DVE PODOBY CHÁPANIA “TRADÍCIE” V CIRKVI
V Cirkvi dnes existujú dve vízie "tradície". Klasická a moderná teológia, ovplyvnená Gadamerom, ktorá v súčasnosti dominuje a ktorá tradíciu chápe ako neustálu reinterpretáciu. Správna je však len tá prvá a Cirkev ju musí znovu objaviť.
Správna predstava o tom, čo je "tradícia", má pre Katolícku cirkev zásadný význam. V našich časoch sme svedkami zásahov Magistéria, ktoré dosť narúšajú tradičný pohľad na túto problematiku. Pripomíname napríklad zmenu Katechizmu, ktorú si želal pápež František v súvislosti s trestom smrti. Ako dôvod uviedol, že sa zmenilo svedomie ľudstva v tejto otázke. To nás zmiatlo, pretože ak je to pravda, potom musíme očakávať ďalšie zmeny v doktríne motivované vývojom spoločenského svedomia. A v skutočnosti sa mnohí obávajú, že aj náuka o homosexualite obsiahnutá v Katechizme môže byť nahradená aktuálnejšou.
Apoštolská exhortácia Amoris laetitia zmenila mnohé doktrinálne aspekty: význam cudzoložstva, význam hriechu, existenciu pre morálnu teológiu vždy nespravodlivých skutkov, úlohu svedomia, podmienky prístupu k sviatostiam a ďalšie. Dokonca aj vyhlásenie Fiducia supplicans bolo v rozpore s rôznymi princípmi zdedenými z tradície, ako napríklad význam požehnania alebo súd, ktorý sa má vyniesť nad spolužitím párov rovnakého pohlavia. V mnohých kruhoch sa tvrdí, že učenie o antikoncepcii uvedené v Humanae vitae je potrebné revidovať, a vo všeobecnosti sa súčasný Františkov pontifikát interpretuje ako hľadisko, z ktorého sa má preosiať tradícia, a nie naopak.
Skrátka, existujú dve vízie toho, čo je to "tradícia" v dnešnej Cirkvi. Prvú môžeme nazvať tradičnou. Zastáva názor, že depozit zjavených právd bol už definitívne odovzdaný Písmom a apoštolskou tradíciou ako dvoma zdrojmi zjavenia. Nič sa už nedá pridať. To, čo ďalej učí Magistérium, nie je nič nové, ale je to explikácia toho, čomu Cirkev vždy verila. Spomeňme si napríklad na Nepoškvrnené počatie alebo Máriino nanebovzatie s telom a dušou. Druhý názor tvrdí, že tradícia sa neskončila smrťou posledného apoštola, ale pokračuje ďalej, pretože je založená na výklade spásonosných udalostí a Písma, výklade, ktorý pokračuje v čase, inak by udalosti Ježiša Krista už nemali význam pre ľudí našej doby. Pre túto druhú víziu Cirkev vždy interpretuje, interpretovala apoštolskú Cirkev a interpretuje Cirkev Františka. Tradícia by bola nekonečnou sedimentáciou výkladov a dogma by bola v podstate historická.
Tento konflikt vízií tradície definoval zrod modernej hermeneutiky, obsiahnutý najmä v knihe Pravda a metóda od Hansa-Georga Gadamera, žiaka Martina Heideggera. Jeho filozofia prenikla do katolíckej teológie natoľko, že ju štrukturálne zmenila, takže ju dnes možno nájsť všade. Gadamer poskytol filozofický rámec pre druhú verziu tradície, ktorú vidíme vyššie. Podľa neho je text, akýkoľvek text, niečím autonómnym vzhľadom na svojho autora, resp. autorov. To platí aj pre evanjeliá. Text, ktorý raz vyjde, má autonómny život, život, ktorý je obohatený dejinami jeho účinkov. Po svojom vydaní sa totiž text interpretuje a potom reinterpretuje a tieto postupné interpretácie (práve dejiny účinkov) v ňom nachádzajú nový obsah, ktorý tam samotní autori nemali v úmysle vložiť. Interpret prepisuje text a následné interpretácie ho obohacujú. Ako prebieha interpretácia textu? Interpretácia vždy vychádza z predporozumení a predsudkov vyplývajúcich z osobného, sociálneho a kultúrneho kontextu, do ktorého je zasadená a od ktorého sa nemôže odkloniť. Ten z času na čas vrhá na text nové svetlo, čo umožňuje uchopiť pôvodné detaily, a to by predstavovalo tradíciu. Dnes môžeme povedať, že Platónovým dialógom rozumieme lepšie ako sám Platón. Opäť z Gadamerovej perspektívy môžeme povedať, že evanjeliá poznáme lepšie ako apoštoli. Preto možno povedať, že zjavenie pokračuje a pokračuje.
Z toho vyplýva, že to už nebude učenie minulosti, ktoré bude slúžiť ako vodidlo a kritérium pre učenie dneška. Nebude to už Rerum novarum, ktoré "posudzuje" všetkých bratov, ale naopak, a ak František povie niečo nové, iné, ba dokonca v rozpore so svätým Jánom Pavlom II. je to pre neho horšie, pretože dejiny účinkov pokračovali aj potom a s nimi aj obohatenie významu depozitu. Zmenila sa náuka o treste smrti odvolaním sa na nové spoločenské cítenie v tejto oblasti? Nič zlé, ba dokonca veľa dobrého, pretože k predporozumeniu dochádza vždy z kontextu, ktorý vrhá svetlo na text, aby sme ho lepšie pochopili.
Gadamerova hermeneutika je dnes v katolíckej teológii "dogmatickou" autoritou. Musíme sa však rozhodnúť spochybňovať ju bez obáv, že budeme považovaní za nemoderných.
prof. Stefano Fontana
https://lanuovabq.it/it/tradizione-il-vero-significato-da-rifare-nostro