KARDINÁL BURKE O TZV. SYNODÁLNOM PROCESE

Philippe Maxence: V rozhovore, ktorý ste poskytli ACN 10. augusta minulého roku, ste povedali, že veľká časť súčasných nepokojov súvisí s populistickou rétorikou voči Cirkvi, vrátane jej disciplíny. Čo tým myslíte?

Kardinál Burke: Žiaľ, pozorujeme, že mnohí členovia Cirkvi (niektorí s veľmi vysokou zodpovednosťou v cirkevnej hierarchii a ako takí zvlášť zodpovední za obrátenie a šírenie dogiem viery) už jasne nehlásajú vieru, ale naopak, dvojzmyselne potvrdzujú to, čo by chcela počuť okrajová časť spoločnosti a médií. Je to práve forma populizmu v tom zmysle, že cieľom je vyhovieť tejto menšine, a nie viac hlásať vieru - teda Krédo, prikázania, stálu disciplínu Cirkvi od čias apoštolov atď. - a vysvetľovať ju.

V predslove, ktorý ste uviedli ku knihe Julia Loreda a Josého Antonia Ureta Synodálny proces: Pandorina skrinka (TFP, 2023), hovoríte, že synodálnosť a prídavné meno "synodálny" sa stali obyčajnými heslami. Nie je to proces, ktorý je typicky revolučný pre uplatňovanie učenia Cirkvi: predkladať heslá namiesto a na mieste teologických pojmov s cieľom presadiť ekleziologickú zmenu?

Zmätok vo veciach teológie, morálky a dokonca aj elementárnej filozofie, v ktorom žijeme, je živený veľkou nejasnosťou v používanom slovníku, a to je zo strany niektorých pravdepodobne zámerné. Sme svedkami sémantického skĺznutia niektorých slov alebo výrazov, čo robí učenie Cirkvi v niektorých bodoch nezrozumiteľným. Mohol by som spomenúť napríklad výraz Božie milosrdenstvo. Niekedy sa však zavádzajú nové slová alebo sa zveličujú bez jasnej definície, ako v prípade slova synodalita.

Vo chvíli, keď sa tieto pojmy stanú ústrednými a nie sú jasne definované, otvárajú sa dvere každému, kto ich chce vykladať spôsobom, ktorý sa rozchádza so stálym učením Cirkvi o týchto otázkach.

Dejiny Cirkvi nás učia, že riešenie najhoršej krízy, akou bola napríklad ariánska kríza, sa vždy začína veľkou presnosťou v slovníku a v používaných pojmoch.

Mnohých laikov zneisťuje používaná metóda, ktorá spočíva v kladení otázok, ktoré akoby vopred určovali typ odpovede a ktorá nápadne pripomína metódy manipulácie na zhromaždeniach. Je to neobjektívne vnímanie tohto textu, príliš politické, príliš svetské?

Skutočne sa zdá, že výsledky synody sú vopred známe, napriek všetkému, čo sa hovorilo o opaku. Je zrejmé, že ide o tendenčné a politické vnímanie, ktoré je slabo maskované. Zodpovední za synodu v rozhovore poskytnutom novinám naznačili, že práca bude prebiehať v malých jazykových skupinách a že všetky práce s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú predložené na hlasovanie účastníkov, aspoň na tomto prvom zasadnutí. Bolo tiež oznámené, že na všetky rozpravy sa bude vzťahovať pápežské tajomstvo. Členovia tohto zhromaždenia nebudú môcť vedieť, či obsah súhrnnej správy verne zodpovedá tomu, čo bolo povedané v jazykových skupinách. V dôsledku toho by bolo mimoriadne ľahké takéto zhromaždenie skutočne zmanipulovať.

Jednoduchých veriacich poznačil najmä jeden bod, a to zjavná snaha prijať všetky sexuálne deviácie ako také a nie prijať osoby s úmyslom pozvať ich k obráteniu ku Kristovi a jeho Cirkvi. Aký je váš názor na túto skutočnosť?

Morálna teológia úplne stratila orientáciu. Je naliehavé uvažovať o morálnom akte v jeho celistvosti, a nielen v jeho subjektívnom aspekte. Čoskoro sa blíži výročie vydania Veritatis Splendor, ktoré nám v tom môže pomôcť. Pozdravujem iniciatívy, ktoré som mal možnosť vidieť na túto tému, a povzbudzujem ich. Prikázania Dekalógu platia a budú platiť tak, ako vždy platili v rôznych dobách, jednoducho preto, že sú neoddeliteľné od ľudskej prirodzenosti.

V čase, keď je súčasťou hesla dokumentu prijímanie bez rozlišovania, sa zdá, že katolíci, ktorí sa snažia žiť podľa požiadaviek viery, v rešpektovaní cirkevného a morálneho zákona, nie sú braní do úvahy. Mladé páry a mladé rodiny, ktoré si chcú vybudovať kresťanský domov s deťmi, sú v prostredí, ktoré je dnes čoraz nepriateľskejšie, jednoducho odpísané. A predsa, nie sú práve oni jedným z aspektov budúcnosti Cirkvi?

Na túto nespravodlivosť by sme sa mali pozrieť nadprirodzeným pohľadom. Vieme, že dobro je v Božom oku zohľadnené a bude spravodlivo odmenené, rovnako ako zlo bude potrestané. Veľký počet mladých ľudí si to uvedomuje a snaží sa žiť s podporou sviatostí autentický život viery, nádeje a lásky. Je to zjavne pravá budúcnosť Cirkvi, jediná, ktorá prinesie skutočné ovocie (porov. Mt 7, 15 - 17). Dobrí kresťania musia byť dnes pripravení znášať biele mučeníctvo nepochopenia, odmietnutia a prenasledovania a niekedy aj červené mučeníctvo krviprelievania, aby boli vernými svedkami a spolupracovníkmi Krista.

Akú analýzu robíte v súvislosti s tým, že niektorí laici budú mať právo hlasovať na synode biskupov? Dávajú synody východnej cirkvi, z ktorých údajne pochádza inšpirácia, laikom takúto úlohu?

Mám veľmi pravidelné kontakty s východnými biskupmi a kňazmi, katolíkmi i pravoslávnymi, ktorí mi všetci povedali, že spôsob organizácie synody nemá nič spoločné s východnými synodami. Platí to pre úlohu laikov na týchto zhromaždeniach, ale aj všeobecnejšie v spôsobe jej fungovania a dokonca aj v témach, ktorými sa zaoberá. Okolo slova synodalita sa udržiava zmätok, ktorý sa umelo spája s východnou praxou, ale ktorý má v skutočnosti všetky znaky nedávneho vynálezu, okrem iného aj pre to, čo sa týka laikov.

Pri čítaní dokumentu sa vynára čosi trápne, silná túžba vybudovať "synodálnu Cirkev", ktorá vyvoláva dojem, že ide až k zvrhnutiu hierarchie Cirkvi, hoci ju ustanovil Kristus? Je toto vnímanie správne?

V skutočnosti sa nám hovorí, že Cirkev, ktorú vyznávame v spoločenstve s našimi predkami vo viere od čias apoštolov, ktorá je jedna, svätá, katolícka a apoštolská, musí byť teraz definovaná synodalitou, čo je termín, ktorý nemá v učení Cirkvi žiadnu históriu a pre ktorý neexistuje žiadna rozumná definícia. Je to zjavne umelá konštrukcia, ktorá sa viac podobá na ľudskú konštrukciu ako na Cirkev postavenú na Petrovi, ktorý bol Kristom (porov. 1K 10, 4).

Neobsahuje v tomto ohľade Instrumentum laboris pre budúce zhromaždenie synody skutočnú herézu s cestami, ktoré otvára (napríklad: premeniť počúvanie Božieho ľudu na bežnú formu rozhodovania v Cirkvi; zbližovanie jednotlivých cirkví by nútilo pápeža brať ho do úvahy). Ako by sa mohla rozvinúť protestácia viery zo strany pars sanior kardinálskeho kolégia a episkopátu?

Instrumentum laboris definitívne obsahuje potvrdenia, ktoré sa pôsobivým a hrozným spôsobom vzďaľujú od trvalého učenia Cirkvi. Najprv musíme verejne potvrdiť našu vieru. V tomto ohľade majú biskupi povinnosť potvrdzovať svojich bratov. Biskupi a kardináli dnes potrebujú veľa odvahy, aby čelili vážnym omylom pochádzajúcim z vnútra samotnej Cirkvi. Ovce závisia od odvahy pastierov, ktorí ich majú chrániť pred jedom zmätku, omylov a rozdelenia. Práve preto sme spolu s ďalšími kardinálmi, pochádzajúcimi z rôznych kontinentov, predložili toto leto zvrchovanému pápežovi dubia, aby sme objasnili niektoré otázky patriace k učeniu viery, ktoré sú dnes spochybňované. Mnohí bratia v episkopáte a dokonca aj v kardinálskom kolégiu podporujú túto iniciatívu, aj keď nie sú na oficiálnom zozname signatárov. Ale každý môže, ba dokonca musí podľa svojich kompetencií, vždy rešpektujúc a modliac sa za legitímne autority, (porov. CIC 1983, 212 § 3) urobiť vyznanie viery, zvlášť v týchto časoch, keď sa to zdá byť čoraz hmlistejšie.

Máme dojem, že tento pontifikát prijíma rozhodnutie, ktorého cieľom je vytvoriť nezvratnú situáciu zmätku. Veríte, že ešte existuje nádej na odpoveď?

Hoci je súčasný zmätok mimoriadne veľký, dokonca historicky významný, nemyslím si, že je nezvratný. Brány pekelné nepremôžu Cirkev (Mt 16, 18). Pán prisľúbil, že bude s nami v Cirkvi odpočívať až do konca sveta (Mt 28, 20). Prostredníctvom Cirkvi môžeme vždy dôverovať Pánovi. A určite nesmieme nikdy opustiť Pána, a preto musíme zostať v Cirkvi. Napriek tomu si nemôžeme nevšimnúť, že mnohé duše sa kvôli tomuto zmätku vydávajú na cestu záhuby, preto sa musíme veľa modliť a konať, aby sme tento zmätok čo najskôr odstránili.

Traditionis custodes bola nesprávne pochopená ďaleko za účastníkmi tradičnej liturgie. Boli by ste naklonení čistej a jednoduchej liberalizácii tejto liturgie, keď to bude možné?

S najväčšou istotou Traditionis custodes neprispelo k zmenšeniu zmätku, naopak, veľmi veľké množstvo veriacich úprimne pripútaných k Cirkvi bolo znepokojených týmto pápežským dokumentom, ktorí vnímajú ako tvrdý a nespravodlivo prísny. Musí sa rýchlo obnoviť sloboda prežívania sviatostí podľa Usus Antiquior, ktorá živila vo viere desiatok generácií kresťanov.

Okrem právnych otázok, ktoré tento text predkladá, mi je ľúto, že výsledky predbežnej konzultácie biskupov neboli zverejnené aspoň ako zhrnutie. V tejto súvislosti si všímam, že malá skupina osôb môže výrazne ovplyvniť výsledok veľkej konzultácie, čo bohužiaľ pripomína aj skúsenosť zo synody o rodine.

Tým, ktorých by dôležitosť liturgickej otázky nepresvedčila, treba pripomenúť Gamalielovu radu v Apoštolskom zákone (5, 38-39): Preto vám v tomto prípade radím: Nechajte týchto mužov na pokoji! Nechajte ich ísť! Lebo ak je ich zámer alebo činnosť ľudského pôvodu, zlyhá. Ak však pochádza od Boha, nebudete môcť týchto ľudí zastaviť; iba sa ocitnete v boji proti Bohu.

www.resnovae.fr