NOVÝ IDEOLOGICKÝ EKOLOGIZMUS CHCE VYHUBUŤ ČLOVEKA

Stručný prehľad situácie

V dnešnej dobe sa veľa hovorí o návrate k prírode. Navrhujú ho ako spôsob života trendy new age, ktoré vyzývajú objímať stromy a zdieľať ich pulzujúcu energiu alebo ktoré predpisujú nekosiť trávu v záhrade, pretože by to despoticky zasahovalo do prírodných rytmov. Návrat k prírode násilne vyjadruje aj takzvaný ekologický terorizmus alebo "ekoterorizmus"[1]: Príkladom sú organizácie Animal Liberation Front, Sea Sheperds, Earth First, Earth Liberation Front, ZAD (Zones à défendere), Extinction Rebellion.

Animalizmus je ďalším aspektom návratu k prírode, ktorý sa chápe ako redukcia a možno aj negácia rozdielu medzi zvieraťom a človekom, či už sa tak deje podľa silnej verzie Petra Singera[2] alebo prostredníctvom slabšej či jemnejšej verzie Marty Nussbaumovej[3]. Animalizmus má tendenciu prepadnúť alebo sa zbližovať s antispecizmom[4], ktorý, ako to nazval v známej knihe Jean-Marie Schaffer[5], hlása koniec "ľudskej výnimky", pričom u človeka popiera špecifickú prirodzenosť, ktorá sa líši od prirodzenosti ostatných zvierat. Nová kultúra Woke[6] hovorí aj o antispecizme, ktorý rozširuje zákaz diskriminácie černochov na iné údajné diskriminácie, ako napríklad diskrimináciu žien, homosexuálov a vlastne aj zvierat.

Návrat k prírode oživuje aj globálnu politiku s tzv. ekologickým prechodom a cieľom nahradiť uhľovodíky obnoviteľnými zdrojmi energie. Tento globalistický projekt nie je realizovateľný, pretože je príliš drahý: podľa odhadu nedávnej konferencie Cop28 v Dubaji by si v priebehu 10 rokov vyžiadal výdavky vo výške 150 biliónov dolárov a vyžadoval by si globálnu rekonštrukciu svetového systému zásobovania. Okrem toho nie je návratom k prírode, pretože aj nové technológie takzvaných obnoviteľných zdrojov znečisťujú životné prostredie, má za sebou geopolitické plány destabilizácie a ochudobnenia Európy, napriek tomu sa navrhuje ako eticky povinná.

Súčasťou týchto cieľov návratu k prírode je boj proti antropogénnej zmene klímy, vojna proti súkromnému vlastníctvu a projekt C40 - mestá za 15 minút. Prvý z nich - nový klimatizmus - vychádza z myšlienky, že globálne otepľovanie existuje a že je dôsledkom nadmerných emisií CO2 z ľudskej výroby, a napriek tomu, že na to neexistujú primerané dôkazy, chce na tomto základe nastaviť všetky politiky. Európska únia chce napríklad do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov na polovicu a do roku 2050 dosiahnuť "klimatickú neutralitu". Druhý projekt - mestá za 15 minút - prebieha v 40 metropolách sveta s cieľom obmedziť alebo povinne odstrániť automobilovú a leteckú dopravu, výmenu oblečenia, bezplatné používanie potravín a bezplatné používanie stavebných materiálov. Cieľom je vynútiť si nemobilitu. Tretia - vojna proti súkromnému vlastníctvu - má za cieľ uskutočniť zásahy obmedzujúce vlastníctvo na základe údajných mimoriadnych ekologických udalostí, ako je globálne otepľovanie. Európska únia napríklad zasahuje do automobilov, domov, hypoték. Okrem toho chce obmedziť chov dobytka, znížiť poľnohospodársku produkciu, aby sa znížili emisie dusíka (práve vyšla správa o európskych dotáciách talianskym poľnohospodárom, aby nechali veľkú časť svojej pôdy neobrábanú), vyberať daň ako kompenzáciu za emisie CO2 pri používaní lietadiel (zaplatili ju aj biskupi, ktorí leteli do Ríma na synodu), znižovanie stavebného priemyslu, akceptovanie výrazného zvýšenia cien bytov po zavedení ekologických predpisov, nepoužívanie zemného plynu na vykurovanie domov, dodržiavanie veľmi nízkych rýchlostných limitov v mestách, ako to stanovil projekt C40 a ako to bolo vidieť v uplynulých dňoch v Bologni.

Súčasný postoj Cirkvi k týmto otázkam si zaslúži samostatnú diskusiu. Počas amazonskej synody v roku 2019 sa objavilo mnoho teologických a pastoračných hodnotení, ktoré chválili vzťah primitívnych národov k prírode a poukazovali na ne ako na príklad aj pre kresťanov, pričom je známe, že pohanský a animistický vzťah k prírode bol u týchto národov zdrojom hrozného strachu a násilia, od ktorého ich oslobodilo kresťanstvo. Cirkev používa výraz "ekologická konverzia" dosť dvojznačne. V teológii je tiež znepokojujúca tendencia redukovať alebo popierať "hierarchiu bytia"[7], hovoriť o jedinej rodine živých, ktorá je plodom Božieho stvorenia a všetci sú ním rovnako milovaní: človek by nemal primát a večný život by nebol určený len jemu. Americká teologička Elizabeth A. Johnsonová tvrdí, že "všetky stvorenia tvoria jedno milované spoločenstvo stvorenia". Podľa Johnsonovej "na Zemi existuje len jedno spoločenstvo života. Z vedeckého hľadiska existuje len jedna biosféra. Z teologického hľadiska existuje len jedno spoločenstvo stvorenia". Popieranie tohto bodu a hovorenie o prvenstve človeka vyvolalo vykorisťovanie Zeme a potom kaskádovito všetky ostatné vykorisťovania. Ekologizmus by bol zdrojom spravodlivosti a mieru. Františkova encyklika Laudato sì' (24. mája 2015) a vyhlásenie Laudate Deum (4. októbra 2023) otvárajú dvere dnešnému environmentalizmu a ideologickému klimatizmu vo veľkom. Mnohí biskupi vypracovali "dekalógy" na osvojenie si nového životného štýlu na ochranu životného prostredia a počas sociálneho týždňa v Tarente vznikla iniciatíva vytvoriť v každej farnosti "energetické spoločenstvo".

Skúmanie týchto údajov už odhalilo niektoré jasné tendencie nového ekologizmu, ktoré tu stručne zhrniem:

1) v záujme ochrany prírody sa nakoniec popiera prirodzenosť človeka tým, že sa zaraďuje do nevýrazného živočíšneho rodu;

2) pod zámienkou údajnej ekologickej a klimatickej núdze sa smeruje k odporu voči právu na súkromné vlastníctvo a k ožobračovaniu rodiny;

3) ako ekologické riešenie nevyhnutné na ekologický prechod k obnoviteľným zdrojom energie a k spoločnosti, v ktorej nebudeme "nič vlastniť a budeme šťastní", ako to predpokladá WEF v Davose, sa navrhuje šťastný rast, ktorý v skutočnosti znamená ožobračovanie;

4) Aj podľa potrieb, ktoré nám vnucuje ekologická kríza, sa majú ľudia a rodiny monitorovať, nútiť ich žiť v mestách 15 minút, kontrolovať ich spotrebu vrátane potravín, monitorovať ich správanie s cieľom znížiť to, ktoré spôsobuje nárast CO2 (uhlíkovej karty), mylne považovaného za jed, zatiaľ čo je nevyhnutný pre život, a prevychovávať obyvateľstvo počnúc školami; 5) napokon nový kult Matky Zeme, neuchopiteľnosti prírody, odmietnutie civilizácie, ktorá by ohrozila pôvodnú nevinnosť, sa stáva novým sekulárnym náboženstvom dneška, Bio sa stáva novým Bohom. [8]

Správny význam pojmu "príroda

Zamyslime sa teraz v krátkosti nad tým, čo treba správne chápať pod pojmom príroda. Všetko, čo jestvuje, je "niečo", je to niečo toho druhu tam, odlišné od inej veci, ktorá je toho druhu. Príroda označuje, čo je určitá vec, napríklad muškát, mačka alebo človek. Keby veci nemali podstatu alebo prirodzenosť, boli by buď všetky rovnaké, alebo všetky odlišné, nemohli by sme ich navzájom porovnávať, rozlišovať buď medzi psom a človekom, ktorí majú odlišnú prirodzenosť, alebo medzi psom a iným psom, ktorí sú obaja psami práve preto, že majú rovnakú prirodzenosť. Nominalizmus je názor tých, ktorí si nemyslia, že existujú podstaty alebo prirodzenosti, ale veria, že to, čo existuje, je len súbor javov, z ktorých každý je iný ako druhý, s ktorými sa možno stretnúť v skúsenosti, ale neodhaľujú medzi sebou žiadnu proporciu, poriadok, analógiu. Naväzujú na seba, porovnávajú sa, sčítavajú, ale neodhaľujú žiadny poriadok ani celkový plán. Nemožno medzi nimi stanoviť žiadnu hierarchiu hodnôt, okrem dôvodov užitočnosti a praktického využitia.

Slovo príroda je synonymom podstaty, ale vyniká aj tým, že označuje podstatu ako návod na konanie. Všetko totiž koná (žije) podľa toho, čím je. Hovorí sa, že prirodzenosťou človeka je byť slobodný, potom uväzniť ho bez oprávneného dôvodu je zlé konanie. Ak má sliepka prirodzenosť, ktorá je hierarchicky nižšia ako človek, môže ju človek využiť tým, že ju rozumne vychová. Zvieratá nižšej prirodzenosti sa majú chovať a používať podľa prirodzenosti, čo znamená, že sú určené pre človeka, a nie naopak, ale aj to, že človek ich musí vždy používať podľa prirodzenosti, napríklad bez toho, aby s nimi zaobchádzal nespravodlivo násilne alebo ich opustil.

Prírodný poriadok teda nie je zmesou náhodne roztrúsených vecí, ale je to finalistický poriadok, ktorý sa týka nielen prírody vo fyzicko-materiálnom zmysle, ale aj spoločnosti ľudí. Finalistický poriadok znamená, že všetko je tým, čím je, z čoho sa odvíjajú aj jeho vlastné ciele, ktorých výsledok je pre nižšie bytosti zaručený samotnou prírodou, kým pre človeka sa stáva morálnou povinnosťou a zodpovednosťou. Riadenie spoločnosti musí zodpovedať finalistickému poriadku jednotlivcov, rodín a prírodných spoločenstiev, podobne ako zákony a politika. Žiť v súlade s prírodou neznamená objímať stromy alebo dávať voľný priebeh materiálnym inštinktom vrátane tých, ktoré sú proti prírode, ale znamená to žiť v súlade s poriadkom, ktorý už má svoje vlastné ciele v sebe. Ak sa na veci pozrieme takto, existuje hierarchia bytia, starostlivosť o životné prostredie sa musí uskutočňovať s ohľadom na túto hierarchiu, človek je na vrchole tejto hierarchie, zvieratá a ľudia nemajú rovnakú hodnotu a neexistuje jedna rodina živých bytostí, hospodárenie so zdrojmi sa uskutočňuje s primárnym ohľadom na ľudí, rodiny a organické spoločenstvá spoločnosti, šťastný degrowth" nie je prijateľný, pretože mu chýba viera v človeka[9], človek nie je rakovinou planéty, ale jej hlavným zdrojom[10], proti denatalite by sa nemalo bojovať s cieľom chrániť životné prostredie, pretože životné prostredie slúži človeku a nie naopak[11], chudobu nemožno plánovať tak, aby uspokojila požiadavky umelého environmentalizmu.

Tento správny pohľad na prírodu vyplýva z rozumu a je potvrdený a vyzdvihnutý zjavením. Človek je vrcholom stvorenia a všetky nižšie formy života sú určené na to, aby im vládol, a tak pokračoval v Božom stvorení[12]. Keďže kresťanstvo postavilo Bod pohľadu mimo sveta a zjavilo, že človek je stvorený na obraz tohto Bodu, aj človek získal istú transcendenciu vo vzťahu k veciam, prestal byť "vecou medzi vecami" a vynoril sa k úlohe riadiť ich. Z toho vyplýva božské pozvanie podriadiť si ich a rozmnožovať sa. Ochrana životného prostredia nemôže vyžadovať denatálnosť a nový environmentalizmus nie je humanizmom[13].

Rozdiel medzi týmito dvoma víziami možno zhrnúť do protikladu medzi "životným prostredím" a "stvorením"[14]. 14] Slovo životné prostredie predstavuje tzv. prírodu ako inú než človek, pôvodnú, sebestačnú, hygienicky sebestačnú sféru, do ktorej človek v istom okamihu rušivo a despoticky vstúpil a bezohľadne si ju podriadil. Riešenie potom spočíva v obmedzení alebo odstránení škodlivej prítomnosti človeka v prírode. Na druhej strane slovo stvorenie označuje človeka ako prvého zo stvorení, s úlohou, ktorú mu zveril Boh, aby ich využíval pre svoje dobro rešpektovaním poriadku, ktorý mu nie je k dispozícii, nie je v jeho rukách v plnej miere, pretože mu bol zverený ako povinnosť. Všimnime si dôležitú vec: slovo prostredie teda obsahuje nenáboženský projekt, nielen projekt na prekonanie človeka, ale projekt na prekonanie Boha. Príroda je vnímaná v protiklade k človeku, pretože je vnímaná v protiklade k Bohu. Nový environmentalizmus predpokladá ireligióznosť s náboženskou silou.

Teoretické východiská nového ideologického environmentalizmu

Našou úlohou na tomto mieste je hľadať myšlienkové zdroje, ktoré stoja na počiatku nového environmentalistického naturalizmu. K tomu nám môže pomôcť jednoduchý, ale dôležitý postreh. Tie isté kultúrne, ekonomické a politické sily, ktoré presadzujú Veľké obnovenie z environmentalistických dôvodov, sa zaoberajú aj biopolitikou a bioinžinierstvom, a to nielen preto, že chcú súčasne zlikvidovať chovy dobytka a vyrábať syntetické mäso. Na jednej strane presadzujú návrat k prírode, na druhej strane popierajú prirodzenosť ľudských rozmerov a chcú ich umelo pretvárať. Potraty, asistovaná samovražda, laboratórna reprodukcia, maternica na prenájom, páry rovnakého pohlavia a koniec prirodzenej rodiny sú ciele, ktoré presadzujú tie isté sily, ktoré navrhujú návrat k prírode ako ideál. Idú ešte ďalej a pripravujú transhumanizmus, vytvorenie "nového Adama"[15], zmesi zvieraťa, človeka a stroja prostredníctvom prepojenia nových technológií schopných reprodukovať tkanivá, elektroniky aplikovanej na ľudský mozog, nepretržitého a integrovaného spojenia so sieťou a umelej inteligencie. Tie isté pohnútky, ktoré privádzajú človeka späť k prírode a denaturalizujú ho v zmysle popretia jeho prirodzenosti ako vrcholu stvorenia, ho v kontexte čistej umelosti tlačia k prekonaniu všetkej prirodzenosti[16]. Veľmi dobre vidíme, že tak v prvej, ako aj v druhej ceste ide o prekonanie človeka, o posthumanizmus, ktorý sa hlási k transhumanizmu. Antispecizmus, o ktorom sme už hovorili, spadá do tohto rámca: človek sa redukuje na zviera, aby sa s ním mohlo manipulovať pomocou nových technológií.

Po zistení tejto základnej súvislosti a pochopení jednoty tohto projektu rozdeleného do dvoch ciest vychádzajú najavo aj ďalšie súvislosti. Pri predstavení východiskového rámca sme mohli vidieť, že cieľom mnohých environmentalistických politík je eliminácia človeka. Útoky na súkromné vlastníctvo podkopávajú rodinu, sociálna kontrola si vynucuje kolektívne správanie a obmedzuje slobodu ľudí, odrádza sa od pôrodnosti, robí sa nevhodnou a ťažkou, pričom sa tvrdí, že splodiť viac ako dve deti znamená poškodiť životné prostredie, a podporuje sa neproduktívna sexualita prostredníctvom šírenia homosexualizmu a genderizmu, vymieranie ľudí je dokonca prítomné v mene extrémnych ekologických hnutí, ako je Extinction Rebellion, a umne vyprovokovaná denunciácia sa potom považuje za dôkaz nevyhnutnosti imigrantizmu[17]. No to isté sa deje s legalizovanými potratmi, ktoré sa propagujú aj v chemickej podobe, s eutanáziou a s eugenickými praktikami. Eugenika sa vo vyspelých demokraciách bežne používa: selekcia embryí, selektívne potraty po preverení aj hypotetických zdravotných problémov plodu, eutanázia ľudí s rôznymi chorobami. Vylepšovanie človeka v transhumanizme si tiež vyžaduje tieto formy nútenej selekcie: v ére Covida sa na eugenické účely experimentovalo s preventívnym očkovaním, ktoré sa mohlo preniesť aj na genetickú prevenciu, s inžinierskymi zásahmi do DNA, formálne na prevenciu chorôb, v skutočnosti na podmanenie si človeka. Okrem toho odborníci dokumentujú, že moderné ekologické hnutia majú svoj pôvod v eugenických spoločnostiach z konca 18. a začiatku 19. storočia, ktoré na rozdiel od všeobecného presvedčenia vznikli v kontexte osvietenstva a darwinizmu prírodného výberu preneseného do sociálnej sféry[18].

Diskurz o pôvode však možno posunúť ešte ďalej do minulosti. Ako som sa pokúsil ukázať v jednej svojej knihe,[19] moderný spôsob myslenia ako taký vo svojich zakladateľských a pôvodných kategóriách odmieta, že by pred nami existovala normatívna realita, ale tvrdí, že realitu konštruuje sám zo seba. Objekt je vždy upozadený subjektom. Iste, medzi mysliteľmi pripisovanými modernite, chápanej tu ako spôsob myslenia, existujú rozdiely, ale existujú základné princípy, ktoré sledujú vodiacu líniu, ktorá sa v konečnom dôsledku vnucuje. Od prvého kroku moderného myslenia sa stáva nemožným veriť, že existuje daná skutočnosť, ktorá nie je konštruovaná našou mysľou. Podstatou modernej filozofie je umelosť a postupné popieranie skutočnosti, ktorá sa chápe ako neprípustné obmedzenie pôvodného a slobodného prejavu nás samých. Konštruktivizmus je jednotnou perspektívou filozofickej moderny, ktorá nevyhnutne vedie k popretiu prirodzenosti a jej nahradeniu umelosťou. V tom spočíva gnostický charakter[20] nového ekologizmu, ktorý je v podstate projektom virtualizácie celej reality alebo, ak chcete, "nového stvorenia".

Stefano Fontana

Pozámky:

[1] H. Thery - D. Dory, Approche préliminaire de l'écoterrorisme, "Liberté politique", č. 95, Ma4s 2023, s. 99-110.

[2] P. Singer, Oslobodenie zvierat, (1975), Il Saggiatore, Miláno 2015; Id, Animal Liberation Now, 2023.

[3] M. Nussbaum, Giustizia per gli animali, Il Mulino, Bologna 2023; S. Fontana, L'animalismo dolce di Marta Nussbaum: https://lanuovabq.it/it/lanimalismo-dolce-di-martha-nussbaum

[4] P. Sugy, L'antispécisme, une idéologie qui entend déconstruire l'idée d'humanité, Liberté Politique , č. 97, október 2023, s. 69; E. Pavesi, L'antispecismo e l'invito a farsi animale, Bulletin of the Social Doctrine of the Church, XII (2016) 2, s. 69-73.

[5] J-M. Schaffer, La fin de l'exception humaine, Gallimard, Paris 2002.

[6] S. Fontana, Il wokismo, ultimo stadio della decostruzione: https://lanuovabq.it/it/il-wokismo-lultimo-stadio-della-decostruzione.

[7] S. Fontana, "Ekologický boh" a boj katolíckej teológie proti hierarchii bytia: https://vanthuanobservatory.com/2023/09/06/il-dio-ecologico-e-la-guerra-cattolica-contro-la-gerarchia-dellessere/

[8] G. Vignelli, Od Boha k bio. L'ecologismo come religione del nuovo ordine mondiale, Maniero del Mirto, Rím 2020.

[9] Porovnaj Benedikt XVI, Enc Lett. Caritas in veritate, č. 14.

[10] Porovnaj Ján Pavol II, Enc Lett. Centesimus annus, č. 32: "Hlavným zdrojom človeka spolu so zemou je človek sám".

[11] "Na tejto našej zemi je miesto pre každého: celá ľudská rodina na nej musí nájsť zdroje, ktoré potrebuje na dôstojný život, s pomocou samotnej prírody, Božieho daru jeho deťom, a s nasadením vlastnej práce a vynaliezavosti" (Caritas in veritate, č. 50).

[12] M. Gagliardi, L'ecologismo alla luce della corretta dottrina della creazione, "Ambientalismo e globalismo: nuove ideologie - 12mo Rapporto sulla Dottrina sociale della Chiesa nel mondo", Cardinal Van Thuân Observatory, Cantagalli, Siena 2020, s. 63-96.

[13] Preto by sa mala zrušiť doktrína vyjadrená v článku E. Felice, L'ecologismo è un umanesimo, Il Mulino, č. 523 (3/2023), s. 170-182.

[14] R. Cascioli, Ecologism: una storia inquietante, "Ambientalismo e globalismo: nuove ideologie - 12mo Rapporto sulla Dottrina sociale della Chiesa nel mondo" cit. s. 27-46.

[15] AA.VV., Transhumanizmus: desivé laboratórium nového Adama, "Bulletin sociálnej náuky Cirkvi", XII (2016) 2.

[16] AA.VV., Návrat k reálnemu alebo nadvláda virtuálneho. Samovražda revolúcie, "Bulletin sociálnej náuky Cirkvi", XX (2024) 1.

[17] E. Gotti Tedeschi, Le migrazioni epocali e il progetto di re-ingegneria gnostica mondiale, in Osservatorio internazionale Cardinale Van Thuân sulla dottrina sociale della Chiesa, Il caos delle migrazioni, le migrazioni nel caos, VIII Rapporto sulla Dottrina sociale della Chiesa nel mondo, Cantagalli 2016, s. 159-170.

[18] Porovnaj R. Cascioli, Ecologismo: una storia inquietante cit.

[19] S. Fontana, Katolícky ateizmus? Quando le idee sono fuorvianti per la fede, Fede & Cultura, Verona 2022.

[20] G. Vignelli, Gnóza verzus kresťanstvo. Il vero conflitto di Civiltà, Maniero del Mirto, Roma 2021; S. Fontana, Chiesa gnostica e secolarizzazione. Antická heréza a rozpad viery, Fede & Cultura, Verona 2018.

https://vanthuanobservatory.com/2024/02/01/ci-vogliono-estinti-il-nuovo-ecologismo-ideologico/?fbclid=IwAR2Pyzh8WmmOlJkx5zl4kVsXUPueDvt6uZ3BAsOAQZaOBxLVHHRwAPiFego