PRAVÁ TVÁR SLOBODOMURÁRSTVA

V roku 2017 si slobodomurárstvo pripomína 300. výročie svojho založenia 24. júna 1717. Podľa oficiálnych správ bolo výsledkom zjednotenia štyroch "lóží" alebo tajných spoločností, ktoré vtedy vytvorili londýnsku Veľkú lóžu. Prvé slobodomurárske stanovy napísal protestantský duchovný James Anderson.

Katolícka cirkev odsúdila združenie pseudonáboženského pôvodu už 20 rokov po jeho vzniku najvyšším cirkevným trestom, exkomunikáciou. Prečo?" Pretože slobodomurárstvo je "naturalistické náboženstvo", zmes panteizmu a gnózy so "samospasiteľnosťou". toto "náboženstvo" je len zdanlivo tolerantné. V skutočnosti je nanajvýš náročná a netolerantná. slobodomurári o sebe hovoria, že by boli "zasvätenými", "dokonalými" a "osvietenými" ľuďmi. A ostatné ľudstvo je pre nich profánne, nedokonalé a zatemnené.

Slobodomurárske náboženstvo zamýšľa nezávislosť od pravého Boha, aby sa človek postavil na miesto Boha, zaujal jeho miesto a rozhodoval o dobre a zle.

V prvých stupňoch slobodomurárstva sa uctieva neurčité a hmlisté božstvo ako "veľký architekt vesmíru", ktoré sa vo vyšších a potom v najvyšších stupňoch čoraz viac konkretizuje; vo vyšších stupňoch sa toto neurčité božstvo identifikuje ako Lucifer, ako Satan, ako dobrý boh, protivník Boha a pravý Boh je tam "zlý Boh".

Cirkev uznáva, že slobodomurárstvo je pravá a stále mocnejšia tajná spoločnosť s pseudonáboženským obsahom, ktorá sa veľmi rýchlo rozšírila v nespočetných pridružených organizáciách a často pod rôznymi názvami, ktoré prenikli predovšetkým do mocenských vrstiev v spoločnosti, do politiky a do financovania.

Práve pápež Pius VIII. v roku 1829 podal jednu z najvýstižnejších a najpresnejších definícií slobodomurárstva: "Je to satanistická sekta, ktorá má svojho démona za svojho boha" (porov. encykliku Traditi humilitati nostrae). Podstata slobodomurárskeho náboženstva spočíva v zvrátenosti, čiže v rozvrátení Božieho Ordo stvorenia a v prestupovaní zákonov daných Bohom, v tom členovia vyšších slobodomurárskych stupňov vidia "pravý pokrok" ľudstva, duševnú stavbu chrámu ľudstva. Namiesto Božieho zjavenia tu stojí slobodomurárske tajomstvo a človek si zo seba v konečnom dôsledku robí boha (porov. X. Dor, Le Crime contreDieu, Chiré-en-Montreuil, 2016, 162). slobodomurárstvo je vlastne dokonalá Anticirkev, kde sa všetky teologické a morálne základy Katolíckej cirkvi menia na svoj opak! Istý slobodomurár povedal v súkromnom rozhovore svojej sestre nasledovné: "Viete, čo sme my slobodomurári v skutočnosti? My sme anticirkev."

Historici rozpoznali v slobodomurárstve zárodok politickej totality (napríklad A. Cobban, Historia de las Civilizaciones, cit: A. Bárcena, Iglesia y Masonería, Madrid 2016, 71). Zmätok a klamstvo spočíva v tom, že slobodomurárstvo sa chváli príťažlivými názvami a definíciami, ako sú "filantropia", "humanizmus", "intelektuálnosť", "tolerancia", a zároveň sa týmito názvami slobodomurárstvo maskuje.

S odmietaním nadprirodzeného Božieho zjavenia slobodomurárstvo odmieta aj prirodzený zákon. Práve to je bod, ktorý vedie ku všetkým totalitným systémom. Už slobodomurár Jean-Jacques Rousseau zo Ženevy napísal: "Život človeka nie je len darom prírody, ale aj podmieneným darom štátu." (Spoločenská zmluva II, 5).

Politický a spoločenský anarchizmus je fenomén, ktorý väčšinou stelesňuje ducha slobodomurárstva, keďže jedna z ich kľúčových zásad hovorí: "Ordo ab chao." To znamená, že najprv treba vytvoriť chaos a potom vybudovať nový, iný poriadok, poriadok vytvorený ľuďmi. V rituáli starobylého prijatého škótskeho obradu z roku 1892 dostáva kandidát 32., predposledného stupňa slobodomurárstva, nasledujúcu inštrukciu: "1. Prvý "rev zbraní" nastal, keď (Martin) Luther vložil do svojej mysle vzburu rozumu. 2. Druhý "rev zbraní" prišiel, keď sa v Amerike vyhlásilo, že každá ľudská vláda dostáva svoju autoritu od ľudu a len od ľudu. 3. Tretí "rev zbraní" nastal, keď boli vo Francúzsku vyhlásené "ľudské práva" vo formulácii "sloboda, rovnosť a bratstvo"." (M. Tirado Rojas, La Masoneria en Espana, 1892, I, 163).

Kandidát 33. stupňa dostáva túto inštrukciu - a nasledujúci citát je z toho istého škótskeho rituálu: "Ani zákon, ani majetok, ani náboženstvo nesmú vládnuť nad ľuďmi, a keďže vyhladzujú ľudí tým, že ich zbavujú najcennejších práv, prisahali sme, že vykonáme strašnú pomstu. Oni (zákon, majetok a náboženstvo) sú nepriatelia, proti ktorým sme prisahali nezmieriteľnú vojnu za každú cenu. Z týchto troch hanebných nepriateľov musí byť náboženstvo trvalým predmetom našich smrtiacich útokov. Keď zničíme náboženstvo, budeme mať k dispozícii právo a majetok a môžeme obnoviť spoločnosť tak, že nad mŕtvolami týchto vrahov vybudujeme slobodomurárstvo - náboženstvo a slobodomurárstvo - právo a slobodomurárstvo - majetok." (tamže, 169 - 170) Podľa slobodomurárskeho rituálu sa pod slovom "náboženstvo" myslí kresťanské, konkrétnejšie katolícke náboženstvo.

Je známe, že európske slobodomurárstvo a najmä Kerenskij, veľmajster "Veľkého Orientu" v Rusku, logisticky a politicky podporovali októbrovú revolúciu v roku 1917, v roku 200. výročia založenia slobodomurárstva. Lenin a noví komunistickí vodcovia netolerovali žiadnu súčinnosť. Preto v Sovietskom zväze zakázali tradičné slobodomurárstvo. Na III. kongrese Komunistickej internacionály v roku 1921 dostalo tradičné slobodomurárstvo nasledujúce významné hodnotenie: "Slobodomurárstvo pripomína svojimi obradmi náboženské zvyky. Vieme však, že každé náboženstvo potláča ľudí. Slobodomurárstvo predstavuje spoločenskú moc a vzhľadom na utajený charakter svojich stretnutí a absolútne utajenie svojich členov je "štátom v štáte".

Giuliano Di Bernando, ktorý bol v rokoch 1990 - 1993 veľmajstrom slobodomurárskej lóže GLRI (Gran Loggia Regolared'Italia), povedal 11. apríla 2001 v RA I2 (talianske televízne médium) o náboženskom charaktere slobodomurárstva tieto významné slová: "Slobodomurárstvo je náboženstvo, ktoré sa v súčasnosti považuje za náboženské: "Človek sa stáva slobodomurárom prostredníctvom zasvätenia. Zasvätenie je konštitutívnym aktom, prostredníctvom ktorého sa človek dostáva rozmer, ktorý predtým nemal. Analógiu nachádzame v krste. Kresťanom sa človek nerodí, kresťanom sa stáva prostredníctvom krstu. Rovnako sa človek stáva slobodným murárom prostredníctvom zasvätenia. To znamená, že človek zostáva slobodomurárom po celý život, dokonca aj v prípade, že niekto neskôr slobodomurárstvo odmietne, zostáva napriek tomu slobodomurárom. Aj keď niekto spí, aj keď je nepriateľom slobodomurárstva, zostáva slobodným murárom, pretože prijal zasvätenie. A zasvätenie je svätý akt."

Slobodomurárstvo podporovalo aj tzv. sexuálnu revolúciu v roku 1968. Dvaja veľmajstri dvoch najväčších slobodomurárskych organizácií vo Francúzsku, Frédéric Zeller a Pierre Simon, sa spolu s niektorými svojimi členmi aktívne zapojili do parížskych študentských revolt v máji 1968. Spomínaný veľmajster Pierre Simon sa vtedy stal asesorom ministra Simone Weila, ktorý vo Francúzsku legalizoval potraty.

V roku 2012 uverejnili farské noviny "Le Figaro" rozsiahly spis o slobodomurárstve a "Le Figaro" nechal na svojom novinovom fóre prehovoriť najvyšších slobodomurárskych predstaviteľov. Jeden z týchto slobodomurárskych funkcionárov otvorene vyhlásil, že zákony o legalizácii potratov, takzvaných "manželstiev rovnakého pohlavia" alebo "manželstiev pre všetkých" a o eutanázii boli pripravené v idealistických slobodomurárskych - "laboratóriách" a potom prostredníctvom lobovania a svojich členov v parlamente a vo vláde presadili tieto zákony. Možno si to prečítať v novinách "Le Figaro" z roku 2012 (supplément LE FIGARO, 20-21 Juillet 2012).

Nasledujúcu analýzu, ktorú v roku 1894 podal pápež Lev XIII. o podstate, princípoch a činnosti slobodomurárstva, možno pre jej presnosť len ťažko prekonať a zostáva v plnej platnosti:

"Rovnako existuje veľké nebezpečenstvo ohrozujúce jednotu zo strany toho združenia, ktoré sa nazýva slobodomurárskym, ktorého osudný vplyv už dlhý čas utláča najmä katolícke národy. Podporované agitáciou doby a drzé vo svojej moci, prostriedkoch a úspechoch napína všetky nervy, aby upevnilo svoju moc a rozšírilo svoju sféru. Zo svojich úkrytov, v ktorých spriadala svoje úklady, sa už vydala do davu miest, a akoby sa vzoprela Všemohúcemu, zasadla na trón práve v tomto meste Ríme, hlavnom meste katolíckeho sveta. Najhoršie však je, že všade, kde sa jej noha postaví, preniká do všetkých vrstiev a oddelení spoločenstva v nádeji, že konečne získa najvyššiu kontrolu. To je vskutku veľká pohroma, pretože jej skazené zásady a nekalé zámery sú dobre známe. Pod zámienkou obhajoby práv človeka a obnovy spoločnosti útočí na kresťanstvo; odmieta zjavené učenie, odsudzuje praktiky zbožnosti, Božie sviatosti a každú posvätnú vec ako poveru; usiluje sa odstrániť kresťanský charakter z manželstva, rodiny a výchovy mládeže a z každej formy výchovy, či už verejnej alebo súkromnej, a vykoreniť z mysle ľudí všetku úctu k autorite, či už ľudskej alebo Božej. Zo svojej strany hlása uctievanie prírody a tvrdí, že podľa zásad prírody sa má merať a regulovať pravda, čestnosť a spravodlivosť. Týmto spôsobom, ako je celkom zrejmé, sa človek dostáva k tomu, aby si osvojil zvyky a životné návyky podobné tým pohanským, lenže ešte skazenejším, a to úmerne tomu, ako sú početnejšie podnety na hriech." (Apoštolský list Praeclara gratulationis).

Jeden z najzákernejších, a teda satanských spôsobov boja slobodomurárstva proti jeho úhlavnému nepriateľovi, teda proti Katolíckej cirkvi, spočíva v infiltrácii do Cirkvi. Túto pravdu ilustruje nasledujúci úryvok, ktorý mnohí historici uznávajú za autentický a ktorý cituje biskup Rudolf Graber (vo svojej knihe Atanáz a Cirkev našich čias), z "Inštrukcií" takzvanej "Alta Vendita", akéhosi vládneho centra európskeho slobodomurárstva v 19. storočí. Nasleduje citát zo "Stálej inštrukcie Alta Vendita":

"Úloha, ktorú sa chystáme splniť, nie je prácou jedného dňa, mesiaca alebo roka; môže trvať niekoľko rokov, možno storočie, ale v našich radoch vojak umiera a boj pokračuje. nemáme v úmysle získať pápežov pre našu vec, urobiť z nich neofytov našich zásad, šíriteľov našich myšlienok. To by bol smiešny sen; a ak sa udalosti vyvinú nejakým spôsobom, ak napríklad kardináli alebo preláti z vlastnej vôle alebo prekvapením vstúpia do časti našich tajomstiev, vôbec to nie je podnet na to, aby sme túžili po ich povýšení na Petrov stolec. Takéto povýšenie by nás zruinovalo. Samotná ctižiadosť by ich priviedla k odpadnutiu, požiadavky moci by ich prinútili obetovať nás. To, čo musíme žiadať, čo by sme mali hľadať a čakať, ako Židia čakajú na Mesiáša, je pápež podľa našich potrieb... Teraz teda, aby sme si zabezpečili pápeža požadovaných rozmerov, ide najprv o to, aby sme ho formovali... pre tohto pápeža, generáciu hodnú vlády, o ktorej snívame. Starých ľudí a ľudí v zrelom veku nechajme bokom; choďme k mladým, a ak je to možné, aj k deťom. Vymyslíte si za malú cenu povesť dobrých katolíkov a čistých vlastencov. táto povesť umožní prístup k našim doktrínam do stredu mladého kléru, ako aj hlboko do kláštorov. O niekoľko rokov, silou veci, tento mladý klérus ovládne - všetky funkcie; vytvorí panovnícku radu, bude povolaný zvoliť pontifika, ktorý by mal vládnuť. A tento pontifik, podobne ako väčšina jeho súčasníkov, bude nevyhnutne viac či menej preniknutý talianskymi a, humanitnými princípmi, ktoré sa chystáme začať uvádzať do obehu. nech klérus pochoduje pod vašou zástavou, vždy v presvedčení, že pochoduje pod zástavou apoštolských kľúčov. Máte v úmysle dať zmiznúť posledným stopám tyranov a utláčateľov; kladte svoje nástrahy (siete) ako Šimon Bar-Jona; kladte ich radšej v sakristiách, seminároch a kláštoroch než na dne mora: a ak sa neponáhľate, sľubujeme vám úlovok zázračnejší ako jeho. Privediete priateľov okolo apoštolskej stolice. Budeš hlásať rezolúciu v tiáre a v kofole, pochodovať s krížom a zástavou, revolúciu, ktorú bude treba len trochu popohnať, aby zapálila štyri kúty sveta." (pôvodne v: V roku 2015 sa uskutočnila konferencia s názvom Kráľovstvo v Európe: Delassus, Conjuration antichrétienne, Paris 1910, Tome III, s. 1035-1092. Úplný text "Stálej inštrukcie Alta Vendita" je uverejnený aj v: The Permanent Instruction of the Alta Vendita: Dillon, Grand Orient FreemasonryUnmasked, Dublin1885, s. 51-56).

O tom, že toto tvrdenie nie je vymyslené, sa možno presvedčiť z nasledujúceho citátu popredného talianskeho modernistu, ktorý v roku 1905 napísal vo svojej knihe "Chceme organizovať našu činnosť viac cielene: Katolícke slobodomurárstvo? Áno, presne tak, slobodomurárstvo katakomb. Treba pracovať na cieli, reformovať rímsky katolicizmus progresistickým, teozofickým zmyslom, prostredníctvom pápeža, ktorý sa nechá presvedčiť týmito myšlienkami" (A. Fogazzaro, Il Santo, Milano, 1905, s. 44 e 22). Fakty dostatočne ukazujú, že slobodomurárstvo je najväčším mysliteľným protikladom ku katolíckemu náboženstvu. Preto Cirkev v roku 1983 vydala nasledujúce a stále platné vyhlásenie, a to prostredníctvom Kongregácie pre náuku viery:

"Negatívny úsudok Cirkvi vo vzťahu k slobodomurárskym združeniam zostáva nezmenený, pretože ich zásady sa vždy považovali za nezlučiteľné s učením Cirkvi, a preto členstvo v nich zostáva zakázané. Veriaci, ktorí sa hlásia do slobodomurárskych združení, sú v stave ťažkého hriechu a nesmú prijímať sväté prijímanie".

Moc slobodomurárskeho náboženstva v politike a spoločnosti dosiahla v súčasnosti svoj vrchol, keď slobodomurárstvo šíri v celej ľudskej spoločnosti ideológiu ničenia života prostredníctvom potratov a eutanázie. pojem a realita rodiny prechádza procesom ničenia prostredníctvom vymývania mozgov rodovou ideológiou, ktorú zaviedol štát. Každý človek, ktorý ešte sám rozmýšľa, a celkovo každý kresťan, musí - pokiaľ je to možné - klásť odpor a brániť zdravý rozum a Boží zákon aj za cenu utrpenia a nevýhod.

Ako kresťania musíme vedieť, že Kristus je víťazom nad všetkým zlom na tomto svete, že Boh, a nie slobodomurárstvo, je Pánom dejín. Patríme do spoločenstva víťazov, aj keď Kristovi nepriatelia, slobodomurári, sa na nás pozerajú ako na porazených. naša katolícka viera je silnejšia ako všetky zvrátené výplody fantázie a intrigy slobodomurárskeho náboženstva. bojíme sa len Boha!

Zároveň však budeme mať z hĺbky srdca skutočný súcit s členmi slobodomurárstva, pretože sa stali obeťami nesmierneho podvodu. Slobodomurár je v konečnom dôsledku maximálne neslobodný človek, ktorého večná spása duše je najviac ohrozená. Kiež by vo vnútri Cirkvi vyrástlo hnutie na záchranu duší slobodomurárov, ktorí sú našimi blížnymi. Malo by sa tak stať predovšetkým modlitbou ruženca a uctievaním Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Jej Nepoškvrnené Srdce zvíťazí, ako povedala vo Fatime, zvíťazí aj nad slobodomurárstvom a komunizmom. A prostredníctvom Márie dá Boh ľudstvu a svojej Cirkvi čas pokoja.

+Mons. Athanasius Schneider

www.gloriadei.io