ISLAMSKÝ RAMADÁN ČI KRESŤANSKÝ PÔST?

Na Corriere della Sera z 13. marca 2025 čítame reportáž z Anglicka od novinára Luigiho Ippolita, ktorý píše toto:

„Zdá sa, že v Londýne nahradil pôstne obdobie ramadán: tento rok sa tieto dva časy pôstu a pokánia takmer prekrývajú, no všetka pozornosť sa zdá byť sústredená na moslimský sviatok. Vo veľkých supermarketoch sú reklamy s nápisom ‘Si pripravený na ramadán?’, Harrod’s na svojej webovej stránke ponúka večere na iftár – hostinu po západe slnka, ktorá prerušuje pôst, reťazce rýchleho občerstvenia ponúkajú zľavy, kaderníctva majú otvorené až do neskorých hodín, aby vyšli v ústrety moslimskej klientele.“

A to nie je všetko: v britskej metropole boli rozsvietené „Svetlá ramadánu“ na Coventry Street, zatiaľ čo v samotnom centre – Leicester Square – sa nachádza interaktívna svetelná inštalácia, ktorá má symbolizovať „ducha ramadánu“.

Islamizácia Európy teda napreduje nerušene, ako tichá vlna. Na jednej strane sa požaduje odstránenie betlehemov či vianočných piesní zo škôl, aby sa neurazila citlivosť nekatolíkov – no nik by si netrúfol požiadať o odstránenie svetiel ramadánu.

Ostentatívne slávenie ramadánu zo strany moslimov nám pomáha pochopiť rozdiel oproti nášmu pôstnemu obdobiu, ktoré nepotrebuje svetlá, pretože je duchovné. Islam sa naopak prejavuje ako náboženstvo rituálu, ktoré sa obmedzuje na vyžadovanie dodržiavania takzvaných piatich pilierov viery: slovné vyznanie monoteizmu, predpísané modlitby, púť do Mekky raz za život, rituálna almužna a to, čo je najznámejšie – pôst počas ramadánu.

Po splnení týchto vonkajších povinností je moslim slobodný ponoriť sa do pôžitku. Pôst počas ramadánu nie je pokánie, ale rituál. Pôst trvá osem hodín a potom nasleduje osem hodín hojného hodovania. Niečo také by bolo pre kresťana nepochopiteľné – v pôstnom období sa totiž nežiada len plnenie vonkajších úkonov, ale prežívanie ducha pokánia. Preto Ježiš odsudzuje postoj farizejov, ktorí síce presne dodržiavali predpisy zákona, no ich srdce bolo vzdialené od Boha.

V islame neexistuje duch pokánia, pretože neexistuje duch obety. A duch obety chýba preto, že islam nepozná, ba priamo odmieta, obetu kríža, ktorú sv. Pavol nazýva „pohoršením pre Židov a bláznovstvom pre pohanov“ (1 Kor 1, 22–23).

Islam možno označiť za „náboženstvo pôžitku“: nielen preto, že nepozná obetu, ale aj preto, že v raji nahrádza kresťanský pojem večného šťastia pojmom večného pôžitku, nekonečnej rozkoše. Islamský raj je predovšetkým miestom zmyslových radostí: honosných hostín, výnimočných vín a telesných pôžitkov s večne pannami, ktoré sú k dispozícii Vyvoleným.

Pápež Pius II. v slávnom liste napísanom roku 1461 sultánovi Mehmedovi Dobyvateľovi, tohto despotu napomína týmito slovami: “vo živote večnom „naše šťastie zodpovedá najvznešenejšej časti tela – duši; vaše tej najnižšej – telu. Naše šťastie je duchovné, vaše telesné. (…) Naše je spoločné anjelom a samému Bohu, vaše je spoločné sviniam a nemým zvieratám.“

A práve toto hedonistické poňatie môže spôsobovať, že islam priťahuje sekularizovanú mládež Západu. Mladí ľudia, ako každý človek, túžia po posvätnom, po absolútne – ale sú skazení relativizmom, neschopní obety. Islam im ponúka náboženstvo, ktoré im predkladá náhradku posvätného, bez toho, aby od nich vyžadovalo skutočnú obetu.

Kľúčom úspechu islamu je však aj finančná podpora, ktorú dostáva od Organizácie islamskej spolupráce (OIC), ktorá združuje 58 moslimských krajín, a od niektorých najbohatších štátov sveta, ako je Saudská Arábia.

Preto nás znepokojilo, že sa 11. marca delegácie Spojených štátov a Ukrajiny stretli, aby rokovali o možnostiach mieru – a to práve v Džidde v Saudskej Arábii. Fotografie a videá ukazujú, že za rokovacím stolom, medzi oboma delegáciami, sedia – takmer ako nemí svedkovia – zástupcovia Saudskej Arábie, krajiny, ktorá financuje expanziu islamu vo svete.

Islam je totalitné náboženstvo, ktoré si kladie za cieľ dobytie sveta. A Saudská Arábia po desaťročiach investícií do mešít teraz investuje do západných univerzít, aby zmenila ich idey. Pripomenuli sme to aj na Corrispondenza Romana:

👉 https://www.corrispondenzaromana.it/universitari-inginocchiati-ad-allah-lalleanza-tra-islam-e-ideologia-woke/

V Spojených štátoch vypukla rozsiahla vlna protestov na podporu teroristov z Hamasu, do ktorej sa zapojili prestížne univerzity ako University of California, Harvard, Yale či Columbia. Jedným z dôvodov, prečo sa veľká časť študentov a profesorov amerických univerzít prikláňa k rétorike radikálneho islamu, je fakt, že hlavné americké univerzity dostávajú obrovské financie z islamských fondov, najmä zo Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov.

Tieto peniaze prúdia do všetkých typov amerických škôl – súkromných i verejných. V Amerike, tak ako v Európe, tieto financie nie sú nezištné, ale viazané na vytváranie študijných centier, bakalárskych a magisterských programovvenovaných propagácii islamskej kultúry a zamestnávaniu učiteľov naklonených náboženstvu Allaha, ktoré sa praktizuje v mešitách postavených v tesnej blízkosti univerzít.

Slávenie ramadánu je prejavom tejto kultúry, ktorá je protikladná k západnej a kresťanskej kultúre. A odpor proti tejto antikresťanskej ofenzíve nemožno obmedziť len na – hoci nevyhnutnú – kontrolu migračných tokov. Tento odpor je predovšetkým kultúrny a duchovný.

Ešte nie je neskoro. Proti islamu, ktorý nás napáda, si osvojme slová, ktoré Pius II. adresoval moslimskému sultánovi. Pápež vtedy pripomenul „dobyvateľovi“, že sa v dejinách už stalo, že malé kresťanské vojsko dokázalo poraziť oveľa mocnejšiu osmanskú armádu – len vďaka zázračnej pomoci Boha. Niečo také sa nikdy nestalo v prospech islamu. Islam môže zvíťaziť silou počtu, zbraní alebo peňazí, ale nemá na svojej strane zázrak, Boží zásah – ktorý môže v každej chvíli zvrátiť zdanlivo nezvratný chod dejín.

prof. Roberto de Mattei

https://www.corrispondenzaromana.it/ramadan-islamico-o-quaresima-cristiana/