MURRAY: OSPRAVEDLŇOVANIE POŽEHNÁVANIA HOMOSEXUÁLNYCH PÁROV
Ako už celý svet vie, kardinál Raymond Burke a štyria kardináli (Brandmüller, Sarah, Sandoval a Zen) poslali v júli tohto roku pápežovi Františkovi päť dubií (otázok). Ten odpovedal takmer okamžite, čo viedlo viacerých starých vatikánskych harcovníkov k presvedčeniu, že dubia boli očakávané. Dubia a pápežove odpovede však boli zverejnené až 2. októbra, tesne pred otvorením aktuálnej synody o synodalite. Odpovede obsahujú niektoré veľmi znepokojujúce tvrdenia, najmä o požehnaní zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Pápež František, žiaľ, povolil biskupom a kňazom - po akomsi bližšie neurčenom procese "rozlišovania" - udeľovať kňazské požehnanie párom rovnakého pohlavia. Za takmer štyridsať rokov kňazského života sa mi ani nesnívalo, že by to pápež urobil. Som zhrozený a zarmútený.
Pápež František začal svoju odpoveď na druhú z dubií vyhlásením, že "Cirkev má veľmi jasné chápanie manželstva: výlučný, stabilný a nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou, prirodzene otvorený plodeniu. Iba tento zväzok sa môže nazývať 'manželstvom'." Manželstvo nazýva "skutočnosťou", ktorá "má jedinečnú základnú konštitúciu, ktorá si vyžaduje výlučné meno, nepoužiteľné pre iné skutočnosti. ... Z tohto dôvodu sa Cirkev vyhýba akémukoľvek druhu obradu alebo sviatosti, ktoré by mohli byť v rozpore s týmto presvedčením a naznačovať, že za manželstvo sa uznáva niečo, čo nie je manželstvom."
Zatiaľ veľmi dobré... ale potom sa zvrtne do ospravedlňovania požehnávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Takéto zväzky sú zvyčajne občianskymi sobášmi v krajinách, kde je to legálne, alebo kde dvaja budúci ženísi alebo budúce nevesty pravdepodobne považujú svoje faktické zväzky za rovnocenné manželstvu. Pápež František tvrdí, že "vo vzťahoch s ľuďmi nesmieme stratiť pastoračnú lásku, ktorá by mala preniknúť všetky naše rozhodnutia a postoje. ... Obhajoba objektívnej pravdy nie je jediným prejavom tejto lásky; patrí k nej aj láskavosť, trpezlivosť, porozumenie, neha a povzbudenie. Preto nemôžeme byť sudcami, ktorí len popierajú, odmietajú a vylučujú."
Nepoznám nikoho, kto by len popieral, odmietal alebo vylučoval, a dôraz tu nastavuje slameného strašiaka. Pastoračná láska, ktorá ignoruje alebo, čo je ešte horšie, protirečí Božej zjavenej pravde, nie je láska, ale pseudoláska. Láskavosť či nežnosť majú svoje miesto, ale keď sa zvrhnú na potvrdzovanie veriacich v páchaní smrteľne hriešnych skutkov, stávajú sa krutou karikatúrou lásky, ktorú pastier Cirkvi dlhuje hriešnikom, keď k nemu prichádzajú. Kňazi musia byť dôveryhodnými sudcami - ktorí odmietajú všetko, čo je v rozpore s evanjeliom, a odmietajú akúkoľvek žiadosť o rituál, ktorý má vzbudiť falošný dojem, že Boh a Cirkev sú spokojní s akýmkoľvek záväzkom dvoch ľudí, že sa budú venovať sodomii.
Pápež František však trvá na svojom: "Preto pastoračná obozretnosť musí primerane rozlišovať, či existujú formy požehnania, o ktoré žiada jedna alebo viac osôb, ktoré nevyjadrujú mylnú predstavu o manželstve."
Je možné, aby kňaz požehnal zväzok dvoch osôb, ktoré sú buď civilne zosobášené, alebo sa pre všetky účely považujú za manželov, bez toho, aby vyvolal falošný dojem, že z pohľadu Cirkvi sú istým spôsobom zosobášené? Pár vie, že nemôže mať riadny cirkevný sobáš, a tak si vyberie ďalšiu dostupnú možnosť, ktorou je predstierať, že kňazovo požehnanie z neho robí "akési" alebo "neoficiálne" manželstvo. Kňaz, ktorý udeľuje takéto svätokrádežné požehnanie, súhlasí s touto vymyslenou paródiou svadby.
Pápež František sa však snaží mať oboje: "Keď sa totiž žiada o požehnanie, vyjadruje sa tým prosba k Bohu o pomoc, prosba o lepší život, dôvera v Otca, ktorý nám môže pomôcť žiť lepšie. ...hoci existujú situácie, ktoré sú z objektívneho hľadiska morálne neprijateľné, tá istá pastoračná láska si vyžaduje, aby sme jednoducho nepovažovali za 'hriešnikov' iných ľudí, ktorých vina alebo zodpovednosť môže byť zmiernená rôznymi faktormi ovplyvňujúcimi subjektívnu zodpovednosť."
Buďme úprimní. Žiadosť o požehnanie nesmeruje k tomu, aby sme žili lepšie v zmysle života podľa nemenného Božieho morálneho zákona. Je to žiadosť o uistenie, že Cirkev s nimi súhlasí, keď sa domnieva, že Boží zákon zakazujúci sodomiu už neplatí - nie celkom - v osvietenejšej dobe, v ktorej žijeme.
Čokoľvek je objektívne morálne neprijateľné, je aj subjektívne morálne neprijateľné. Nikto sa nemôže vyňať spod Božieho zákona tvrdením, že sa naňho z nejakého zištného dôvodu nevzťahuje. Keď niekto chce spáchať hriech a popiera, že je to hriech, neznamená to, že zrazu prestáva byť hriechom.
Prečo je slovo "hriešnici" vo vyššie uvedenom úryvku v úvodzovkách? Toto použitie zvyčajne naznačuje, že niečo je "takzvané" alebo "údajné". Tým sa toto slovo posúva od objektívneho opisu k subjektívnemu opisu neúplného, ak nie chybného vnímania skutočnosti. Nie sú ľudia, ktorí si verejne sľubujú, že sa navzájom dopustia ťažkého hriechu, jednoducho hriešnici?
A prečo sa tu zavádzajú faktory zmierňujúce subjektívne zavinenie? Mieru zavinenia za akýkoľvek hriech, ktorý človek spácha, pozná len Boh. Kresťania, ktorí sa chcú riadiť Božím zákonom, skúmajú svoje svedomie, aby zistili, kde si uvedomujú, že sa odvrátili od Boha. Pastieri sú povolaní oboznamovať hriešnikov s týmto zákonom a upozorňovať ich, aby sa zdržali akéhokoľvek správania, ktoré porušuje Boží zákon, bez ohľadu na to, čím svoje správanie ospravedlňujú. Tvrdenie, že človek často nie je schopný plniť Božie prikázania, môže byť pravdivé - kvôli slabosti a zlým návykom. Je však nepravdivé, ak znamená, že poslušnosť Božím prikázaniam je s pomocou Božej milosti nemožná.
Vzhľadom na všetko, čo pápež František doteraz povedal, je zvláštne, že dodáva, že "rozhodnutia, ktoré môžu byť za určitých okolností súčasťou pastoračnej obozretnosti, by sa nemali nevyhnutne stať normou". Práve predložil výklad toho, čo považuje za dobré dôvody ospravedlňujúce neslýchanú inováciu, o ktorej žiadny pápež nikdy ani len nenaznačil, že je pre Cirkev správna. Ak kňaz alebo biskup dospeje k záveru, že pastoračná láska si vyžaduje, aby neodmietol žiadosť o obrad požehnania, ktorú predložil konkrétny pár rovnakého pohlavia, keďže ide o ich "prosbu k Bohu o pomoc", aký dôvod by mal na to, aby sa to nestalo normou pre všetky páry rovnakého pohlavia?
Či už úmyselne alebo nie, pápež František povzbudzuje ľudí, aby vstupovali do nemorálnych sexuálnych vzťahov a zotrvávali v nich. Povzbudzuje biskupov a kňazov, aby naznačovali, že Boh si takéto vzťahy obľúbi svojou milosťou, a preto si takéto vzťahy nezaslúžia odsúdenie, ale požehnanie. Tvrdí, že pastoračná láska spočíva v tom, že ľudí utvrdzuje v tom, čo je v skutočnosti hriešne, a nie v tom, že ich napomína, aby sa odvrátili od hriechu. Toto všetko podľa neho spadá pod pastoračnú lásku. Všetky tieto úsudky sú mylné.
Piati kardináli mali pravdu, keď hľadali odpovede u pápeža Františka. Žiaľ, v tejto veci dostali nesprávnu odpoveď, ktorá nepochybne prinesie veľa škody pre spásu duší a pre doktrinálnu jednotu Cirkvi. Musíme sa modliť a obetovať pokánie za nášho pápeža a za našu svätú Matku Cirkev v jej utrpení.
otec Gerald E. Murray, kanonista
www.thecatholicthing.org