JE ČAS NA SKUTOČNÚ KATOLÍCKU ŠKOLU
Prvým východiskom zo všadeprítomného systému, ktorý nás zachvátil, je vzdelanie. Samozrejme, aj iné, počnúc informáciami, informáciami, ktoré sú však aj vzdelávaním, a teda výchovou. Hodnoty a správanie sú dnes do veľkej miery vnucované. Vzdelávanie v štátnych školách zodpovedá - ak nejde ďaleko za hranice! - ústavnému vlastenectvu, čo v konečnom dôsledku znamená, že naše deti musia zdieľať republikánske princípy, aj keď sú v rozpore s prirodzeným právom: dobrý občan a dobrý človek sa delia a prvé víťazí nad druhým.
Médiá a sociálne siete síce vychovávajú, ale v tom zmysle, že prevychovávajú: neexistuje televízny seriál, ktorý by neuvažoval o homosexualite a nepredstavoval rozdelené alebo rozšírené rodiny ako normálne. Dnešný systém, aby umožnil svoje ciele, systematicky deformuje vzdelávanie o životnom prostredí, rozmnožovaní, náboženstve, zdraví, mužskej a ženskej identite, faktoch, rozprávaných podľa režimových naratívov, histórii...
Ani v Cirkvi sa veci nevyvíjajú príliš dobre. Obmedzená a často nekvalitná náboženská výchova, častá homologizácia podľa kritérií sveta, dištancovanie sa od výchovy k posudzovaniu reality. To, čomu sa pred rokmi hovorilo "výchovná núdza", teraz prepuklo.
Sú vychovávatelia - rodičia a učitelia, ale aj kňazi a rehoľníci - ktorí tento vážny problém vážne nastoľujú. Sú to katolícki rodičia a učitelia v štátnych školách, sú to katolícki rodičia a učitelia v katolíckych cirkevných školách, sú to rodičia a učitelia, ktorí dávajú nahliadnuť do rodičovských škôl a skúseností s domácim vzdelávaním. Tí prví sa cítia opustení a naozaj sa snažia presadiť v prostredí, ktoré je systematicky nepriateľské a ide inými smermi. Druhí sa bránia, ale uvedomujú si, že katolícka cirkevná škola musí platiť určitú daň prevládajúcemu systému. Tretí sú motivovanejší a prezieravejší, alternatívnejší voči systému a pre mnohých predstavujú pozitívnu šancu na povzbudenie.
Existuje teda svet vzdelávania, ktorý "nezapadá", najmä svet rodičovských alebo domácich škôl. Tento svet predstavuje hlavnú a možno jedinú nádej, ktorú dnes máme tvárou v tvár štandardizácii mozgov a sŕdc našich detí a vnúčat. Netreba čakať na umelú inteligenciu, už dnes sa mozgy a srdcia systematicky plagujú. Tento svet vzdelávania však nie je len výchovným faktom, je aj sociálnou mobilizáciou, predznamenáva iné usporiadanie polis, jeho subjekty uvažujú o inej prítomnosti katolíckeho náboženstva a Cirkvi v spoločnosti. Sú teda aj etickým a teologickým fenoménom, ktorý oficiálna Cirkev, žiaľ, zanedbáva, zatiaľ čo oni naopak predstavujú budúcnosť skutočnej slobody.
Ak je tento svet viac ako len výchovný fenomén, treba ho vnímať v celom rámci sociálnej náuky Cirkvi. Treba ho zdôrazniť ako zárodok kresťanskej spoločnosti, a to prostredníctvom vzdelávania, ale aj mimo neho. Je to široký prebiehajúci fenomén budovania kresťanskej civilizácie. V čase dejín, keď oficiálna Cirkev hovorí, že nie je potrebné usilovať sa o kresťanskú spoločnosť a civilizáciu, práve toto robí toto katolícke školské hnutie. Rodičia, učitelia, katolícke školy, najmä školy pre rodičov, odovzdávajú Cirkvi a katolíckemu náboženstvu výchovný primát vo verejnom priestore, aj keď oficiálna Cirkev dnes túto ponuku odmieta.
V sobotu 29. apríla 2023 sa v Lonigu (Vicenza), vo vile San Fermo Padri Pavoniani, uskutoční druhý Národný deň pravej katolíckej školy, ktorý organizuje Observatórium sociálnej náuky Cirkvi kardinála Van Thuâna. Nadväzuje na podobnú iniciatívu z minulého roka, z ktorej vzišiel manifest s názvom "Je čas na pravú katolícku školu", ktorý podpísali mnohé školy, najmä materské, napriek tomu, že mnohé z nich nerady vystupujú, aby sa vyhli prenasledovaniu a bojkotom voči nim. Tento nasledujúci druhý deň odštartuje a podujatie sa potom zopakuje aj v iných častiach Talianska. Bude to čas na zamyslenie sa nad obsahom pravej katolíckej výchovy, ako aj čas na stretnutie, dialóg a diskusiu o praktických otázkach. Pozvaný je celý svet, ktorý som opísal vyššie.
Leitmotívom dňa 29. apríla bude "V škole pravdy. Rámec poznania a disciplíny". Téma je zásadná: viera je výzvou pre rozum, a teda pre disciplíny - školské "predmety", ako sme zvykli hovoriť. To si vyžaduje, aby sa viera považovala za "poznanie", inak si nemôže nárokovať na interakciu s vyučovacími disciplínami. V pravej katolíckej škole prechádza hlásanie aj cez disciplíny, konkrétne vedomosti. V stávke je možnosť či nemožnosť "vesmíru poznania", bez ktorého budú naše deti stratené a osamotené.
Stefano Fontana
www.lanuovabq.it