II. VATIKÁNSKY KONCIL a satanov dym v Božom chráme

Pri príležitosti 60. výročia otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu 11. októbra 2022 pápež František povedal: "Koncil nám pripomína, že Cirkev je na obraz Trojice spoločenstvom. Diabol chce naopak zasievať kúkoľ, burinu rozdelenia. Nepodľahnime jeho lákaniu, nepodľahnime pokušeniu polarizácie (…) Cirkev zamilovaná do Ježiša nemá čas na potýčky, jedy a polemiky (…) Koľkokrát dali prednosť byť „fanúšikmi svojej skupiny“ a nie služobníkmi všetkých, progresistami a konzervatívcami skôr než bratmi a sestrami, „pravicovými“ či „ľavicovými“ skôr než Ježišovými; hrdili sa byť „strážcami pravdy“ alebo „sólistami novosti“, namiesto toho, aby sa uznali za pokorných a vďačných synov svätej Matky Cirkvi”, povedal pápež, podľa ktorého "tak progresivizmus, ktorý sa prispôsobuje svetu, ako aj tradicionalizmus - alebo spiatočníctvo („indietrismo“) -, čo plače za svetom minulým, nie sú dôkazom lásky, ale nevernosti.”

Ako to často robí, pápež František naznačuje, naráža, ale neobjasňuje svoje slová. Bolo by lepšie, keby pápež jasne definoval chyby, na ktoré sa odvoláva, a menovite pomenoval tých, ktorí sú zodpovední za chyby, ktoré odsudzuje. Tým, že sa drží v nejasnostiach, podnecuje kultúru podozrievania, oné jedy a kontroverzie, na ktoré poukazuje ako na zlo v Cirkvi. Kto sú vlastne tí tradicionalisti a pokrokári, na ktorých sa odvoláva?

Svet, ktorý sa dnes bežne definuje ako tradicionalistický, je rovnako roztrieštený a zložitý ako svet progresívny, ku ktorému patrí aj samotný pápež František. Je veľmi ťažké zistiť, kto sú tradicionalisti a progresivisti a čo si dnes myslia. Ľahšie je zistiť, kto boli progresívcami a konzervatívcami v čase Druhého vatikánskeho koncilu. Pokrokári boli presvedčení, že Druhý vatikánsky koncil zbúra liturgické, teologické a morálne hradby konštantínopolskej Cirkvi a nastoli novú jar Cirkvi. Konzervatívci varovali pred týmito ilúziami a upozorňovali na nebezpečenstvo bezbrehého otvorenia sa svetu. Konzervatívci napríklad vyzývali na odsúdenie komunizmu, zatiaľ čo pokrokári, presvedčení, že ľudstvo sa uberá týmto smerom, presadzovali politiku podanej ruky.

Kto mal pravdu? Podarilo sa Cirkvi evanjelizovať svet alebo došlo k proti-evanjelizácii sveta voči Cirkvi? Je spoločnosť evanjeliovejšia alebo svetskejšia ako pred šesťdesiatimi rokmi? Pápež František často odsudzuje "zosvetštenie" Cirkvi, ale nezačal sa tento proces alebo sa aspoň výrazne nerozvinul práve od Druhého vatikánskeho koncilu?

Diskusia o tom, či sa dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu realizovali alebo zradili, je úplne irelevantná. Dôležité sú výsledky a nemožno poprieť, že pre Cirkev boli katastrofálne. Po šesťdesiatich rokoch vytrvalo ignorujeme výsledky Druhého vatikánskeho koncilu a hovoríme o ideálnom koncile, ktorý sa nikdy nekonal, o koncile nie takom, aký bol, ale takom, aký mal byť. Aké boli výsledky? Dovoľte mi citovať úryvok z mojej knihy “Druhý vatikánsky koncil. Nikdy nenapísaná história” (Lindau, Turín 2011, s. 575). "Kolaps dogmatickej bezpečnosti; relativizmus novej permisívnej morálky; anarchia v disciplinárnej oblasti; opustenie kňazstva a rehoľného života kňazmi a rehoľníkmi a odcudzenie miliónov veriacich od náboženskej praxe; prenikanie herézy prostredníctvom nových katechizmov a nových obradov; neustála profanácia Eucharistie; zabíjanie duší, keď sa kostoly zbavovali oltárov, balustrád, krížov, sôch svätých, posvätného nábytku a obrazov, ktoré končili v starožitných skladoch. 'Jar viery', ktorá mala nasledovať po Druhom vatikánskom koncile, sa ukázala skôr ako krutá zima, čo dokumentuje predovšetkým úpadok povolaní a opustenie rehoľného života".

Obraz by sa samozrejme musel aktualizovať až po Pachamamu a synodu nemeckých biskupov.

Nemá to všetko nič spoločné s dokumentmi Druhého vatikánskeho koncilu? Ak však došlo k nesprávnemu a zneužívajúcemu výkladu dokumentov koncilu, kto je za to zodpovedný? Len zlí vykladači, alebo aj dokumenty, ktoré kvôli nedorozumeniam alebo nejasnostiam umožnili tento nesprávny výklad? Len len zlí vykladači, alebo aj autority, ktoré nedokázali dostatočne dôrazne odsúdiť zlé interpretácie?

A ak v médiách prevláda nepravdivý a zneužívajúci výklad dokumentov Koncilu, kto je za to zodpovedný? Iba médiá alebo aj historická udalosť, ktorú tieto dokumenty vytvorili? Je Druhý vatikánsky koncil ako udalosť cudzí kríze našich čias?

Udalosť; dokumenty, alebo aspoň niektoré z dokumentov, ktoré táto udalosť vytvorila; muži Cirkvi, ktorí túto udalosť podporovali a ktorí dohliadali na jej uplatňovanie a navrhovali jej výklad, žiaľ, až po súčasného vládnuceho pápeža. To sú tí, ktorí sú zodpovední za súčasnú krízu viery.

Pápež František spomenul diabla, ktorý dnes chce zasiať burinu rozdelenia v Cirkvi. Ale už 29. júna 1972 Pavol VI. v jednom zo svojich slávnych prejavov varoval pred "satanovým dymom", ktorý vniká do "Božieho chrámu". Uplynulo len päťdesiat rokov a v Božom chráme je dusivý satanov dym, sotva sa dá dýchať. Akou trhlinou sa dostal dovnútra a kedy sa tak stalo, ak nie na podujatí, ktoré triumfálne slávil pápež František?

prof. Roberto de Mattei

www. robertodemattei.substack.com

Previous
Previous

O ZÁKAZE PRIJÍMAŤ EUCHARISTIU DO ÚST

Next
Next

SANTA MARIA MAGGIORE:KOMISÁR HĽADÁ PENIAZE