CIRKEV, KTORÁ MÁ POČÚVAŤ KAŽDÉHO?!
Zdá sa, že ideológia "počúvania všetkých" má v niektorých prípadoch skrytý zámer. V skutočnosti nejde o počúvanie všetkých, ale o to, aby sa dal hlas tým, ktorí hlásajú veci, ktoré Cirkev doteraz odmietala ako odporujúce Ježišovmu evanjeliu, učeniu apoštolov a ľudskej prirodzenosti, ktorú nám dal náš Stvoriteľ.
Jedným zo synodálnych hesiel je tvrdenie, že treba počúvať každého. Problémom je, že deň má len 24 hodín a nie je možné pozvať všetkých a počúvať. Preto sa stáva, že niekto rozhodne, komu dá slovo a koho zdvorilo vynechá. Okrem toho je tu otázka, čo robiť, keď už bol vypočutý niekto, komu sme umožnili hovoriť. Je v poriadku, ak nám povie niečo - podľa nášho názoru - objavné, múdre, čo stojí za to, aby sme sa tým či oným spôsobom zaoberali. Môže sa však stať, že to, čo počujeme, sa nám vôbec nepáči. Ušľachtilé posolstvo "Deisderata" je: "Počúvajte druhých, dokonca aj tých nudných a nevedomých, aj oni majú svoj príbeh". Ale keď už raz takého tupca vypočujeme, čo ďalej? Tak či onak, tá istá "Deisderata" okrem výzvy počúvať druhých radí - zdanlivo - aj niečo úplne iné, a to: "Počúvajte druhých: "Vyhýbajte sa hlasným a pokrokovým - sú trápením ducha". A tak sa stáva, že "tupí a nevzdelaní" sú často "hlasní a obťažujúci".
V Biblii nenájdeme nejakú ideológiu počúvania každého. Práve naopak! Žalmista to vyhlasuje: "Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov," (Ž 1, 1). A v múdrosti Sirachovcov čítame: S pochabým nemaj mnoho rečí a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu! (Sir 22, 14). Človek si tu spomenie na výrok Marka Twaina: "Nedebatuj s idiotom! Najprv ťa zníži na svoju úroveň a potom ťa porazí skúsenosťou". Biblia nás naopak nabáda, aby sme počúvali Boha a jeho pravých prorokov. Ježiš sa obracia na ľudí: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva.” Božie slovo nás zároveň varuje pred falošnými učiteľmi. V Druhom liste Timotejovi svätý Pavol nabáda: "Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.”
Sú chvíle, keď je čas hovoriť, na ktoré by sa človek prirodzene mal vopred pripraviť. Ale tí, ktorí z nejakého dôvodu nie sú pripravení, s pocitom nadradenosti oznámia, že dosť bolo rozprávania, že teraz budú počúvať, lebo počúvanie je dôležitejšie. Spomínam si na synodu o mladých. Väčšina jej účastníkov, biskupov, nám povedala, že prišli do Ríma, aby počúvali mladých ľudí. Skôr by som očakával, že biskup príde na synodu pripravený, že má za sebou množstvo stretnutí s rôznymi mládežníckymi skupinami a službami mládeže, ktoré sa konali v jeho diecéze, regióne, krajine. Okrem toho by som očakával, že bude mať v ruke výsledky profesionálne urobených prieskumov, ankiet medzi mladými ľuďmi. A o tieto poznatky a skúsenosti sa podelí s ostatnými, ktorí zo svojej strany urobia to isté. Pretože synoda biskupov by mala byť miestom, kde sa biskupi podelia o to, čo považujú za dôležité pre svoju miestnu Cirkev a pre univerzálnu Cirkev.
Ideológia počúvania všetkých má problém s reprezentatívnosťou. Hovorí sa napríklad, že klerikalizmus vládne, pretože kňazi by mali počúvať laikov, a oni to nerobia. Lenže - ako vieme - laici sú veľmi rôzni a majú rôzne názory na Cirkev. Ktorých laikov by mali klerici počúvať? Všetkých? DOBRE! Ale keď si už vypočuli všetkých, čo by mali urobiť s názormi, ktoré si vypočuli? Vyvodiť priemer? Problém je v tom, že keď sa oznámi, že ľudia majú napísať alebo zavolať, aby vyjadrili svoj názor na nejakú tému, často sa ozývajú najmä extrémisti na pravici a ľavici. Stred, ktorý je najpočetnejší, sa akosi nehlási. A tak sa pri príležitosti synody o synodalite mimoriadne aktivizovali okrem iných aj ľudia s rodovou/LGBT posadnutosťou, ktorí by radi prispôsobili učenie Cirkvi tejto ideológii.
Joseph Zen Ze-kiun, čínsky kardinál, ktorý bol v rokoch 2002 až 2009 biskupom Hongkongu, verejne sformuloval niekoľko námietok voči postupom a metodike synody. Otvorene vyhlásil, že "sekretariát synody je vysoko vyškolený v umení manipulácie". Prečo takéto obvinenie! Kardinál Zen to vysvetľuje: "Začínajú vyhlásením, že každý musí byť vypočutý. Časom sa ukáže, že medzi týmito 'všetkými' sú predovšetkým tí, ktorých sme 'vylúčili'. A nakoniec sa ukáže, že ide o ľudí, ktorí sa rozhodli pre sexuálnu morálku odlišnú od tej, ktorú hlása katolícka tradícia". Načo hierarcha z Číny ostro uzatvára: "Často zdôrazňujú, že nemajú žiaden predpojatý program. To naozaj uráža našu inteligenciu, pretože všetci vidíme, k akým záverom smerujú".
Vskutku! Zdá sa, že ideológia "počúvania každého" má v niektorých prípadoch skrytú agendu. V skutočnosti nejde o počúvanie všetkých, ba ani o počúvanie mnohých, ale o to, aby sa dal hlas tým, ktorí hlásajú veci, ktoré Cirkev doteraz odmietala ako odporujúce Ježišovmu evanjeliu, učeniu apoštolov a ľudskej prirodzenosti, ktorú nám dal Stvoriteľ. Dovoľuje sa im hovoriť akoby zvnútra Cirkvi a potom sa naznačuje, že je to Duch, ktorý k nám hovorí... Takto sa mnohí "odvracajú od počúvania pravdy a obracajú sa k vymysleným príbehom".
prof. Dariusz Kowalczyk SJ
www.opoka.org.pl