PÔVOD ÚCTY K NAJSVÄTEJŠIEMU SRDCU JEŽIŠOVMU (2)

Mystici neskorého stredoveku

Koncom 12. storočia, v roku 1199, zažila svätá Lutgardis (známa aj ako Lutgarde) prvé zaznamenané zjavenie Najsvätejšieho Srdca, ktoré zahŕňalo výmenu sŕdc:

„Čo záleží na tom, že som prostá a negramotná, rehoľníčka a nie osoba s kňazským svätením, aby som poznala tajomstvá Písma?’ A Boh jej povedal: ‘Čo teda chceš?’ Ona odpovedala: ‘Chcem Tvoje Srdce.’ A Pán jej povedal: ‘Skôr som to Ja, kto chce tvoje srdce.’ Ona odpovedala: ‘Nech sa tak stane, Pane, avšak za podmienky, že daruješ môjmu srdcu lásku Tvojho Srdca, aby som mohla vlastniť svoje srdce v Tebe, dobre ukryté a navždy pod Tvojou ochranou.’ A tak sa uskutočnila výmena sŕdc.“

Ale až od prvej polovice 13. storočia sa tento druh skúseností začal množiť. Mali by sme tu spomenúť len svätých a blahoslavených, ktorých pravosť mystických javov nemožno spochybňovať: sv. Markéta z Cortony (1247-1297), blahoslavená Ida z Louvain (1243-1300), blahoslavená Angela z Foligna (1248-1309), blahoslavený Jakub z Blaconu (+1301), blahoslavená Klára Agolanti (z Rimini) (1282-1346), svätá Brigita Švédska (1303-1373), svätá Katarína Sienská (1347-1380), sv. Františka Rímska (1384-1440), svätá Jana z Valois (1464-1505), blahoslavená Kamila Battista Varani (1458-1527), svätý Peter z Alcantary (1499-1562), svätá Katarína Ricci (1522-1590), svätá Mária Magdaléna de Pazzi (1566-1607), svätá Ruža z Limy (1586-1617) a blahoslavená Giovanna Maria Bonomo (1606-1670).

Pozrime sa stručne na tri mystičky 13. storočia, rehoľníčky z kláštora Helfta v Sasku, pričom jedna z nich zohrala kľúčovú úlohu v dejinách úcty k Najsvätejšiemu Srdcu. Prvou je svätá Mechtilde z Hackebornu, ktorá v druhej polovici 13. storočia prijala mnohé zjavenia.

Citujme túto krásnu modlitbu, ktorú ju naučil náš Pán:

„Jedného dňa povedal Pán Mechtilde: *‘Ráno, keď vstaneš, pozdrav nežné a mocné Srdce svojho najsladšieho Ženícha, lebo z Neho prúdi všetko dobro, všetka radosť, všetko šťastie na nebi i na zemi a nikdy neprestane prúdiť. Vlož všetku svoju silu do toho, aby si svoje vlastné srdce vlievala do tohto Božského Srdca, pričom mu povedz: „Chvála, požehnanie, sláva a spása najsladšiemu a najláskavejšiemu Srdcu Ježiša Krista, môjho najvernejšieho Ženícha! Ďakujem Ti za vernú starostlivosť, ktorou si ma obklopoval počas tejto noci, keď si neprestal ponúkať Bohu Otcovi vďaky a pocty, ktoré som Mu bola dlžná. Teraz Ti, môj jediný Miláčik, ponúkam svoje srdce ako čerstvo rozkvitnutú ružu, ktorej kúzlo celý deň priťahuje pohľady a ktorej vôňa rozveseľuje Tvoje Božské Srdce.

Ponúkam Ti tiež svoje srdce ako nádobur, v ktorej Ti môžem ponúknuť nápoj Tvojej vlastnej sladkosti a skutkov, ktoré si dnes v mojej duši ráčil vykonať. Ponúkam Ti ho ako granátové jablko vzácnej chuti hodné Tvojej kráľovskej hostiny, aby si ho mohol tak dobre do Seba pojať, že sa v Tvojom Božskom Srdci bude cítiť navždy šťastné. Prosím Ťa, aby si dnes riadil všetky moje myšlienky, slová, skutky a dobrú vôľu podľa Tvojej Božskej vôle. Amen.’”

Jej súčasníčka, Mechtilde z Magdeburgu, mala výsadu vidieť Pánovo Srdce. O niečo neskôr prijala svätá Gertrúda mnohé mimoriadne mystické milosti, v ktorých sa Najsvätejšie Srdce predstavovalo ako zdroj všetkých milostí a prostredník s Otcom. Z knihy Herald Božskej lásky, ktorú kláštory v stredoveku široko čítali, pochádzajú tieto slová:

„Hľa, ponúkam tvojmu duchovnému zraku svoje Najsvätejšie Srdce, melodický nástroj, ktorého sladké tóny stále oslavujú nekonečnú Trojicu. Žiadaj od Neho, aby nahradilo tvoje chyby a slabosti; potom sa tvoje skutky stanú dokonalými a príjemnými v Mojich očiach.… Moje Najsvätejšie Srdce čaká s neuhasiteľnou túžbou, aby si ho vyzvala, či už slovami, alebo znamením, aby dokončilo a zdokonalilo skutky tvojho života, na ktoré sama nestačíš.“

Jedno z veľkých zjavení o Najsvätejšom Srdci, ktoré predznamenáva zjavenia v Paray-le-Monial, hovorí o Božej túžbe, aby svet poznal túto úctu. Svätá Gertrúda mala videnie apoštola svätého Jána:

„Keď sa ako obvykle oddávala modlitbe, zjavil sa jej učeník, ktorého Ježiš tak veľmi miloval… Povedal jej: ‘Poď so mnou, si Pánova vyvolená; odpočiňme si spolu na Jeho prsiach, kde sú ukryté všetky poklady blaženosti!’

A vzal ju k nášmu láskavému Spasiteľovi, pričom ju umiestnil na pravú stranu, zatiaľ čo on zaujal miesto na ľavej strane. Svätý Ján, dotýkajúc sa Ježišovho Srdca, povedal: ‘Hľa, Svätý Svätých, ktorý priťahuje všetko dobro z neba i zo zeme.’ Keď Gertrúda pocítila sladkosť božských pulzácií Srdca, opýtala sa Jána: ‘Cítil si aj ty túto sladkosť, keď si spočíval na Jeho prsiach počas Poslednej večere?’ Ján odpovedal: “Áno, túto sladkosť som cítil, ale Pán si želal, aby tieto detaily boli zjavené až v časoch, keď by svet potreboval znovu zapáliť lásku, ktorá chladne.”

17. storočie

Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu postupne rástla a v 17. storočí dosiahla výrazný rozmach. Svätý František Saleský, ktorý mal v tomto období značný vplyv, aktívne prispel k jej rozvoju.

V liste rehoľníčke napísal:

„Ó, moja dcéra! Ak sa pozrieš na toto Srdce, je nemožné, aby si si ho neobľúbila; lebo je to Srdce také nežné, také sladké, také zhovievavé, také zamilované do nízkych tvorov, ak iba uznávajú svoje biedy, také milostivé voči úbohým, také dobré k kajúcnikom! Ach! Kto by nemiloval toto kráľovské Srdce, ktoré je voči nám tak otcovsky materinské?“

Chcel tiež, aby kongregácia, ktorú založil so svätou Janou Františkou de Chantal, bola pod ochranou Najsvätejšieho Srdca. Napísal:

„Včera v noci mi Boh vnukol myšlienku, že náš dom Navštívenia je, z Jeho milosti, dostatočne ušľachtilý na to, aby mal svoj vlastný erb, heslo a výzvu.

Preto som si, drahá Matka, myslel, ak s tým súhlasíte, že by sme si mohli zvoliť za erb jedno srdce prebodnuté dvoma šípmi, uzavreté v tŕňovej korune. Toto srdce by bolo obklopené krížom, na ktorom by boli vyryté posvätné mená Ježiš a Mária. Moja dcéra, pri našom prvom stretnutí vám poviem tisíc drobných myšlienok, ktoré mi k tejto téme napadli; lebo naša malá kongregácia je skutočne dielom Sŕdc Ježiša a Márie.

Umierajúci Spasiteľ nás splodil otvorením svojho Najsvätejšieho Srdca, a preto je len spravodlivé, aby naše srdcia, prostredníctvom dôsledného umŕtvovania, zostali vždy obklopené tŕňovou korunou, ktorá zostáva na hlave nášho Hlavy, zatiaľ čo láska ho pripútava k trónu jeho smrteľných bolestí.”

Rehoľa Navštívenia, ktorej členkou mala byť neskôr svätá Margita Mária Alacoque, bola takto plne pripravená prijať milosť zjavení v Paray-le-Monial. Počas tohto storočia mnohé rehoľníčky Navštívenia zažili mimoriadne mystické milosti spojené s Najsvätejším Srdcom. Krátko nato založil otec Jean-Jacques Olier Spoločnosť kňazov svätého Sulpícia, ktorej cieľom bola formácia kňazov. Aj jemu bolo dopriate videnie Najsvätejšieho Srdca. Jeho vplyv v rámci francúzskej školy spirituality, ktorú spoluzakladal spolu s kardinálom Pierrom de Bérulle a otcom Charlesom de Condrenom, bol značný. Títo duchovní učitelia, ktorí tiež hovorili o Srdci Ježišovom, zanechali hlboký odkaz v dejinách francúzskeho duchovenstva.

Svätý Ján Eudes

Nakoniec, svätý Ján Eudes dostal česť byť apoštolom liturgického uctievania Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Až do jeho čias úcta k Najsvätejšiemu Srdcu zostávala v oblasti súkromnej zbožnosti. V roku 1641 založil rehoľu Panny Márie Charitatívnej, ktorá prijímala kajúce ženy. Hlavným cieľom rehole bolo „napodobňovať najväčšiu horlivosť, ktorou sú Srdcia Ježiša a Márie zapálené voči dušiam dievčat a žien, ktoré upadli.“ V roku 1643 založil Kongregáciu Ježiša a Márie, o ktorej napísal:

„Všetci kňazi Kongregácie Ježiša a Márie majú veľký dôvod na potešenie a veľmi osobitnú povinnosť poďakovať Pánovi a Jeho najsvätejšej Matke za to, že ich povolali a prijali do Kongregácie, ktorá patrí, zvlášť, do rúk ich najmilostivejších Sŕdc.

Po prvé, pretože táto Kongregácia je úplne zasvätená a posvätená tomuto božskému Srdcu a jedným z hlavných cieľov, pre ktorý bola založená, je osobitne uctievať toto najvznešenejšie Srdce, ktoré považuje za svojho prvého a hlavného patróna a za pravidlo a príklad, ktoré ponúka svojim deťom, aby sa snažili zhodovať so Srdcom v náklonnostiach a túžbach svojich sŕdc.

Po druhé, pretože všetky kostoly a kaplnky tejto Kongregácie sú zasvätené a posvätené na česť tohto najsvätejšieho Srdca…

Po tretie, pretože to bola práve táto Kongregácia, ktorá začala slávnostne sláviť sviatky obdivuhodných Sŕdc Ježiša a Márie.“

Po tom, ako napísal ofícium na počesť Srdca Márie, ktoré v roku 1648 schválil biskup z Autun pre svoju diecézu, zložil ofícium aj na počesť Srdca Ježišovho. V roku 1670 získal povolenie od biskupa z Rennes sláviť Sviatok Ctihodného Srdca nášho Pána Ježiša Krista v jeho seminári. V nasledujúcich rokoch sa k tejto praxi pridali aj ďalšie diecézy. Poučil svoju kongregáciu, aby tento sviatok slávila s dôstojnosťou:

„Moji najdrahší a najmilovanejší bratia,

Je to nepochopiteľná milosť, ktorú nám náš najláskavejší Spasiteľ udelil, že nám dal v našej Kongregácii obdivuhodné Srdce Jeho najsvätejšej Matky; ale Jeho dobrota, ktorá je neobmedzená, sa nezastavila tam a išla ešte ďalej, keď nám dal Svoje vlastné Srdce, aby bolo, spolu so Srdcom Jeho slávnej Matky, zakladateľom a nadriadeným, princípom a cieľom, srdcom a životom tejto Kongregácie.

Poďme s radosťou a oslavou prijať slávnosť Božského Srdca nášho najláskavejšieho Ježiša. Tu sú Ofícium a Omša, ktoré vám posielam, schválené všetkými našimi prelátmi. Použime všetku možnú starostlivosť, svedomitosť a horlivosť na to, aby sme ich správne slávili. Na tento účel: Po prvé: Pozvite všetkých našich priateľov a ctiteľov, aby prišli. Po druhé: Nech sa to zverejní… Nech sa to káže. Po tretie: Postite sa na vigíliu sviatku. Po štvrté: Nech dvanásť chudobných ľudí večerajú v refektári na deň pred sviatkom alebo dva dni predtým. Nakoniec vás prosím, moji najdrahší bratia, aby ste tento sviatok slávili so všetkou zbožnosťou a slávnosťou, akú len môžete.“

Paray-le-Monial: Vrchol a Začiatok

So svätým Jánom Eudesom, ktorý zomrel v roku 1680, prichádzame k svätej Margite Márii Alacoque. Vstúpila do kláštora Navštívenia v Paray-le-Monial v roku 1671 a medzi rokmi 1673 a 1675 prijala množstvo zjavení od Najsvätejšieho Srdca, pričom o týchto zjaveniach si necháme podrobnosti na iné články. Avšak už teraz môžeme položiť otázku o ich mieste v úcte k Najsvätejšiemu Srdcu. Čo priniesli k tomu všetkému, čo už bolo povedané? Ukázali sme už, že táto úcta nebola zrodená v Paray-le-Monial. Už v Evanjeliu a následne aj u mnohých cirkevných otcov, učiteľov, svätých a mystikov bolo Srdce Ježiša označené ako symbol lásky Vteleného Slova, ako objekt všetkých túžob, ako miesto odpočinku pre unavené duše, nevyčerpateľný prameň milosrdenstva, vzor a zdroj všetkých cností. To všetko nachádzame aj u svätej Margity Márie. Zrejme najprv ide o to, že jeden aspekt úcty k Najsvätejšiemu Srdcu, ktorý nebol úplne originálny ani nový, bol v Paray-le-Monial osobitne zdôraznený a vysvetlený: ide o úctu spojenú s reparáciou. Srdce Ježiša je srdce trpiace pre nevdak, opovrhovanie a ľahostajnosť ľudí, a čaká na reparáciu od duší dobrej vôle. Na druhej strane zjavenia v Paray-le-Monial značne prispeli k popularite úcty k Najsvätejšiemu Srdcu. Po prvýkrát od čias Evanjelia je to celé ľudstvo, ktorému Ježiš hovorí cez pokornú mníšku, a ktorému chce oznámiť „toto Srdce, ktoré tak milovalo ľudí“. Novinkou je explicitná misia, ktorá bola svätej Margite Márii zverená, aby pracovala na Jeho kráľovstve a šírila Jeho úctu všade. Týmto spôsobom sú tieto zjavenia, ktorých výročie si dnes pripomíname, vrcholom silného prúdu zakoreneného v Evanjeliu a zároveň východiskovým bodom obrovského vzruchu horlivosti, vďaka ktorému sa sviatok Najsvätejšieho Srdca začal sláviť v celej univerzálnej Cirkvi. Nezmerné množstvo jednotlivcov, spoločností, náboženských spoločenstiev a krajín sa zasvätilo Srdcu Ježiša, a prax Sväté hodiny a Komúnie reparácie sa rozšírili všade. Preto môžeme zacitovať tieto riadky od pátra Jeana Ladama:

„Paray a zjavenia svätej Margite Márie vyvolali v Cirkvi mimoriadny vzruch v prospech úcty k Najsvätejšiemu Srdcu. Nebola to spontánna reakcia, pretože všetko bolo akýmsi spôsobom pripravené na veľký rozvoj tejto úcty. Avšak stále bola potrebná podpora, a bol to samotný Kristus, ktorý ju vzbudzoval prostredníctvom svojej dôverníčky a cez apoštolskú horlivosť tých, ktorí súhlasili, že odovzdajú správu, ktorú prijala.“

https://fsspx.news/en/news/origins-sacred-heart-devotion-2-48235