PÓZA PÁPEŽA AKO VEDECKÉHO EXPERTA
"V stávke už nemôže byť viac," povedal pápež František 16. mája v príhovore k účastníkom medzinárodnej konferencie o zmene klímy. V skutočnosti by však stávky mohli byť vyššie; mohli by sa týkať skôr ľudských duší než polárnych ľadovcov alebo, ak na to príde, vedeckých modelov.
Boli časy - vlastne akékoľvek časy pred rokom 2013 - keď by sa dalo očakávať, že rímsky pápež sa bude venovať skôr duchovným než klimatologickým otázkam. To obdobie je však už dávno preč a dnes už nikoho neprekvapí, keď pápež František dlho hovorí bez toho, aby sa dotkol nejakej výrazne kresťanskej témy, snáď okrem toho, keď hovorí, že ničenie životného prostredia je "urážkou Boha".
Vo svojom príhovore zo 16. mája pápež povedal, že ničenie životného prostredia je spôsobené ľudskou činnosťou, ktorá je zasa motivovaná chamtivosťou. (Jeho odsúdenie chamtivosti by sa nepochybne dalo považovať aj za varovanie pred hriechom a výzvu ku kresťanským cnostiam - hoci pápež svoj argument neformuloval v týchto intenciách). Hlavná myšlienka jeho prejavu však vychádzala zo série predpokladov, z ktorých žiadny nevychádzal z evanjelia.
Pápež predpokladal:
že nedávny trend zvyšovania globálnych teplôt bude pokračovať a dokonca sa bude zrýchľovať, čo bude mať katastrofálne následky, ak sa neprijmú nové verejné politiky, pretože...
otepľovanie Zeme je spôsobené rýchlym hromadením oxidu uhličitého v atmosfére a
toto hromadenie je spôsobené ľudskou činnosťou, konkrétne spotrebou fosílnych palív.
Každý z týchto predpokladov spochybňujú niektorí poprední vedci. Pravda, prieskumy naznačujú, že väčšina vedcov súhlasí s pápežovými predpokladmi. Ale vedecké otázky sa neriešia na základe prieskumov, čo by vatikánski predstavitelia mali vedieť. (Hovorí vám niečo meno "Galileo"?) A pápež František nemá právomoc riešiť vedecké diskusie.
Prečo sa teda nástupca svätého Petra vyjadruje k týmto otázkam s takou dôverou? Nuž, po prvé, pápež František nemá záujem počúvať opačné názory. Skepsu voči ideológii klimatických zmien odmietol ako "hlúposť". Na druhej strane sa prihovoril publiku zloženému z politických lídrov a klimatológov - viac politikov ako vedcov -, ktorí zdieľali jeho predpoklady. Na tohtotýždňovej konferencii vo Vatikáne nebude vypočutý nikto z vedcov, ktorí vzniesli vážne pochybnosti týkajúce sa modelov klimatických zmien.
Stručne povedané, pápež a ním riadené vatikánske agentúry sa postavili na stranu diskusie o klimatických zmenách. Takýto stranícky prístup k diskusii, ktorá sa priamo netýka katolíckej doktríny, je sám o sebe nerozvážny. (Spomínal som Galilea?) Pápežov príhovor zo 16. mája však zachádza ešte ďalej, pretože sa bezhlavo ponára do detailov vedeckej diskusie.
Pápež František netrval len na tom, aby politickí lídri zvrátili proces klimatických zmien obmedzením využívania fosílnych palív. Navrhol metódy odstraňovania oxidu uhličitého z atmosféry. Informovala o tom vatikánska tlačová služba: "Spomenul najmä povodie Amazonky a Konga, rašeliniská, mangrovové porasty, oceány, koralové útesy, poľnohospodársku pôdu a ľadovce."
Petrov nástupca teda teraz vydáva smernice pre prácu na rašeliniskách a koralových útesoch, v povodí Amazonky a v Kongu. Nie misionárska práca, ale verejná politika. A verejná politika, ktorej cieľom nie je zmierniť chudobu - v skutočnosti je ťažké si predstaviť, ako by sa pápežove návrhy mohli realizovať bez toho, aby nespôsobili vážne hospodárske ťažkosti v chudobných krajinách -, ale vyhovieť návrhom vychádzajúcim z modelov klimatických "expertov".
Pápež František však zjavne nevidí problém v týchto súvislostiach. Svojim poslucháčom z radov podobne zmýšľajúcich politických lídrov povedal, že "pracujeme pre kultúru života alebo pre kultúru smrti". Tu pápež František konečne použil jazyk, ktorý by bol známy tomu, kto roky sleduje pápežské učenie; termíny "kultúra života" a "kultúra smrti" spopularizoval pápež Ján Pavol II. Keď však tento svätý pápež zaviedol tieto termíny, nehovoril o klimatických zmenách; odsudzoval prístup k verejnej politike, ktorý podporoval potraty a eutanáziu, homosexualitu, antikoncepciu a rozvody. A 16. mája 2024 pápež František hovoril k poslucháčom, medzi ktorými dominovali politici, ktorí presadzujú presne tieto politiky.
A tak sa stalo, že 16. mája, keď dostal príležitosť hovoriť k politikom, ktorí bežne ignorujú evanjeliové posolstvo - keď dostal šancu obrátiť sa na odporcov kresťanskej morálky - sa pápež rozhodol prezentovať sa ako expert na verejnú politiku, obhajca vedeckých modelov.
"V stávke nemôže byť viac," povedal pápež. Svojím spôsobom mal možno pravdu.
Phil Lawler
https://www.catholicculture.org/commentary/popes-pose-as-scientific-expert/