CIRKEV V TOMTO SVETE JE CIRKVOU BOJUJÚCOU

Keď niet boja, niet ani kresťanstva. Keď niet boja, niet pravej Božej cirkvi, niet pravej Katolíckej cirkvi. Druhý vatikánsky koncil nás učí:

"Celé dejiny človeka sú príbehom urputného boja s mocnosťami zla, ktorý sa tiahne, ako nám hovorí náš Pán, od samého úsvitu dejín až po posledný deň. Ocitnúc sa uprostred bojového poľa, človek musí bojovať, aby robil to, čo je správne, a len za cenu veľkých vlastných nákladov a s pomocou Božej milosti sa mu darí dosiahnuť svoju vnútornú integritu" (Gaudium et spes,37).

Táto dramatická situácia "celého sveta, [ktorý] je v moci zlého" (1 Jn 5, 19; porov. 1 Pt 5, 8), robí zo života človeka boj (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 409).

Božie slovo nás učí: "Bojuj dobrý boj viery, drž sa večného života tam, kam si povolaný" (1 Tim 6, 12). Kresťanský život je skutočne boj. Svätý Pavol napísal, že "zápasíme" proti mocnostiam temnoty. "Náš boj nie je s krvou a telom, ale s kniežatstvami, s mocnosťami, s vládcami temnoty tohto veku, s duchovnými zástupmi zloby v nebesiach" (Ef 6, 12).

Svätý Tomáš Akvinský vysvetľuje význam biblického pojmu "svet" a "súčasný zlý vek":

"Náš Pán utešuje učeníkov tým, že používa seba samého ako príklad toho, kto trpel prenasledovaním utláčateľov, a hovorí: "Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás" (Jn 15, 18). A tak náš Pán predpovedá, že budú nenávidení: "Budú vás nenávidieť všetky národy" (Mt 24, 9); "Blahoslavení ste, keď vás ľudia budú nenávidieť" (Lk 6, 22). Táto myšlienka je pre spravodlivých veľkou útechou, aby mohli odvážne znášať prenasledovanie. Podľa Augustína by sa údy nemali považovať za väčšie ako Hlava, ani by nemali odmietnuť byť súčasťou jeho tela tým, že by neboli ochotné znášať spolu so svojou Hlavou nenávisť sveta. (Tract. in Io., 87, 2). Svet môže mať dva významy. Najprv dobrý význam, pre tých, ktorí vedú dobrý život vo svete: "Boh bol v Kristovi a zmieril svet so sebou" (2 Kor 5, 19). Po druhé, môže mať zlý význam, čo znamená tých, ktorí milujú svet: "Celý svet je v moci zlého" (1 Jn 5, 19). A tak celý svet nenávidí celý svet, pretože tí, čo milujú svet, a tí sú roztrúsení po celom svete, nenávidia celý svet, teda Cirkev dobra, ktorá bola ustanovená v celom svete. Teraz spomína druhý bod ich útechy, a ten vychádza z dôvodu ich nenávisti. Najprv náš Pán uvádza dôvod, prečo sú niektorí milovaní svetom; po druhé, prečo sú apoštoli nenávidení svetom. Dôvod, prečo sú niektorí milovaní svetom, spočíva v tom, že sú ako svet: "Keby ste boli zo sveta, svet by miloval svojich" (Jn 15, 19). A tak svet, teda tí, čo milujú svet, milujú tých, čo milujú svet. Podľa toho náš Pán hovorí: "Keby ste boli zo sveta", teda nasledovníci sveta, "svet by miloval svojich", pretože by ste boli jeho vlastní a jemu podobní: "Svet vás nemôže nenávidieť, ale mňa nenávidí" (Jn 7, 7). "Oni sú zo sveta, preto aj to, čo hovoria, je zo sveta a svet ich počúva" (I Jn 4, 5). Teraz uvádza dôvod, prečo svet nenávidí apoštolov, a to preto, že sú iní ako svet. Hovorí: "Ale pretože nie ste zo sveta, svet vás nenávidí" (Jn 15, 19). (Expositio in evangelium beatiIoannis,II pars, cap. 15, lectio 4).

Učí nás to aj Baltimorský katechizmus:

"Máme dobrý dôvod nikdy sa nehanbiť za katolícku vieru, pretože je to stará viera, ktorú ustanovil Kristus a ktorú učili jeho apoštoli; je to viera, pre ktorú trpeli a zomreli nespočetní svätí mučeníci; je to viera, ktorá priniesla svetu pravú civilizáciu so všetkými jej výhodami, a je to jediná viera, ktorá môže skutočne reformovať a zachovať verejnú i súkromnú morálku. Mali by sme poznať hlavné tajomstvá viery a povinnosti kresťana..., pretože tak ako človek nemôže byť dobrým vojakom, ak nepozná pravidlá armády, ku ktorej patrí, a nerozumie príkazom svojho veliteľa, tak nemôže byť dobrým kresťanom, ak nepozná zákony Cirkvi a nerozumie Kristovým príkazom." Výrazom "tieto zlé dni" máme na mysli súčasný vek alebo storočie, v ktorom žijeme, obklopení zo všetkých strán neverou, falošnými učeniami, zlými knihami, zlým príkladom a pokušením v každej podobe. (3. časť, 15. lekcia).

V časoch cirkevných otcov si kresťania uvedomovali, že majú byť duchovnými Kristovými vojakmi a bojovať za pravdu aj s nasadením vlastného života. Tertulián napísal: "Boli sme povolaní do boja so živým Bohom, už vtedy, keď sme odpovedali podľa slov sviatosti, t. j. krstného sľubu poslušnosti Kristovi." (Mart., 3, 1) A svätý Cyril Jeruzalemský povedal katechumenom: "Vyzývame vás, aby ste sa stali bojovníkmi živého Boha: "Máte byť zapísaní do vojska Veľkého Kráľa" (Katech. 3, 3).

Kresťanská povinnosť bojovať proti hriechu, omylom a pokušeniam sveta zahŕňa aj boj proti omylom vo vnútri Cirkvi, t. j. boj proti heréze a nejednoznačnosti v učení.

Svätý ignác z Loyoly je jedným z najvýrečnejších učiteľov pravdy o bojujúcej Cirkvi. vo svojej knihe Duchovných cvičení píše: "Bojujeme proti viere: "Uvažuj o vojne, ktorú Ježiš Kristus prišiel priniesť z neba na zem." Ľudia sú zvyknutí na myšlienku, že náš Pán Ježiš Kristus prišiel priniesť pokoj. Svätý Ignác však so všetkou prirodzenosťou začína meditáciu slovami: "Uvažujte o tej vojne, ktorú Ježiš Kristus prišiel priniesť z neba na zem."

Skutočný katolícky duchovný rytier 20. storočia, ako je Plinio Correia de Oliveira, brazílsky laik, ktorý celý svoj život strávil obranou svätej Matky Cirkvi pred duchovnými útokmi a prenikaním nekresťanského ducha revolúcie, modernizmu a komunizmu, povedal

"Každý človek sa rodí ako vojak, hoci nie každý vojak použije svoje zbrane. Áno, všetci ľudia sa rodia ako vojaci, pretože, ako hovorí Sväté písmo, Militia est vita hominis super terram [Život človeka na zemi je vojna] (Jób 7, 1). Náš život je boj, a tak ho musíme v prvom rade posudzovať. človek sa rodí vojakom v prvom okamihu, keď uzrie prirodzené svetlo. Potom, keď je pokrstený, dostáva svetlo milosti a rodí sa druhýkrát, teraz už pre nadprirodzený život, stáva sa vojakom na jeho obranu. Ďalej má Cirkev osobitnú sviatosť, ktorá potvrdzuje človeka ako vojaka v plnom zmysle slova. Je to sviatosť birmovania. Nie každý vojak používa svoje zbrane na bojisku, ale kto tak robí, je privilegovaný. Keďže povinnosťou vojaka je bojovať, keď vezme do ruky zbraň a vstúpi do boja, stáva sa privilegovaným. Predstavte si maliara, ktorý nemaľuje, hudobníka, ktorý nemôže tvoriť hudbu, speváka, ktorý nemôže spievať, profesora, ktorý nemôže prednášať, diplomata, ktorému je zabránené angažovať sa v politike."

A ďalej

"Náš Pán Ježiš Kristus, Kráľ Katolíckej cirkvi, prichádza a žiada nás, aby sme sa pripojili k jeho svätej vojne vo vnútri Cirkvi proti progresivizmu a vo vnútri štátu proti komunizmu. A vyzýva nás, aby sme bojovali a neboli v tomto boji mäkkí alebo ľahostajní, ale aby sme bojovali celou svojou dušou." "Samozrejme, svätý Ignác nehovorí o progresivizme. Keďže jeho meditácia je určená pre všetky časy, hovorí všeobecne o svete, diablovi a tele, ktoré sú príčinou všetkých omylov vo všetkých dobách, v ktorých si len menia meno." V jeho dobe bol omylom protestantizmus, podporovaný ľuďmi, ktorí sa nazývali katolíkmi, ale v hĺbke duše boli protestantmi, ktorí pracovali pre protestantizmus vnútri Katolíckej cirkvi. V občianskej sfére sa tieto osoby usilovali odstrániť všetky sociálne a politické nerovnosti. Inými slovami, boli to predchodcovia Francúzskej revolúcie." (Plinio Correia de Oliveira).

Disponujeme veľmi výstižnými a pôsobivými potvrdeniami pápežov modernej doby o základnej bojovnej charakteristike Cirkvi. Učil to pápež Lev XIII:

"Nepriateľské sily, inšpirované zlým duchom, vždy vedú vojnu proti kresťanskému menu. V tomto úsilí sa spájajú s určitými skupinami ľudí, ktorých cieľom je podvracať Bohom zjavené pravdy a rozleptávať samotnú štruktúru kresťanskej spoločnosti katastrofálnym rozkolom. Vskutku, koľko škody tieto kohorty akoby spôsobili Cirkvi, je dobre známe. A predsa duch všetkých predchádzajúcich skupín nepriateľských voči katolíckym inštitúciám opäť ožil v tej skupine, ktorá sa nazýva slobodomurárska sekta a ktorá, silná ľudskými silami a prostriedkami, stojí na čele vojny proti všetkému posvätnému." (Lev XIII, encyklika Inimicavis, 8. decembra 1892).

"Zdržiavať sa boja za Ježiša Krista sa rovná boju proti nemu; on sám nás ubezpečuje: "Zaprie pred svojím Otcom na nebesiach tých, ktorí ho odmietli vyznávať na zemi" (Lk 9, 26)." (Lev XIII, encyklika Sapientiae christianae, 43)

"Nepriatelia Cirkvi majú za cieľ - a neváhajú to vyhlásiť a mnohí z nich sa tým chvália - úplne zničiť, ak je to možné, katolícke náboženstvo, ktoré jediné je pravým náboženstvom. S takýmto cieľom a neštítia sa ničoho, lebo sú si plne vedomí, že čím slabší budú tí, čo im vzdorujú, tým ľahšie sa im bude uskutočňovať ich zlá vôľa. Preto tí, čo si ctia "rozvážnosť tela" a predstierajú, že si neuvedomujú, že každý kresťan by mal byť udatným Kristovým vojakom; tí, čo by chceli faro získať odmenu prislúchajúcu víťazom, zatiaľ čo vedú život zbabelcov, nedotknutých v boji, sú tak ďaleko od toho, aby zmarili postupný pochod zla - disponovaní, že mu, naopak, dokonca pomáhajú vpred." (tamže, 34).

Svätý Pius X. opisuje skutočnú situáciu sveta na začiatku 20. storočia ako kruto nepriateľskú voči Kristovi a jeho pravde:

"Taká je v skutočnosti drzosť a hnev, ktoré sa všade používajú pri prenasledovaní náboženstva, pri boji proti dogmám viery, pri bezostyšnej snahe vykoreniť a zničiť všetky vzťahy medzi človekom a Bohom! Na druhej strane, a to je podľa toho istého apoštola poznávacím znamením Antikrista, človek sa s nekonečnou trúfalosťou postavil na miesto Boha, povýšil sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom; a to takým spôsobom, že hoci nemôže v sebe úplne vyhubiť všetko poznanie Boha, pohŕda Božím majestátom a akoby z vesmíru urobil chrám, v ktorom sa má on sám uctievať. "Sedí v Božom chráme a ukazuje sa, akoby bol Boh" (2 Sol. 2, 2). (Pius X., encyklika E supremo apostolatu, 4. októbra 1903, 4 - 7)

"Sme toho názoru, že žiarivý príklad Kristových vojakov má pri získavaní a posväcovaní duší oveľa väčšiu hodnotu ako slová hlbokých traktátov." (Pius X., encyklika E supremo apostolatu, 4. októbra 1903, 4 - 7) (Pius X., encyklika Editae saepe, 26. mája 1910, 4).

Učí nás to aj pápež Pius XI:

"Neveriaci a nepriatelia katolíckej viery, zaslepení opovážlivosťou, môžu síce neustále obnovovať svoje násilné útoky proti kresťanskému menu, ale tým, že vytrhávajú z lona bojujúcej Cirkvi tých, ktorých usmrcujú, stávajú sa nástrojmi ich mučeníctva a ich nebeskej slávy. Nemenej krásne ako pravdivé sú slová svätého Leva Veľkého: "Kristovo náboženstvo, založené na tajomstve kríža, nemožno zničiť nijakou krutosťou; prenasledovania Cirkev neoslabujú, ale posilňujú. Pánovo pole vždy dozrieva novou úrodou, kým zrná rozvrátené búrkou zapustia korene a rozmnožia sa." (Homília pri kanonizácii Jána Fishera a Tomáša Mora, 19. mája 1935).

Kardinál Karol Wojtyla (budúci pápež Ján Pavol II.) v príhovore počas Eucharistického kongresu v roku 1976 vo Filadelfii v Spojených štátoch amerických povedal:

"Teraz stojíme tvárou v tvár najväčšej historickej konfrontácii, akú kedy ľudstvo zažilo. Nemyslím si, že široký okruh americkej spoločnosti, ani celý široký okruh kresťanského spoločenstva si to plne uvedomuje. Teraz stojíme pred konečnou konfrontáciou medzi Cirkvou a anti-Cirkvou, medzi evanjeliom a anti-evanjeliom, medzi Kristom a Antikristom. Táto konfrontácia spočíva v plánoch Božej Prozreteľnosti. Je teda v Božom pláne a musí byť skúškou, ktorú Cirkev musí prijať a odvážne jej čeliť." Pápež Ján Pavol II. naznačil duchovné korene tohto konfliktu: "Tento boj proti diablovi, ktorý charakterizuje archanjel Michal, stále prebieha, pretože diabol je stále živý a pôsobí vo svete. V skutočnosti zlo, ktoré v ňom je, neporiadok, ktorý vidíme v spoločnosti, nevera človeka, vnútorná roztrieštenosť, ktorej je obeťou, nie sú len dôsledkom prvotného hriechu, ale aj dôsledkom temnej a zamorujúcej činnosti satana, tohto sabotéra morálnej rovnováhy človeka." (Príhovor 24. mája 1987 v Monte Gargane).

Pápež Benedikt XVI. hovoril o nevyhnutnosti boja so zlom v našich dňoch:

"Dnes je slovné spojenie ecclesia militans trochu nemoderné, ale v skutočnosti môžeme stále viac chápať, že je pravdivé, že v sebe obsahuje pravdu. Vidíme, ako chce zlo vo svete dominovať a že je potrebné proti zlu bojovať. Vidíme, že to robí mnohými spôsobmi: krutosťou, prostredníctvom rôznych foriem násilia, ale aj maskovaním sa za dobro a tým podkopávaním morálnych základov spoločnosti. Svätý Augustín povedal, že celé dejiny sú bojom medzi dvoma láskami: láskou k sebe až po pohŕdanie Bohom; a láskou k Bohu až po pohŕdanie sebou samým, v mučeníctve. V tomto zápase sa ocitáme aj my." (Príhovor ku kardinálom, 21. mája 2012).

Disponujeme pôsobivým textom z 3. storočia, ktorý vrúcne vyzýva zostať vždy dobrým Kristovým vojakom:

"Uvažujte o tom spravodlivo so mnou: Kedy Kristus potrebuje tvoju pomoc? Teraz, keď zlý prisahal vojnu proti jeho neveste, alebo v budúcom čase, keď bude víťazne kraľovať a nebude potrebovať ďalšiu pomoc? Či nie je každému, kto má aspoň trochu rozumu, jasné, že je to teraz? Preto sa so všetkou dobrou vôľou ponáhľajte v čase súčasnej nevyhnutnosti bojovať na strane tohto dobrého Kráľa, ktorého charakterom je po víťazstve udeľovať veľké odmeny." (Epistola Clementis ad Iacobum 4).

Našimi zbraňami sú zbrane spravodlivosti, a to sú v prvom rade zbrane modlitby a svätého života, zbrane duchovnej pomoci svätých anjelov, zbrane posvätnej vedy, posvätnej apologetiky, zbrane spravodlivých a čestných individuálnych a kolektívnych protestov proti dechristianizácii a morálnej degradácii spoločnosti.

Naliehavo potrebujeme nové "Enchiridion militia christianae", príručku kresťanského duchovného boja, knihu, ktorú začiatkom 16. storočia napísal humanista Erazmus Rotterdamský. Potrebujeme novú apológiu s názvom: "Triumf Svätej stolice a Cirkvi proti útokom novátorov", kniha, ktorú budúci pápež Gregor XVI. napísal v roku 1799 počas masonských útokov Francúzskej revolúcie proti Cirkvi.

Už v roku 1946 pápež Pius XII. urobil nasledujúcu veľmi výstižnú a realistickú analýzu duchovnej situácie sveta a Cirkvi v našich časoch:

"Predmetom, proti ktorému protivník v našich dňoch otvorene alebo zákerne zameriava svoje útoky, už nie je, ako to zvyčajne bývalo v minulosti, ten či onen konkrétny bod náuky alebo disciplíny, ale celá viera a kresťanská morálka až po jej konečné dôsledky. Je to otázka úplného áno alebo úplného nie. Za takýchto reálnych okolností musí pravý katolík o to pevnejšie a bezpečnejšie zostať na pôde svojej viery a dokazovať to svojimi skutkami" (Príhovor k mládeži Talianskej katolíckej akcie, 20. apríla 1946).

Sv. John Henry Newman sa o triumfe Cirkvi uprostred boja proti zlu a svetu vyjadril takto povzbudivo:

"Vtedy, v čase zmätku alebo úzkosti, keď sa množia pohoršenia a nepriateľ je pred jej bránami, nie je pre Cirkev ničím novým, že jej deti, zďaleka nie zdesené alebo skôr chváliace sa nebezpečenstvom, ako sa energickí muži tešia v skúškach svojich síl - nie je ničím novým, hovorím, že sa pustia do jej diela, akoby bola v najúžasnejších dňoch svojho rozkvetu. ... Máme na sebe znamenia úspechu v spomienkach na minulosť; na svojich zástavách čítame mená mnohých starých bojísk a polí slávy; sme silní v sile našich otcov a mienime v našej skromnej miere vykonať to, čo Svätí vykonali pred nami. ... Nepotrebujeme v sebe hrdinstvo, aby sme čelili takej dobe, ako je táto, a aby sme ju zľahčovali; veď sme katolíci. Máme skúsenosť osemnástich stoviek rokov. ... Nie je to jedna, dve alebo tucet porážok, ak by sme ich mali, ktoré zvrátia majestát katolíckeho mena." (Rozpravy k zmiešaným zhromaždeniam, Rozprava 12. Perspektívy katolíckeho misionára).

Ako Kristov vojak by si mal byť každý katolík vždy vedomý toho, že patrí do armády víťazov, pretože "Christus vincit", a ako to stručne formuloval svätý Ján Zlatoústy: "Je ľahšie vymazať slnko, ako zničiť Cirkev" (Hom. In Is. 7). Nech nám nasledujúca výzva svätého Jána Zlatoústeho dodá odvahu a novú horlivosť vo svätom boji za nášho Pána a jeho Cirkev v týchto temných a búrlivých časoch:

"Nikto nemôže rozdeliť to, čo Boh spojil. Ak hovorí o mužovi a žene, hovorí: "Z toho dôvodu muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej žene a tí dvaja budú jedno telo; lebo čo Boh spojil, človek nerozdelí" (Mt 19, 6). Ak nemôžete rozbiť manželstvo, o čo menej budete môcť rozbiť Božiu Cirkev. Môžete proti nej bojovať, nebudete môcť poškodiť predmet svojho útoku. Ale kým ma robíte slávnejším, bojom proti mne podkopávate svoju vlastnú silu. Ťažko sa vám kope proti ostrému jazýčku. Neodstrániš z nej ostrie, ale zakrvavíš si vlastné nohy; a vlny neprerazia skalu, ale rozpustia sa v pene. Nič nie je mocnejšie ako Cirkev, človeče; vzdaj sa boja s ňou, aby nepremohla tvoju silu. Neveď vojnu proti nebu. Ak bojuješ s človekom, zvíťazíš alebo budeš porazený. Ak však bojuješ s Cirkvou, nemôžeš zvíťaziť. Boh je totiž silnejší ako všetci. "Či dráždime Pána k žiarlivosti?" (1 Kor 10, 22) Sme silnejší ako on? Kto sa odváži rozvrátiť poriadok, ktorý ustanovil Boh? Nepoznáte jeho moc. On sa pozerá na zem a spôsobuje jej chvenie. Prikáže, a to, čo sa otriasalo, sa stane pevným. Ak dokáže v pokoji upevniť mesto rozorvané frakciami, o čo viac je schopný obnoviť Cirkev! Cirkev je silnejšia ako nebo. "Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú" (Mt 24, 35). Aké slová? "Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu." (Mt 16, 18) Ak nedôverujete slovám, verte faktom. Koľko tyranov sa chcelo zmocniť Cirkvi! Koľko panvíc, pecí, tesákov divých zvierat a ostrých mečov sa nevyskytlo! A predsa sa im to nepodarilo. Kde sú utláčatelia? Ticho a zabudnutie ich obišlo. Ale kde je Cirkev? Je oslnivejšia ako slnko. Ich skutky už nie sú, jej sú nesmrteľné. Ak ich teraz, keď ich bolo málo, nedokázali premôcť, ako ich teraz, keď je svet naplnený službou Bohu, premôžeš? "Nebo a zem pominú, ale moje slovo nepominie." (Mt 24, 35) (Homilia ante exilium, 1-2).

Pri svätom krste podľa tradičného obradu Rímskej cirkvi sme boli podpísaní siedmimi krížmi, aby sme si vždy pripomínali, že kresťan je nerozlučne spojený s krížom nášho Pána, aby sme boli duchovne chránení a aby sme viedli život svätého boja za Pána s nepremožiteľným znamením jeho kríža. Boli sme podpísaní na čelo, aby sme prijali Pánov kríž; boli sme podpísaní na uši, aby sme počúvali Božie príkazy; boli sme podpísaní na oči, aby sme videli jasnosť Boha; boli sme podpísaní na nos, aby sme cítili sladkosť Krista; boli sme podpísaní na ústa, aby sme hovorili slová života; boli sme podpísaní na hruď, aby sme verili v Boha, a boli sme podpísaní na plecia, aby sme na seba vzali jarmo Kristovej služby.

Najmocnejšou pomocou v našom osobnom živote ako Kristových vojakov a v živote celej bojujúcej Cirkvi je Panna Mária, Božia Matka, ktorá je víťazkou vo všetkých Pánových bitkách. Na ňu sa obraciame v modlitbe:

"Vznešená Kráľovná nebies, zvrchovaná kráľovná anjelov, ty, ktorá si na začiatku dostala od Boha moc a poslanie rozdrviť hlavu satana, pokorne ťa prosíme, pošli svoje sväté légie, aby na tvoj príkaz a tvojou mocou vystopovali démonov, bojovali s nimi všade, obmedzili ich opovážlivosť a uvrhli ich do priepasti. Kto sa môže rovnať Bohu? Ó, dobrá a nežná Matka, ty budeš vždy našou láskou a našou nádejou. Ó, božská Matka, pošli svätých anjelov a archanjelov, aby ma bránili a krutého nepriateľa držali ďaleko odo mňa. svätí anjeli a archanjeli nás bránia, chránia nás. Amen."

+ Mons. Athansius Schneider

www.gloriadei.io