BISKUP SCHNEIDER: O PRÁVOMOCI POSUDZOVAŤ PLATNOSŤ PONTIFIKÁTU PÁPEŽA
Nikto v Cirkvi nemá právomoc považovať alebo vyhlásiť zvoleného a všeobecne akceptovaného pápeža za neplatného pápeža. Z neustálej praxe Cirkvi je zrejmé, že aj keby bola voľba pápeža neplatná, de facto by sa zhojila všeobecným prijatím novozvoleného prevažnou väčšinou kardinálov a biskupov.
Aj keby bol pápež heretik, nestratil by automaticky svoj úrad a v Cirkvi nie je nikto, kto by ho mohol vyhlásiť za zosadeného z dôvodu herézy. Takéto konanie by sa blížilo k akejsi heréze konciliarizmu alebo episkopalizmu. Podľa týchto heréz existuje v Cirkvi orgán (ekumenický koncil, synoda, kolégium kardinálov, kolégium biskupov), ktorý môže vydať právne záväzný rozsudok nad rímskym pápežom.
Teória o automatickej strate pápežského úradu v dôsledku herézy je len názorom; dokonca aj svätý Róbert Bellarmín si to všimol a nepredložil to ako učenie Magistéria. Stále pápežské Magistérium to nikdy neučilo ako náuku. Keď v roku 1917 vstúpil do platnosti Kódex kánonického práva (Codex Iuris Canonici), Magistérium Cirkvi z novej legislatívy vylúčilo poznámku Decretum Gratiani obsiahnutú v starom Corpus Iuris Canonici, podľa ktorej pápež, ktorý sa odchyľuje od správnej náuky, môže byť zosadený. Nikdy v dejinách Cirkvi Magistérium nestanovilo kanonické postupy na zosadenie heretického pápeža. Cirkev nemá nad pápežom žiadnu formálnu ani právnu moc. Podľa istejšej katolíckej tradície v prípade heretického pápeža sa mu členovia Cirkvi môžu vyhnúť, postaviť sa mu na odpor a odmietnuť ho poslúchať. To všetko sa dá urobiť bez toho, aby bola potrebná teória alebo názor, že heretický pápež automaticky stráca svoj úrad alebo môže byť zosadený.
Preto musíme ísť istejšou cestou (via tutior) a zdržať sa obhajovania názorov teológov, dokonca aj takých svätcov, ako bol Robert Bellarmine.
Pápež sa nemôže dopustiť herézy, keď hovorí ex cathedra; to je dogma viery. Vo svojom učení mimo výrokov ex cathedra však môže vysloviť chybné, nejednoznačné alebo dokonca heretické doktrinálne výroky. A keďže pápež nie je totožný s celou Cirkvou, Cirkev je silnejšia ako jediný bludný alebo heretický pápež. V takom prípade ho treba s úctou opraviť (vyhnúť sa čisto ľudskej zlobe a neúctivému vyjadrovaniu) a vzoprieť sa mu tak, ako by sa vzoprel zlému otcovi rodiny. Členovia rodiny by však nikdy nemohli vyhlásiť, že automaticky stratil otcovstvo alebo bol zosadený z otcovskej funkcie. Môžu ho opravovať, odmietnuť ho poslúchať, odlúčiť sa od neho, ale nemôžu ho vyhlásiť za zosadeného.
Dobrí katolíci poznajú pravdu a musia ju ohlasovať a ponúkať vynáhradu za chyby mýliaceho sa pápeža. Keďže prípad heretického pápeža je ľudsky neriešiteľný, musíme s nadprirodzenou vierou prosiť o Boží zásah. Jednotlivý bludný pápež totiž nie je večný a Cirkev nie je v našich rukách, ale v rukách všemohúceho Boha.
Musíme sa držať nadprirodzenej viery, dôvery, pokory a lásky ku krížu, aby sme vydržali takú obrovskú a mimoriadnu skúšku. Tieto situácie sú v porovnaní s 2000-ročnou históriou Cirkvi relatívne krátke. Preto nesmieme podľahnúť príliš ľudským reakciám a zdanlivo jednoduchým riešeniam vyhlásením neplatnosti pontifikátu, ale naopak, musíme byť triezvi a ostražití, zachovať si skutočne nadprirodzený pohľad a dôverovať v Boží zásah a nezničiteľnosť Katolíckej cirkvi.
+ Mons. Athanasius Schneider
www.gloriadei.io