KARDINÁL CONSALVI, KORZIKA, ČÍNA … A FRANTIŠEK
Cesty pápeža Františka boli vždy svojrázne. Žiadna však nie je taká ako tento týždeň, keď po odmietnutí pozvania na znovuotvorenie Notre Dame v Paríži navštívil v nedeľu Korziku.
Pápež František sa rozhodol nenavštevovať veľké európske metropoly, s výnimkou prípadov, keď ho k tomu zaväzuje nevyhnutnosť, ako keď navštívil Krakov a Lisabon na Svetové dni mládeže. Jeho európske návštevy sú teda mimo obvyklých pápežských trás. Korzika bude jeho treťou návštevou Francúzska. V roku 2014 navštívil Štrasburg, aby sa prihovoril Európskemu parlamentu, ale odmietol navštíviť Notre Dame de Strasbourg, hoci katedrála oslavovala svoje milénium! Do mesta prišiel a z mesta odišiel v priebehu niekoľkých hodín. V roku 2023 navštívil Marseille na konferencii o migrácii v Stredomorí, ale trval na svojom: „Pôjdem do Marseille, ale nie do Francúzska.“ A teraz Korzika - ktorá je „regiónom“ Francúzska - týždeň po tom, čo nešiel do Paríža na Notre Dame.
Titulok v časopise Amerike, ktorý vedú jezuiti bol strohý: „Pápež František navštívi Korziku 15. decembra po tom, čo vynechal parížske znovuotvorenie Notre Dame.“ Pápežská omša na Korzike sa bude konať na námestí, na ktorom sa nachádza veľká socha Napoleona, najznámejšieho zo všetkých Korzičanov. Napoleon figuruje významne aj v histórii Notre Dame de Paris, kde sa nechal korunovať za cisára v prítomnosti pápeža Pia VII. Všetka nedávna pozornosť venovaná histórii Notre Dame znamenala pozornosť aj Napoleonovi, ktorý sa po terore chopil moci a zmiernil časť krvavého extrémizmu revolučného Francúzska. So Svätou stolicou uzavrel konkordát, ktorý vyjednal štátny sekretár Pia VII. Tieto rokovania sa najviac spomínajú pre výmenu názorov medzi Napoleonom a Consalvim. Napoleon, nafúknutý pocitom vlastnej moci, sa pokúsil Consalviho zastrašiť a vyhrážal sa, že zničí Cirkev. Kardinál Consalvi odpovedal, že žiadny cisár nedokáže to, čo nedokázalo za osemnásť storočí ani francúzske duchovenstva. Bolo to pripomenutie hraníc štátnej moci a toho, že väčšie nebezpečenstvo pre Cirkev vždy hrozí zvnútra. Tento rok si pripomíname dvojsté výročie Consalviho smrti a v Ríme sa pri tejto príležitosti konala slávnostná konferencia. Consalvi je legendou vatikánskej diplomacie nielen vďaka konkordátu s Napoleonom, ale aj vďaka tomu, že po Napoleonovi získal na Viedenskom kongrese späť pápežské štáty v Taliansku. Chvála je zaslúžená. V roku 1798 Napoleonove vojská vtrhli do Ríma, uniesli pápeža Pia VI. a nakoniec ho ako väzňa previezli do Francúzska, kde v roku 1799 zomrel. To, že Napoleon o dva roky neskôr podpísal konkordát so Svätou stolicou, svedčí o Napoleonovej ochote získať si nepriateľov a spojencov podľa potreby, ako aj o Consalviho šikovnosti.
Keď pápež František uvidí Napoleonovu sochu na Korzike, možno sa zamyslí nad tým, či má postava Consalviho ponaučenie pre dnešnú pápežskú diplomaciu. Bol vzorom realistickej spolupráce s nepriateľskými mocnosťami. Vyjednával s tyranmi. Urobil kompromisy, aby získal pre Cirkev určitý priestor na dýchanie po krviprelievaní revolúcie. Zároveň mal Consalvi hranice, ktoré nechcel prekročiť. Po tom, ako Napoleon zistil, že skúsenosť s únosom Pia VI. je povzbudzujúca, zopakoval si ju znova s Piom VII., a to bez ohľadu na to, že tento cestoval do Notre Dame na Napoleonovu korunováciu v roku 1804. Napoleon zajal Pia VII. vo Francúzsku v rokoch 1809 až 1814. Consalviho odvliekli do Paríža, pripravili ho o všetok majetok a päť rokov ho väznili. Jeho angažovanosť mala svoje hranice. Na oslavách 200. výročia začiatkom tohto roka Consalviho štedro vyzdvihol arcibiskup Paul Gallagher, súčasný vatikánsky minister zahraničných vecí.
„Consalvi žil vo veľmi ťažkých časoch - v ťažkých časoch pre pápežstvo, v časoch straty pápežských štátov. Európa sa zmietala v nepokojoch,“ povedal arcibiskup Gallagher v rozhovore pre Vatican News. „Samozrejme, aj my žijeme v náročných časoch. Takže vidieť vtedy niekoho, kto sa snažil slúžiť pápežovi a bol presvedčený, že pápežovo konanie je skutočne zamerané na spoločné dobro, to považujem za povzbudivé.“
Aké ponaučenie si možno vziať z Consalviho jednania s Napoleonom? Konkordát z roku 1801 bol bolestivý; Cirkev pripustila, že väčšina jej majetku nebude vrátená. Ale „ústavná cirkev“ zriadená Francúzskou republikou zanikla a správa Cirkvi pápežom bola zabezpečená.
Výrazná paralela je dnes s Čínou, kde Čínska komunistická strana (ČKS) riadi svoju vlastnú ústavnú cirkev, takpovediac „Vlastenecké združenie“. V roku 2018 Consalviho nástupcovia vyjednali nie konkordát, ale „tajnú dohodu“ - ktorej text nebol nikdy zverejnený - týkajúcu sa menovania biskupov v Číne. Obnovená bola v rokoch 2020 a 2022 a na jeseň tohto roku bola obnovená na ďalšie štyri roky.
Dohoda neviedla k rozpusteniu vlasteneckého združenia. Naopak, posilnilo sa, pričom ČKS - ktorá má priamu kontrolu nad náboženstvom v Čínskej ľudovej republike - preložila biskupa do Šanghaja - najdôležitejšej diecézy v Číne, bez toho, aby o tom vôbec informovala Rím. Pápež František akceptoval teologický priestupok, kanonickú nezákonnosť a politické poníženie a dodatočne udelil svoj súhlas. Šanghaj je diecéza, v ktorej kedysi pôsobil hrdinský Ignác Kung Pin-Mei, ktorý pred vyhostením strávil tridsať rokov v komunistických väzniciach. Svätý Ján Pavol II. mal svoje vlastné tajomstvo týkajúce sa Číny; na svojom prvom konzistóriu v roku 1979 vymenoval Kungu za kardinála in pectore, čo zverejnil v roku 1991.
Nech už museli Pius VII. a Consalvi urobiť akékoľvek ústupky, získali aj konkrétne zisky, čo je skôr zmyslom diplomacie. Súčasná dohoda medzi Vatikánom a ČKD nemá žiadne zjavné zisky, kompromituje mandát, ktorý Petrovi udelil sám Kristus, a zrádza svedectvo mučeníkov. Takéto zdrvujúce hodnotenie nepochádza od nikoho iného ako od Nancy Pelosiovej, ktorá ukončila svoje rečnícke obdobie návštevou Taiwanu, čím sa vzoprela ČKS.
„Nie som príliš nadšená [z dohody] a neviem, čo tým dosiahli,“ povedala Pelosiová v rozhovore pre National Catholic Reporter, v ktorom sa ‚zdala byť rozhorčená‘ nad dohodou Vatikánu s Čínou. „Viete o nejakom úspechu? Desaťročia sme boli svedkami utrpenia katolíkov v Číne. Mám úplne iný názor [na prístup pápeža Františka]. Prečo by mala mať čínska vláda právo rozhodovať o menovaní biskupov?“ „Poviem to takto: 'Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev'. Každý biskup vyrástol z tejto skaly. A teraz čínska vláda?“ Pelosiová povedala. „Ukázali sme [nunciovi vo Washingtone], aké sú naše obavy, čo povedali a napísali demokrati a republikáni, Snemovňa reprezentantov a Senát. To nás mnohých spája, pretože časom boli zabití aj biskupi. Chcem povedať, že ide [o] mučeníkov.“
Pelosi znie skôr ako Consalvi a ako jeho nástupcovia vo vatikánskej diplomacii. A Pelosi vie, že Cirkev, ktorá nezachováva vieru vo svojich vlastných mučeníkov, robí pre svoje zničenie viac, než môže urobiť akákoľvek civilná moc. Pápež František si radšej vybral omšu pod pohľadom Napoleona než Notre Dame pod jej zrekonštruovanou strechou. Možno sa na Korzike objaví nová múdrosť o tom, ako zaobchádzať s tyranmi.
o Fr. Raymond J. de Souza
https://www.thecatholicthing.org/2024/12/14/corsica-consalvi-china-and-francis/