POTVRDZUJE FIDUCIA SUPPLICANS HERÉZU?
Obsahuje nedávne vyhlásenie Vatikánu Fiducia Supplicans učenie, ktoré je v rozpore s božskou a katolíckou vierou? Dikastérium pre náuku viery (DNV) sa touto otázkou zaoberalo v tlačovej správe vydanej 4. januára v reakcii na obavy mnohých biskupov a celých biskupských konferencií. Tlačová správa obhajuje ortodoxnosť Fiducia Supplicans tým, že ju cituje a tvrdí, že vyhlásenie nemení učenie Katolíckej cirkvi o manželstve a sexualite a neuvádza nič heretické. Tvrdí, že Fiducia Supplicans sa netýka doktríny, ale praktických záležitostí, a že ju jednoducho treba prispôsobiť rôznym kontextom a citlivým podmienkam.
Je to však také jednoduché? V skutočnosti kritika zo strany zainteresovaných biskupov nespočíva v tom, že vyhlásenie výslovne popiera učenie Cirkvi o manželstve a sexualite. Kritika skôr spočíva v tom, že povolením požehnania párov, ktoré majú sex mimo manželstva, najmä párov rovnakého pohlavia, popiera katolícku náuku v praxi, ak nie slovami. Kritika je založená na pevnej tradičnej zásade: lex orandi, lex credendi - zásada, že spôsob, akým sa Cirkev modlí, odráža to, čomu Cirkev verí. Ako hovorí Katechizmus: "Keď Cirkev vysluhuje sviatosti, vyznáva vieru prijatú od apoštolov."
V skutočnosti existujú katolícke praktiky, ktoré nemožno meniť bez toho, aby sme odmietli katolícku náuku. Spomeňme si napríklad na to, čo Tridentský koncil nazýva podstatou sviatostí, teda na tie prvky sviatostí, ktoré ustanovil sám Kristus. Zmena, ktorá sa dotýka tejto podstaty, aj keď ide o praktickú zmenu, by znamenala odmietnutie katolíckej náuky. Ak by napríklad niekto slovami potvrdil katolícku náuku o krste, ale potom by pripustil k Eucharistii tých, ktorí nie sú pokrstení, odmietol by katolícku náuku. Svätý Tomáš povedal, že takéto protirečenia vytvárajú "falošnosť sviatostných znakov".
Otázka teda znie, či prijať "pastoračné" a neliturgické "požehnanie", ktoré navrhuje Fiducia Supplicans pre páry v neregulárnych situáciách, znamená popierať katolícku náuku - nie vo výslovnom potvrdení, ale v praxi. Tlačová správa vydaná DNV na túto otázku neodpovedá. Preto je potrebné ju podrobne preskúmať.
V prvom rade sa musíme zamyslieť nad rozdielom medzi liturgickým požehnaním a čisto pastoračným požehnaním, pretože práve o tento rozdiel sa Fiducia Supplicans opiera. Fiducia Supplicans tvrdí, že tieto nové "pastoračné požehnania" pre páry v neregulárnych situáciách nie sú liturgické. Toto rozlišovanie medzi požehnaniami je novinka, ktorú zavádza Fiducia Supplicans a ktorá nemá najmenší základ vo Svätom písme, u svätých otcov ani v Magistériu. Fiducia Supplicans tvrdí, že "pastoračné požehnania" nie sú liturgické. Napriek tomu majú liturgickú štruktúru, podľa príkladu uvedeného v tlačovej správe DNV (modlitba sprevádzaná znakom kríža). A v každom prípade to, čo je v kresťanstve liturgické, sa nemeria, ako v iných náboženstvách, predmetmi, rúchami alebo oltármi. Skutočnosť, že je to kňaz, ktorý zastupuje Krista, kto udeľuje toto "pastoračné požehnanie", z neho robí liturgický úkon, v ktorom ide o autoritu Krista a Cirkvi. Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje neoddeliteľné spojenie všetkých úkonov kňaza s liturgiou (pozri Presbyterorum ordinis).
Okrem toho každé požehnanie, bez ohľadu na jeho slávnostnosť, predpokladá schválenie toho, čo sa požehnáva. Tak to učí stála tradícia Cirkvi, založená na Svätom písme. V skutočnosti grécke slovo používané v Novom zákone pre "požehnanie" je eulogein, čo podobne ako latinské benedicere doslova znamená "povedať, že niečo je dobré". Navyše v Písme požehnanie niečoho neznamená len vyhlásiť to za dobré, ale povedať, že je to dobré, pretože to pochádza od Stvoriteľa. Požehnania sú adresované Božiemu stvoreniu, ktoré Boh videl ako veľmi dobré, aby ho sám priviedol k zrelosti a plnosti. Z tohto dôvodu sa nemožno dovolávať požehnania nad vzťahmi alebo situáciami, ktoré odporujú poriadku stvorenia alebo ho odmietajú, ako sú napríklad zväzky založené na homosexuálnych praktikách, ktoré svätý Pavol považuje za dôsledok popierania Stvoriteľovho plánu (Rim 1, 21 - 27). Táto potreba byť v súlade s poriadkom stvorenia sa vzťahuje na každý druh požehnania bez ohľadu na jeho slávnostnosť.
Mali by sme si všimnúť, že DNV implicitne uznáva, že tieto požehnania (vrátane pastoračných požehnaní) schvaľujú to, čo sa žehná. Preto si tlačová správa dáva záležať na tom, aby sa rozlišovalo medzi požehnaním manželského páru a požehnaním zväzku. Ak by bola pravda, že tieto pastoračné požehnania nič nelegitimizujú, nebol by problém v pastoračnom požehnaní zväzku. Snaha DNV objasniť, že zväzok nie je požehnaný, prezrádza, že DNV považuje "pastoračné požehnanie" za schválenie, a preto trvá na tom, že požehnaný je pár, a nie zväzok.
V dôsledku toho, vzhľadom na nemožnosť rozlišovať medzi liturgickým a pastoračným požehnaním, treba dospieť k záveru, že Fiducia Supplicans je doktrinálne problematická bez ohľadu na to, ako veľmi slovne potvrdzuje katolícku náuku. Nemožno teda povedať, že táto otázka je len praktická a že závisí od citlivosti jednotlivých regiónov. Máme do činenia s otázkou, ktorá sa dotýka tak prirodzeného práva, ako aj evanjeliového potvrdenia posvätnosti tela, ktoré sa v Malawi nelíšia od tých v Nemecku.
DNV však použila aj ďalšie dve odlišnosti, aby nemusela pripustiť, že Fiducia Supplicans znamená súhlas s homosexuálnymi zväzkami. Prvé rozlišovanie sa týka požehnania zväzku a požehnania páru. Je toto rozlišovanie možné? Ak niekto požehnáva pár ako pár, t. j. ako pár spojený iným sexuálnym vzťahom ako manželstvom, potom naozaj schvaľuje tento zväzok, pretože práve zväzok ich tvorí ako takýto pár. Iná vec by bola, keby sa pár nepožehnával ako pár rovnakého pohlavia, ale napríklad ako pár pútnikov prichádzajúcich do svätyne. To však Fiducia Supplicans nemá na mysli, a preto hovorí o požehnaní párov v neregulárnej situácii, vrátane párov rovnakého pohlavia.
Teraz preskúmajme druhý rozdiel: Je možné povedať, že to, čo sa požehnáva, nie je pár spojený sexuálnym vzťahom, ale pár spojený inými aspektmi ich života, napríklad pomocou, ktorú si navzájom poskytujú počas choroby? Toto rozlíšenie nemení nič na skutočnosti, že pár je požehnávaný ako pár, ktorý je spojený sexuálnym vzťahom mimo manželstva. To, čo totiž naďalej tvorí pár ako taký, je sexuálny vzťah, ktorý ich spája. Ostatné aspekty ich života ako páru nie sú tým, čo ich konštituuje ako pár, ani všetky tieto aspekty nedokážu napraviť sexuálny životný štýl, ktorý z nich robí pár, ako to už potvrdilo Responsum Kongregácie pre náuku viery z roku 2021.
Keď kardinál Víctor Manuel Fernández, prefekt DNV, hovoril o spôsobe udeľovania tohto požehnania, naznačil, že nejde o požehnanie páru. Navrhol napríklad, aby sa znamenie kríža robilo na každej osobe, nie na páre. Kardinál však nechcel objasniť, že pár nemôže byť požehnaný, a naďalej akceptoval znamenia - ako napríklad spoločnú modlitbu nad oboma osobami -, ktoré v očiach Cirkvi legitimizujú existenciu páru ako dobra pre spojené osoby. Kardinál tiež odmietol odsúdiť niektoré požehnania, ako napríklad to, ktoré verejne udelil páter James Martin a ktoré sú jasne adresované páru.
Nedávno sme si všimli novú sémantickú zmenu v oficiálnych vysvetleniach Fiducia Supplicans. Už nehovoria o udeľovaní požehnania "párom", ale "osobám" a dodávajú, že ide o osoby, ktoré sú "spolu". Teraz požehnanie dvoch ľudí, ktorí sú spolu práve kvôli homosexuálnemu vzťahu, ktorý ich spája, nie je ničím iným ako požehnaním zväzku. Bez ohľadu na to, ako veľmi niekto opakuje, že nežehná zväzok, presne to robí už samotnou objektivitou vykonávaného obradu.
Keď sme zistili, že základná otázka je doktrinálna, ako by sme mali opísať omyl Fiducia Supplicans? Je to heréza?
Uvažujme o klasickom učení o rôznych predmetoch magisteriálneho učenia a o jeho dodržiavaní veriacim. Toto učenie je obsiahnuté v motu proprio Ad tuendam fidem Jána Pavla II, ktoré predstavuje tri "paragrafy" Vyznania viery, ktoré sa robí pri prevzatí rôznych cirkevných úradov. Prvý odsek sa týka právd obsiahnutých v zjavení; popieranie týchto právd predstavuje herézu. Druhý odsek sa týka právd, ktoré síce nie sú obsiahnuté v zjavení, ale úzko s ním súvisia a sú nevyhnutné na zachovanie zjaveného depozitu. Ide o pravdy, ktoré sa vzhľadom na ich historickú alebo logickú súvislosť so zjavenými pravdami musia prijať a pevne a definitívne dodržiavať. Tí, ktorí takéto pravdy popierajú, sú v rozpore s učením Katolíckej cirkvi, aj keď ich tvrdenia samy osebe nemožno považovať za heretické. Tretí odsek vyznania viery sa týka právd, ktoré učí riadne magistérium a ku ktorým treba dať náboženský súhlas mysle a vôle.
Ako sa to vzťahuje na náš prípad? Tvrdenie, že homosexuálne akty sú v rozpore s Božím zákonom, je zjavená pravda; jej popieranie by bolo porušením prvého odseku Vyznania viery a bolo by heretické. Toto popretie sa vo Fiducia Supplicans nenachádza. Heretické by bolo aj prijatie manželského požehnania pre páry rovnakého pohlavia. To sa tiež nenachádza vo Fiducia Supplicans. Zdá sa teda, že Fiducia Supplicans neporušuje prvý odsek. Ako potom klasifikujeme jej potvrdenie, že sexuálne zväzky mimo manželstva môžu byť požehnané nemanželským požehnaním? Aj keby sme tvrdili, že toto potvrdenie nie je v zjavení výslovne odmietnuté, toto potvrdenie porušuje prinajmenšom druhý odsek Vyznania viery, pretože, ako sme videli, žehnať tieto osoby ako páry rovnakého pohlavia znamená schvaľovať ich zväzky, aj keď nie sú prirovnané k manželstvu. Ide teda o učenie, ktoré je v rozpore s učením Katolíckej cirkvi, pretože jeho prijatie, aj keď nie je priamo heretické, logicky vedie k heréze.
Zo všetkých týchto dôvodov treba Fiducia Supplicans považovať za doktrinálne problematický, pretože obsahuje popretie katolíckej náuky. Z tohto dôvodu je problematická aj z pastoračného hľadiska. Dobrý pastier totiž pristupuje ku každému človeku v ťažkostiach ako učiteľ Božích prikázaní, odporúča mu Božiu modlitbu a v prípade ťažkého hriechu ho vedie k pokániu, spovedi a obnove života prostredníctvom odpustenia vo sviatostnom rozhrešení. Čo však nikdy neurobí v pastorácii katolíkov v neregulárnych sexuálnych vzťahoch, je to, že nebude robiť analógie medzi Božím požehnaním pre manželstvo muža a ženy a tzv. neliturgickým požehnaním pre osoby v hriešnych vzťahoch. Aký pastoračný dôvod existuje v prípade dvoch osôb žijúcich v neregulárnom vzťahu na to, aby sa tieto osoby požehnali spoločne, a nie ako jednotlivci? Prečo by tieto osoby chceli byť požehnané spolu, ak nie preto, že chcú, aby Boh schválil ich zväzok? Žehnať ich spolu teda znamená utvrdzovať ich v ich hriechu, a tak ich odcudziť od Boha.
Ani zásada, že všetci sme hriešnici, a preto nemožno robiť rozdiely medzi jednými a druhými hriešnikmi, sa nehodí k dobrému pastierovi. Písmo rozlišuje medzi druhmi hriechu, ako čítame u Jána: "Každé zlé konanie je hriech, ale je hriech, ktorý nie je smrteľný" (1 Jn 5, 17). Učenie Cirkvi, založené na Písme, rozlišuje medzi všednými hriechmi (ktoré si nevyhnutne nevyžadujú sviatostné rozhrešenie, aby boli odpustené) a smrteľnými hriechmi (ktoré si to vyžadujú). Rozlišuje tiež hriechy, ktoré sú verejné, od tých, ktoré nie sú, ako aj hriešnikov, ktorí tvrdohlavo zotrvávajú vo svojich hriechoch, od hriešnikov, ktorí sú otvorení pokániu. Tieto rozdiely sú dôležité nie pre posudzovanie ľudí, ale pre ponuku uzdravenia. Podobne aj dobrý lekár musí ponúkať rôzne diagnózy pre rôzne prípady, pretože nie každú chorobu možno liečiť rovnakým spôsobom.
Na záver možno povedať, že pokiaľ DNV neopraví Fiducia Supplicans tým, že objasní, že požehnanie nemožno udeliť manželskému páru, ale len každému človeku osobitne, DNV schvaľuje výroky, ktoré sú v rozpore prinajmenšom s druhým odsekom Vyznania viery - teda schvaľuje výroky, ktoré sú v rozpore s učením Katolíckej cirkvi, ktoré bez toho, aby boli samy osebe heretické, vedú k heréze. To znamená, že tieto pastoračné požehnania pre neregulárne zväzky nemôžu prijať katolícki veriaci, a to najmä tí, ktorí pri nástupe do cirkevného úradu zložili Vyznanie viery a prísahu vernosti, ktorá vyzýva predovšetkým k zachovávaniu depozitu viery v jeho celistvosti.
Toto odmietnutie prijať Fiducia Supplicans, ktoré možno verejne vyjadriť, pokiaľ ide o spoločné dobro Cirkvi, neznamená nedostatok úcty k Svätému Otcovi, ktorý text Fiducia Supplicans podpísal; práve naopak. Služba Svätému Otcovi mu totiž prináleží práve do tej miery, do akej je garantom kontinuity katolíckej náuky, a táto služba sa ctí predovšetkým tým, že sa odhaľujú závažné nedostatky Fiducia Supplicans.
Stručne povedané, výkon magistéria sa nemôže obmedziť na podávanie dogmaticky správnych informácií o "pravde evanjelia" (Gal 2, 14). Pavol sa otvorene a bez váhania postavil proti dvojznačnému vykonávaniu primátu Petrom, svojím bratom v apoštoláte, pretože ten svojím chybným konaním ohrozoval pravú vieru a spásu veriacich, a to nie práve s ohľadom na dogmatické vyznávanie kresťanskej viery, ale s ohľadom na prax kresťanského života.
+J.Em. kardinál Gerhard L. Müller
https://www.firstthings.com/web-exclusives/2024/02/does-fiducia-supplicans-affirm-heresy