KULT NÁLEŽIACI PANNE MÁRII

Osobitné postavenie Panny Márie, ktorá je titulom Matkou Božou, jej veľká svätosť, jej úloha s Kristom pri našom vykúpení a posvätení, to všetko vysvetľuje, prečo by sa jej malo od nás dostávať osobitnej úcty. Niektorí sú proti tomu a namietajú, že to uberá z úcty, ktorá prináleží jej Synovi.

Sväté písmo nám dáva pevný základ.

Evanjelista Lukáš píše: "Požehnaná si medzi ženami (1, 28)". A napokon: "Všetky pokolenia ma budú nazývať blahoslavenou (1, 48)".

Pamiatky Tradície

Fresky z 2. a 3. storočia zobrazujú Pannu Máriu sediacu, obklopenú stojacimi svätými. Okrem toho sa Panna Mária spomína v komunikantoch omšového kánonu z konca 5. storočia. A Bazilika Panny Márie Väčšej bola postavená v roku 440.

Po Efeze existuje nespočetné množstvo kázní cirkevných otcov, ako aj básne na jej počesť zo 6. storočia. V 6. a 7. storočí vznikli sviatky Narodenia a Nanebovzatia Panny Márie.

Duchovná literatúra potvrdzuje, že mariánska úcta je znakom predurčenia a jej opovrhnutie znakom zavrhnutia (sv. Anzelm, sv. Bernard, sv. Ľudovít Mária).

Magistérium

II. Nicejský koncil v roku 787 potvrdzuje, že obrazy Panny Márie sú úctyhodné a majú sa ponúkať na uctievanie veriacim (zatiaľ čo ostatní svätí a mučeníci sa spomínajú len všeobecne). Následne sa vo všetkých vyhláseniach Magistéria obhajujúcich kult obrazov výslovne spomínajú obrazy Panny Márie.

Kódex kánonického práva (1917), kán. 1255, § 1: "Blahoslavenej Panne Márii patrí kult hyperdúlie".

Teologické vysvetlenie

Výsostná svätosť Božej Matky je základom kultu dulie, čiže úcty, ktorý sa odlišuje od kultu latrie, čiže adorácie, ktorý prislúcha iba Bohu. Existuje však radikálny rozdiel medzi vznešenosťou vlastnou Božej Matke a vznešenosťou svätých, a to aj výlučne podľa ich osobnej svätosti. Tento špecificky odlišný motív úcty je základom osobitného kultu nazývaného hyperdulia.

Tento kult je adresovaný osobe, ktorá sa teší plnosti svojho bytia, na rozdiel od nevzkriesených svätých, ktorí už nie sú, prísne vzaté, ľudskými osobami.

Odpovede na námietky

Úcta vzdávaná Božej Matke nepodkopáva úctu prislúchajúcu Kristovi, ale vedie k nej.

- Úcta vzdávaná stvoreniu je uznaním Stvoriteľovho dobrodenia.

- Panna Mária má právo na túto úctu len preto, že je Ježišovou Matkou, takže uctievaním Márie sa vzdáva pocta Ježišovi.

- Blahoslavená Panna odmeňuje túto úctu väčšou hojnosťou milostí, čo vedie k lepšiemu uctievaniu samotného Boha.

Nakoľko Cirkev uctieva svätých v liturgii, keďže každý člen veriacich sa musí zapojiť do modlitby Cirkvi, možno povedať, že uctievanie Božej Matky je v tomto zmysle povinné. Súkromná pobožnosť však zostáva slobodná: nepodlieha žiadnemu predpisu, s výnimkou klerikov, ktorí sú podľa kánonického práva povinní modliť sa ruženec.

www.fsspx.news

Previous
Previous

FRANTIŠEK, VOJNA A SVÄTÉ MIESTA

Next
Next

RATZINGER, II. VATIKÁNSKY KONCIL A IDEA SYNODALITY