POD ZÁSTAVOU MÁRIE VŽDY ZVÍŤAZÍŠ

Málokto vie, že sviatok Panny Márie Ružencovej, ktorý sa slávi dnes, sa pri svojom vyhlásení nazýval Panna Mária Víťazná. Tento názov priamo odkazoval na slávne víťazstvo kresťanských vojsk nad moslimskou tureckou flotilou pri Lepante v roku 1571. V ďalších dejinách sveta sa všetky vojnové bitky a boje vedené proti mocnostiam zla pod modrou zástavou Panny Márie vždy skončili víťazstvom.

Prvé zázračné víťazstvo ruženca
Najväčším a zároveň prvým historicky zdokumentovaným zázrakom ruženca bolo víťazstvo kresťanskej flotily v bitke pri Lepante. Táto udalosť rozhodla o budúcnosti Európy, pretože moslimovia chceli obsadiť celú Európu a násilne „obrátiť“ kresťanov na mohamedánov. Bola druhá polovica 16. storočia a na Petrovom stolci sedel pápež Pius V. Písalo sa o ňom, že bol „jedným z mála kresťanov, ktorí brali Kristove slová a skutky doslovne, neuznávajúc žiadne výnimky ani obmedzenia“. Okrem toho ako dominikán, duchovný syn svätého Dominika Guzmána - prvého propagátora modlitby ruženca - uctieval Máriu a denne používal jej strašnú zbraň proti Zlému - ruženec.

Bol to Pius V., ktorý dvojdielny Zdravas Mária začlenil do reformovaného breviára, čím dal anjelskému pozdravu jeho definitívnu podobu, schválenú liturgiou Cirkvi. Bol to tento pápež, ktorý napísal: „Ruženec je najzbožnejší spôsob modlitby k Bohu, spôsob, ktorý ľahko nasledujú všetci, ktorí zotrvávajú v chvále Presvätej Bohorodičky“. Preto horlivo podporoval recitáciu ruženca, najmä tvárou v tvár hroziacej Európe - moslimskej záplave. Správa o tom sa dostala k sultánovi Selimovi II. ktorý sa práve pripravoval na krvavé dobytie kresťanského sveta, a naplnila ho strachom. Sultánovi kronikári zaznamenali skutočnosť, že Selim II. pri pohľade na Jadran zašepkal: „Viac ako všetkých kresťanských galeón sa bojím modlitby Pia V.“.

Čoskoro sa ukázalo, že sa má čoho báť. Sultánova flotila bola pri Lepante úplne rozdrvená. Pius V. sa zároveň vo svojej kaplnke vytrvalo modlil ruženec. Medzi jednotlivými časťami pridával: „Daj víťazstvo. Nie pre našu slávu, ale pre Tvoju, Pani a Matka. Pod plášť tvojho milosrdenstva sa utiekame. Uznaj nás za svoje deti, vezmi nás pod svoju ochranu“. Víťazstvo pri Lepante bolo obrovské. Päťdesiat nepriateľských galér bolo potopených, polovica tureckých lodí bola zajatá a dvanásťtisíc kresťanských galér bolo oslobodených.

Pius V., vedomý si toho, komu vďačí za zázračnú záchranu Európy, vyhlásil pre celý katolícky svet, že 7. október je navždy sviatkom Panny Márie. Pôvodne sa tento sviatok nazýval Panna Mária Víťazná. Až neskôr sa tento názov zmenil na Pannu Máriu Ružencovú. Pápež Pius V. v encyklike o ruženci napísal: „Želáme si najmä, aby sa nikdy nezabudlo na spomienku veľkého víťazstva získaného od Boha zásluhami a príhovorom Panny Márie, ktoré sa dosiahlo v boji proti Turkom, nepriateľom katolíckej viery.” Benátčania zasa tú istú pravdu napísali na stenu ďakovnej kaplnky postavenej v ich meste: „Nie odvaha, nie zbrane, nie velitelia, ale Mária Ružencová nám dala víťazstvo“.

Postupné víťazstvá Márie Ružencovej
V ďalších dejinách sveta sa všetky vojnové, sociálne a osobné bitky, ktoré sa pod modrou zástavou Márie viedli proti mocnostiam zla, vždy skôr či neskôr skončili víťazstvom. Mária ako patrónka katolíckych vojsk zvíťazila v rozhodujúcich zrážkach s disidentmi alebo bojovnými ateistami - Biela hora, Nordlingen, Čenstochová, Chocim, Beresteczko, Viedeň, bitka pri Varšave, bitka pri Niemane, ako patrónka Solidarity, odchod Červenej armády z Rakúska a iné - Mária vždy zvíťazila.
Je zaujímavé, že v dejinách Poľska mnohé víťazné bitky proti moslimom a nespokojencom vybojovali vojská práve v mariánskom mesiaci október. Boli to napríklad bitky s križiakmi pri Koronove (1410), s Rusmi (1581) pri Mogileve alebo s kozákmi pri Bielej Cerkvi (1651). Víťazstvo v bitke proti Turkom a Tatárom pri Podhájciach sa však uskutočnilo 6. októbra 1667, v predvečer sviatku Panny Márie Ružencovej. Hoci nepriateľ mal 30 000 mužov a poľská armáda len 18 000 mužov. Husári vtedy rozdrvili tatársko-turecké sily na hromadu trosiek. Veliteľom bol poľný hejtman koruny Jan Sobieski. Bola to „rozcvička“ pred Viedňou.

Matka Božia nás v ruženci priťahuje k nebu
Panna Mária nám osobne sprostredkovala pravdu o sile modlitby ruženca počas zjavení v Lurdoch (1858) alebo v Gietrzwalde (1877). Panna Mária tam poukázala na ruženec ako na nástroj Božieho milosrdenstva. V roku 1917 povedala trom fatimským deťom: „Modlite sa ruženec každý deň“ a z jej pravej ruky visela šnúra perlových korálikov zakončená krížom. Počas šiesteho a posledného zjavenia vo Fatime Mária zjavila svoje meno ako - Panna Mária Ružencová. Tým povedala, že ruženec je nesmierne dôležitá modlitba.

Dnes Mária odovzdáva ľudu osobitné ružencové posolstvo. Ukazuje nám, ako sa jej páči, keď každý októbrový deň prúdi do neba náš ruženec. Pozrime sa na čas, keď sa v Poľsku - Sokolke odohral eucharistický zázrak. Stalo sa to v ružencovom mesiaci októbri. Preto je zázračne premenená čiastka Pánovho tela v kostole svätého Antona, v nádherne zrekonštruovanej kaplnke Ružencovej Panny Márie.
A aký hlboký význam má posledný ruženec, ktorý viedol o. Jerzy Popieluszko. Bolo to niekoľko hodín pred jeho únosom a mučeníckou smrťou. V Kostole svätých bratov poľských mučeníkov v Bydgosci sa otec Jerzy 19. októbra 1984 modlil:

„My, ktorí sme sužovaní telesnými ranami a bolesťami, podpor nás, Mária. Nás, ktorí sa tak často stretávame s úzkosťou, skľúčenosťou a zlomenosťou, podporuj nášho ducha, Mária. Nám, ktorí sme ponižovaní, niekedy zbavení svojich práv a ľudskej dôstojnosti, udeľ pevnosť a vytrvalosť. Nám, ktorí sa usilujeme obnoviť tvár tejto zeme v duchu evanjelia, udeľ svoju materinskú ochranu, Mária. Nám, ktorí s námahou a ťažkosťami bojujeme za Pravdu, Spravodlivosť, Lásku, Mier a Slobodu v našej vlasti, podaj pomocnú ruku.“

Víťazstvo vždy prichádza skrze kríž a Máriu.

Adam Białous

https://pch24.pl/nie-odwaga-nie-bron-nie-dowodcy-to-rozancowa-pani-dala-zwyciestwo/?fbclid=IwY2xjawFw-P1leHRuA2FlbQIxMQABHdw_aoGaRj40BbNanL_UpwRjmr9wpS7Er-FVZ5FABGZmlOFWrQZaFyuxjQ_aem_IWwJU88qze58k5WuP11vUw