JEŽIŠ KRISTUS JE KRÁĽOM

Najväčším zločinom sveta je oficiálne odpadnutie od Krista a jeho Cirkvi. V zákonoch sa zaviedol úplný sekularizmus a náboženstvo sa toleruje ako súkromná záležitosť.

Proti takejto nevere musíme vyhlásiť, že okrem ostatných titulov Spasiteľa, veľkňaza a učiteľa Sväté písmo dáva Kristovi aj tento najvznešenejší titul Kráľa, ktorý korunuje všetky ostatné.

Balám oznamuje: “Z Izraela vyjde žezlo..., z Jakuba vyjde vládca” (Nm 24,17-19). Žalmista: “Urobím národy tvojím dedičstvom, dám ti do vlastníctva končiny zeme, môžeš im vládnuť železným žezlom” (Ž 2,8-9); a v svadobnej piesni (Ž 44,7): “Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo spravodlivosti je žezlom tvojho kráľovstva. A pod Šalamúnovým typom hovorí: Nech za jeho dní prekvitá spravodlivosť a nech je veľa pokoja... bude vládnuť od mora k moru, od rieky (Eufrat) až po kraj zeme" (Ž 71,7-8). Proroci sa vyjadrujú jednoznačnejšie: “Narodilo sa nám dieťa, narodil sa nám syn, ktorý má na pleciach zvrchovanosť a ktorý sa bude volať... knieža pokoja, aby rozšíril ríšu a pre neobmedzený pokoj... nad svojím kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil v spravodlivosti a práve” (Iz 9,6-7). “Hľa, prichádzajú dni... keď vzbudím Dávidovi potomka spravodlivosti, ktorý ako pravý kráľ bude múdro kraľovať a bude na zemi vykonávať právo a spravodlivosť “ (Iz 23,5).

V Novom zákone archanjel oznamuje Márii, že jej Syn bude kraľovať na Dávidovom tróne (Lk 23,5).

Kristus osobne použil titul Kráľa, keď v posledných dňoch svojho života ohlasoval posledný súd, dôrazne ho potvrdil pred Pilátom, a keď posiela svojich kázať, ako právny základ stanovuje, že má všetku moc na nebi i na zemi (Mt 28,18).

Pán si tiež pripisuje tri moci, ktorými sa vyznačuje najvyššia autorita, a to:. Zákonodarnú, v kázni na vrchu; napríklad keď tvárou v tvár starému leu vyhlasuje svoju vlastnú slovami: Ale ja vám hovorím...; súdnu, pretože pri predstavení seba samého ako sudcu svetov na inom mieste (Io. 5,21-22) ustanovuje, že Otec nikoho nesúdi, ale dal Synovi všetku moc súdiť, aby všetci ctili Syna, ako ctia Otca; a logicky výkonnú, ktorá je len dôsledkom ostatných dvoch.

KRÁĽOVSKÝ TITUL

SVOJOU PODSTATOU. Hypostazická únia tým, že ustanovuje Krista Bohočlovekom, robí ho prirodzeným kráľom ľudí, pretože jeho vlastná prirodzenosť ich všetkých prevyšuje. Nie je ani mysliteľné, aby mu chýbal niektorý z troch prorogatívov, ktoré požívajú iné stvorenia.

Dedičstvom, keďže je prirodzeným synom Boha, ktorý ho ustanovil za univerzálneho dediča (Hebr 1,1; Kol 1,13).

ZÍSKANÝM PRÁVOM A VYKÚPENÍM. Všetci, dokonca aj nepokrstení, sú ľudom, ktorý bol ním oslobodený, čo je titul na vládu, a ním podmanený, čo je ďalší titul.

Kráľ celého sveta

Nech celý dom Izraela s itotou vie, že Boh ho urobil Pánom aj Kráľom, vyhlásil svätý Peter vo svojej prvej kázni (Sk 2,36). Pánom čoho? Všetkého, vysvetľuje svätý Pavol (Hebr 1,1).

Ak je Pánom, je majiteľom a vlastníkom, ako to potvrdzujú vyššie vysvetlené tituly. Ak je Pánom všetkého, neexistuje nič, čo by uniklo jeho moci, rovnako ako nič neuniká jeho božstvu a vykúpeniu.

Je teda univerzálnym vlastníkom

a) hmotných vecí, ktoré môže zachovať, zničiť atď.

b) rozumných tvorov, anjelov alebo ľudí, ktorí sú povinní ho poslúchať, a to tak jednotlivo, ako aj v spoločnosti, a preto je aj Kráľom.

1. Rodín, ktoré sú podriadené jeho zákonu, a to nielen zo všeobecného titulu, že sú ľudským združením, ale aj tým, že sú ustanovené Kristovou sviatosťou.

2. občianskej spoločnosti, pretože ľudia sa nestávajú nezávislými od Krista tým, že sú organizovaní v spoločnosti, ale obnovujú svoje putá závislosti. Kristus je prameňom všetkého súkromného či verejného zdravia, lebo v nikom inom nie je zdravie, lebo pod nebom nám nebol daný iný človek, skrze ktorého by sme mohli byť spasení (Sk 4,12).

Kristus má dokonalé právo byť vlastníkom a vládcom materiálnych vecí, právo, ktoré však nechce vykonávať a deleguje ho ľuďom. Preto vidíme, že vždy odmietal akúkoľvek dočasnú mesiášsku myšlienku a že pred Pilátom potvrdil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta (Sk 18,36).

Duchovnosť jeho kráľovstva znamená, že ľudia sa musia usilovať predovšetkým o posvätenie svojej duše a tomu prispôsobiť aj svoje časné záležitosti a vládu.

POVINNOSTI PODDANÝCH

Z vyššie uvedených zásad vyplýva:

(a) Jednotlivci sa majú podriadiť Kristovi telom i dušou; rozum tým, že uznávajú dogmy; vôľa tým, že ho poslúchajú a milujú a telo zamestnávajú v jeho službe.

b) Rodina, ktorá sa má riadiť Kristovými smernicami za účelom manželstva a výchovy potomstva. 

c) Štáty, ktoré majú uznať jeho vládu a prispôsobiť jej svoje zákonodarstvo.

Najväčším hriechom našich čias je integrálny, ba až prenasledovateľský sekularizmus štátov, ktoré opakujú židovský výkrik, že nechceme, aby nám vládol, a zriekajú sa plodov pokoja, poriadku a všeobecného blahobytu, ktoré by im priniesla autentická Kristova vláda.

blahoslavený Columba Marmion