VÍŤAZSTVO PANNY MÁRIE NAD VŠETKÝMI HERÉZAMI

"Raduj sa, Panna Mária, lebo ty jediná si zničila všetky herézy na celom svete. Ty si uverila slovu archanjela Gabriela. Ešte panna si porodila Bohočloveka; porodila si Dieťa, Panna, a zostala si Pannou. Matka Božia, prihováraj sa za nás." Tieto slová sa Svätá Matka Cirkev modlí už viac ako tisícročie v Božsom ofíciu a vo votívnej omši k Panne Márii v traktuse po Septuagesime zo spoločnej časti o Presvätej Bohorodičke.

Boj Blahoslavenej Panny Márie proti satanovi, ktorý vo svete šíri bludy a herézy, naznačujú už Božie slová po páde do hriechu Adama a Evy: "Položím nepriateľstvo medzi teba a Ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo. On rozdrví tvoju hlavu, kým ty budeš biť do jeho päty" (Gn 3, 15). Pápež Ján Pavol II. vo svojej mariánskej encyklike Redemptoris Mater učil, že Mária je umiestnená v samom centre Kristovho boja proti satanovi:

"Mária, Matka vteleného Slova, je umiestnená v samom strede tohto nepriateľstva, tohto boja, ktorý sprevádza dejiny ľudstva na zemi a samotné dejiny spásy. V týchto dejinách zostáva Mária znamením istej nádeje" (č. 11).

Prečo Panna Mária zničila všetky herézy? Pretože verila, že Boží Syn sa vtelí a stane sa človekom. Kresťanská viera spočíva v podstate vo viere v Krista pravého Boha a pravého človeka. Lebo ten, kto verí v Kristovo božstvo, prijme všetko, čo Kristus učil. Blahoslavená Panna Mária bola prvá, ktorá uverila v Božie vtelenie, a odvtedy táto viera na zemi nikdy nezanikne až do posledného súdu. Vďaka Máriinej viere sa na zemi ustanovila pravá viera a ona bola prvá, ktorá uverila, a preto má najväčšiu moc zničiť neveru a herézu.

Pápež Pius X. hovoril o Panne Márii ako o najvznešenejšom základe domu našej viery:

"Márii bolo povedané: "Blahoslavená je tá, ktorá uverila, lebo to, čo jej Pán prisľúbil, sa splní." (Lk 1, 45). Prísľub znel, že Ona počne a porodí Božieho Syna... Preto, keďže Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je "pôvodcom a zavŕšiteľom viery" (Hebr 12, 2), musíme uznať jeho presvätú Matku za účastníčku a akoby strážkyňu božských tajomstiev. Musíme uznať, že po Kristovi je Ona tým najvznešenejším základom, na ktorom je postavený dom viery pre všetky veky." (Encyklika Ad Diem Illum, 2. februára 1904).

Keď svätý František Saleský v roku 1602 po dlhom a náročnom pôsobení potlačil protestantizmus v regióne Chablais, napísal na klenbu chóru kostola v Thonone, hlavnom meste tohto regiónu, slová "(Raduj sa, Panna Mária, lebo ty jediná si zničila všetky herézy na celom svete). Svätý učiteľ Cirkvi týmto slávnostným spôsobom vyznával, že Panna Mária als strážkyňa základov celého kresťanského života, pravej viery.

Svätý Louis Grignion de Monfort vo svojom Traktáte o pravej úcte k Panne Márii hovorí:

"Mária má moc nad anjelmi a blahoslavenými v nebi. Ako odmenu za jej veľkú pokoru jej Boh dal moc a poslanie prideľovať svätým tróny, ktoré uvoľnili odpadlí anjeli, ktorí odpadli pre pýchu. Taká je vôľa všemohúceho Boha, ktorý povyšuje pokorných, že mocnosti neba, zeme a pekla sa chtiac či nechtiac musia podriadiť príkazom pokornej Panny Márie. Veď Boh ju ustanovil za kráľovnú neba a zeme, za vodkyňu svojich vojsk, za strážkyňu svojich pokladov, za rozdávateľku svojich milostí, za činiteľku svojich zázrakov, za obnoviteľku ľudského rodu, za prostredníčku v mene ľudí, za ničiteľku svojich nepriateľov a za vernú spolupracovníčku pri svojich veľkých dielach a triumfoch." (č. 28)

V knihe biskupa Fultona Sheena “Prvá láska sveta” nájdeme nasledujúce hlboké myšlienky o Panne Márii:

"Mária existovala v Božej mysli ako večná myšlienka skôr, než existovali akékoľvek matky. Ona je Matkou matiek - je prvou láskou sveta. Keď [v Amerike narodenému maliarovi] Whistlerovi pochválili jeho slávny portrét matky, povedal: "Viete, ako to je; človek sa snaží urobiť svoju mamu čo najkrajšiu." Keď sa Boh stal človekom, verím, že aj on by chcel svoju matku urobiť tak peknou, ako len dokáže - a to by z nej urobilo dokonalú matku."

V knihe "Mystické mesto Božie" ctihodnej Matky Márie z Agredy, ktorá žila v Španielsku v 17. storočí, môžeme nájsť hlboké poznatky o viere Panny Márie:

"Svätá Alžbeta niekoľkými slovami opísala veľkosť viery najsvätejšej Panny Márie, keď, ako nám to podáva evanjelista Lukáš, zvolala: ": "Blahoslavená si, že si uverila, lebo sa na tebe splnia Pánove slová a prisľúbenia" (Lk 1, 45). Viera najsvätejšej Márie bola obrazom celého stvorenia a otvoreným zázrakom božskej moci, pretože v nej existovala cnosť viery v najvyššom a najdokonalejšom možnom stupni; istým spôsobom a do veľkej miery nahrádzala nedostatok viery u ľudí. Najvyšší dal túto vynikajúcu cnosť smrteľníkom, aby napriek telesnej a smrteľnej prirodzenosti mali poznanie Božstva, jeho tajomstiev a obdivuhodných diel: poznanie také isté a neomylne bezpečné, že je to ako vidieť Ho z tváre do tváre a ako videnie blažených anjelov v nebi. Ten istý predmet a tú istú pravdu, ktorú oni vidia otvorene, my vnímame zastretú pod závojom viery. Stačí jeden pohľad na svet, aby sme pochopili, koľko národov, panovníkov a provincií od počiatku sveta stratilo nárok na toto veľké požehnanie viery, ktorému tak málo rozumejú nevďační smrteľníci: koľkí ho nešťastne odhodili, keď im ho Pán vo svojom veľkorysom milosrdenstve udelil, a koľkí veriaci, ktorí bez svojich zásluh dostali dar viery, ho zanedbávajú a opovrhujú ním, nechávajúc ho ležať nečinne a bezvýsledne pre posledný cieľ, ku ktorému ich má nasmerovať a viesť. Bolo teda vhodné, aby sa božskej spravodlivosti dostalo nejakej odmeny za takúto poľutovaniahodnú stratu a aby takýto neporovnateľný úžitok našiel primeranú a úmernú odplatu, nakoľko je to od stvorení možné.

Bolo vhodné, aby sa našlo aspoň jedno stvorenie, v ktorom by cnosť viery dospela k úplnej dokonalosti, ako príklad a pravidlo pre ostatných. Toto všetko sa nachádzalo vo veľkej viere najsvätejšej Márie a kvôli Ní a iba pre ňu, keby na svete nebolo iného stvorenia, by bolo nanajvýš vhodné, aby Boh vymyslel a stvoril vynikajúcu cnosť viery; podľa nášho spôsobu chápania bola totiž Mária sama osebe dostatočnou zárukou Božej Prozreteľnosti, že nájde náležitý odplát zo strany človeka a že cieľ tejto viery nebude zmarený nedostatkom zhody medzi smrteľníkmi. Viera tejto zvrchovanej kráľovnej mala vynahradiť ich zlyhanie a Ona mala kopírovať božský prototyp tejto cnosti v jej najvyššej dokonalosti. Všetci ostatní veriaci sa môžu merať a posudzovať podľa viery tejto Panovníčky; budú totiž tým viac alebo menej verní, čím viac alebo menej sa priblížia k dokonalosti jej neporovnateľnej viery. Preto bola ustanovená za Učiteľku a príklad všetkých veriacich, vrátane patriarchov, prorokov, apoštolov a mučeníkov a všetkých, ktorí uverili alebo uveria v kresťanské učenie až do konca sveta.

Naša zvrchovaná Pani, Mária, má oveľa väčšie práva a tituly, aby sa mohla nazývať Matkou viery a všetkých veriacich. V jej ruke je vztýčená zástava a prápor viery pre všetkých veriacich v zákon milosti. Prvý bol skutočne podľa časového poradia patriarcha, a preto bol ustanovený za otca a hlavu hebrejského ľudu: veľká bola jeho viera v prisľúbenia týkajúce sa Krista, nášho Pána, a v skutky Najvyššieho. Napriek tomu neporovnateľne obdivuhodnejšia bola vo všetkých týchto ohľadoch viera Márie, ktorá ho prevyšuje svojou dôstojnosťou. Väčšie ťažkosti a nezrovnalosti boli v tom, aby panna počala a porodila, ako v tom, aby stará a neplodná žena priniesla ovocie; a patriarcha Abrahám si nebol taký istý obetovaním Izáka, ako si bola Mária istá nevyhnutnou obetou svojho najsvätejšieho Syna. Ona je tá, ktorá dokonale verila a dúfala vo všetky tajomstvá, a ukazuje celej Cirkvi, ako musí veriť v Najvyššieho a v diela jeho vykúpenia. Keď sme takto pochopili vieru Márie, našej Kráľovnej, musíme ju uznať za Matku veriacich a za prototyp katolíckej viery a svätej nádeje." (Kniha 2, kapitola 3).

Neoceniteľný poklad cnosti božskej viery je skrytý tým, ktorí majú len telesné a pozemské oči; nevedia totiž oceniť a vážiť si dar a požehnanie takej neporovnateľnej hodnoty. Svet bol bez viery. Koľko ľudí, ktorých svet oslavoval ako veľkých, mocných a múdrych, sa pre nedostatok svetla viery z temnoty svojej nevery zrútilo do najodpornejších hriechov a odtiaľ do večnej temnoty pekla! A za nimi nasledujú zlí kresťania, ktorí po prijatí milosti a požehnania viery žijú, akoby ju nemali v srdci.

Nemali by sme zabúdať na vďačnosť za tento vzácny klenot, ktorý nám dal Pán. Túto čnosť viery musíme neustále uplatňovať, pretože nás privádza do blízkosti nášho posledného cieľa, o ktorý sa usilujeme, a približuje nás k predmetu našich túžob a našej lásky. Viera učí istej ceste k večnej spáse, viera je svetlo, ktoré svieti v temnotách tohto smrteľného života a púte; bezpečne vedie ľudí k vlastníctvu vlasti, do ktorej putujú, ak nedovolia, aby vyhasla pre neveru a hriešnosť. Viera oživuje ostatné čnosti a slúži ako výživa spravodlivého človeka a opora v jeho práci. Viera mätie a napĺňa strachom neveriacich a laxných kresťanov v ich nedbanlivosti; na tomto svete ich totiž presviedča o ich hriechu a hrozí im trestom v budúcom živote. Viera má moc urobiť všetko, lebo pre veriaceho nie je nič nemožné; viera robí všetko dosiahnuteľným a možným. Viera osvetľuje a zušľachťuje chápanie človeka, lebo ho usmerňuje v temnote jeho prirodzenej nevedomosti, aby nezablúdil z cesty, a povznáša ho nad seba samého, takže s neomylnou istotou vidí a chápe to, čo je ďaleko nad jeho sily, a uisťuje ho o tom nie menej, ako keby to videl jasne pred sebou. Takto je oslobodený od hrubej a odpornej úzkoprsosti tých, ktorí uveria len tomu, čo môžu zakúsiť vlastnými obmedzenými prirodzenými silami. Duša, kým žije vo väzení tohto porušiteľného tela, je veľmi ohraničená a obmedzená vo svojej sfére pôsobenia poznaním, ktoré čerpá z hrubej činnosti zmyslov. Vážme si preto tento neoceniteľný poklad katolíckej viery, ktorý ti dal Boh, bdejme nad ním a praktizujme ho vo veľkej úcte a vážnosti." Keď v roku 1935 písal o založení Militia Immaculatae ešte v roku 1917, svätý Maximilián povedal: "V roku 1917 sme založili Militia Immaculatae: Slobodomurári v Ríme začali otvorene a bojovne demonštrovať proti Cirkvi. Pod okno Vatikánu umiestnili čiernu zástavu "Giordano Bruno". Na tejto štandarde bol zobrazený archanjel svätý Michal ležiaci pod nohami triumfujúceho Lucifera. Zároveň sa medzi ľudom šírilo nespočetné množstvo letákov, v ktorých sa hanebne útočilo na Svätého Otca. "Hneď vtedy som pojal myšlienku zorganizovať aktívnu spoločnosť na boj proti slobodomurárstvu a iným Luciferovým otrokom."

V roku 1939 svätý Maximilián Kolbe v latinskom časopise pre kňazov Miles Immaculatae, ktorý začal vydávať o rok skôr, napísal o slobodomurárskych demonštráciách proti Cirkvi a zlým zámerom slobodomurárstva toto: Niektoré rozzúrené ruky sa odvážili napísať také heslá ako: "Satan bude vládnuť na Vatikánskom vrchu a pápež bude slúžiť ako jeho lokaj" a iné podobné urážky. Teraz tieto bezdôvodné prejavy nenávisti voči Kristovej Cirkvi a jeho svetskému vikárovi neboli neumelými výlevmi niekoľkých individuálnych psychopatov, ale spôsobom, cestou a plánom konania odvodeným od masonského pravidla: Zničte všetko učenie o Bohu, najmä katolícke učenie. Vo svojom pláne využívajú mnohé a rôzne druhy spolkov, ktoré pod ich vedením podporujú zanedbávanie Božích vecí a rozklad morálky. Je to preto, lebo slobodomurári sa riadia predovšetkým touto zásadou: "Katolicizmus sa nedá prekonať logickými argumentmi, ale skazenou morálkou." A tak zahlcujú duše ľudí takou literatúrou a umením, ktoré najľahšie zničia zmysel pre čistú morálku a podporujú nečistý životný štýl vo všetkých fázach ľudského života... Aby sa priniesla pomoc toľkým nešťastným ľuďom, aby sa stabilizovali nevinné srdcia, aby všetci mohli ľahšie prejsť k Nepoškvrnenej Panne, skrze ktorú k nám zostupuje toľko milostí, bola v roku 1917 v Ríme založená Militia Immaculatae. Môžeme si predstaviť, čo by dnes povedal svätý Maximilián Kolbe na adresu rozšírenej propagácie nemorálnosti v televízii, filmoch, hudbe a umení, a môžeme sa zamyslieť nad tým, do akej miery slobodomurárstvo - ktoré je skutočne Satanovou rukou - prispelo a naďalej prispieva k súčasnému stavu. Sme si však istí, že pokorná nepoškvrnená Panna Mária drví pyšnú hlavu satana (porov. Gn 3, 15).

Nepoškvrnená Panna Mária určite rozdrví najväčšiu herézu všetkých čias, ktorou je heréza Antikrista: "Kto je lhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus ? Antikrist je ten, kto popiera Otca i Syna" (1 Jn 2, 22). Najväčším nepriateľom kresťanskej viery nie je armáda s materiálnymi zbraňami, ale armáda tých, ktorí sú vybavení atramentom a perom, aby podkopali a zvrátili panenskú čistotu katolíckej viery. G. K. Chesterton vo svojej "Balade o bielom koni" (veľká básnická meditácia o porážke dánskeho kráľa v roku 878 anglickým kráľom Alfrédom Veľkým) rozpráva nasledujúce slová videnia kráľa Alfréda: "Viem, že burina [deštruktívne chyby] v ňom porastie rýchlejšie, ako ľudia dokážu spáliť. A hoci sa teraz rozptýlia a odídu, v nejakom ďalekom storočí, smutné a pomalé. Mám videnie a viem, že pohania sa vrátia. Neprídu s vojnovými loďami. Nebudú plytvať so značkami [fakľami], ale knihy budú všetky ich jedlá a atrament bude na ich rukách. Nie s humorom lovcov ani s divokou zručnosťou vo vojne, ale rozkazujúc všetkým veciam mŕtvymi slovami. Čo keby prišli so zvitkom a perom. Podľa tohto znamenia ich spoznáte, že ničia a robia tmu. Bohom a človekom zneuctení, smrťou a životom márniví, poznajte starého barbara, barbara, ktorý prichádza opäť so zvitkom a perom".

Podľa svätého Ľudovíta Grigniona de Montfort Panna Mária potrebuje apoštolov, aby svojím triumfom pripravila konečné Ježišovo víťazstvo. Tieto apoštolské duše by mali byť poučené Máriou a úplne zasvätené jej službe, úplne oddané v jej rukách poslaniu vytrhnúť duše z temnoty bludov a z nebezpečenstva konečného zatratenia, keďže v našich dňoch sme svedkami nesmiernosti zla, ktoré mocnosti temna nastolili vo všetkých kútoch sveta. Keď svätý Ľudovít Grignion de Monfort ohlasuje evanjelium, zdá sa, že pohoršuje drsnosťou svojho jazyka, keď trvá na mariánskom otroctve. My však žijeme vo svete otroctva. V otroctve peňazí, moci, žiadostivosti, vášní, módy, verejnej mienky, drog, televízie, internetu, pornografie. Výsledky máme pred očami: zúfalstvo, frustrácia, neuróza, násilie, degradácia: cena za hriechy podľa slov svätého Pavla (porov. Rim 6, 23).

Prvotné pokušenie "Budete ako Boh" (Gn 3, 5) ženie ľudí do každého druhu otroctva pod zámienkou slobody. Výkrik "Je zakázané zakazovať" otvoril dvere všetkým druhom násilia a zneuţitia duší, ale aj tela. Reťaze, ktoré človeka pripútavajú k Márii ako jej služobníka a otroka, sú podľa svätého Ľudovíta Grigniona de Monfort v skutočnosti krídlami. Tak ako k nám Ježiš prišiel cez Máriu, tak sa k nemu vráťme na jeho úžasnej ceste, ktorou k nám prišiel. Týmito slovami začína svätý Louis Grignion de Monfort svoju obdivuhodnú knihu, posvätný kódex posledných čias, schopný formovať apoštolov, svätých a bojovníkov posledných bitiek, ktoré naznačuje Apokalypsa.

Biskup Fulton Sheen napísal vo svojej knihe Prvá láska sveta: Mária, Matka Božia": "Tak ako matka pozná potreby lepšie ako dieťa, tak aj Blahoslavená Matka rozumie našim výkrikom a starostiam a pozná ich lepšie ako my sami." Pápež Lev XIII. označil modlitbu svätého ruženca a úctu k mocnej Kráľovnej svätého ruženca za najistejší prostriedok pomoci a ochrany v čase duchovného nebezpečenstva, ktoré spôsobuje šírenie heréz:

"Vždy bolo zvykom katolíkov v nebezpečenstve a v nepokojných časoch utiekať sa po útočisko k Márii a hľadať pokoj v jej materinskej dobrote; čo ukazuje, že Katolícka cirkev vždy a oprávnene vkladala všetku svoju nádej a dôveru do Božej Matky. A skutočne Nepoškvrnená Panna, vyvolená za Božiu Matku, a tým spojená s Ním v diele spásy človeka, má u svojho Syna väčšiu priazeň a moc, než akú kedy získalo alebo môže získať akékoľvek ľudské alebo anjelské stvorenie. A keďže je jej najväčším potešením udeliť svoju pomoc a útechu tým, ktorí ju hľadajú, nemožno pochybovať o tom, že by sa jej páčilo, ba dokonca by sa usilovala prijať túžby univerzálnej Cirkvi. Táto oddanosť, taká veľká a taká sebaistá, voči vznešenej Kráľovnej nebies nikdy nezazrela s takým jasom ako vtedy, keď sa zdalo, že bojovná Božia Cirkev je ohrozená násilím kacírstva šíriaceho sa v zahraničí, neznesiteľnou morálnou skazou alebo útokmi mocných nepriateľov. Staroveké i novoveké dejiny a posvätnejšie kroniky Cirkvi svedčia o verejných i súkromných prosbách adresovaných Božej Matke, o pomoci, ktorú na oplátku poskytla, a o pokoji a mieri, ktorý získala od Boha. Odtiaľ pochádzajú jej slávne tituly pomocnice, utešiteľky, mocnej vo vojne, víťazky a darkyne pokoja. A medzi nimi sa osobitne pripomína ten známy titul odvodený od ruženca, ktorým boli slávnostne zvečnené jej významné dobrodenia, ktoré získala pre celé kresťanstvo." (Encyklika Supremi Apostolatus Officio, 1. septembra 1883).

Svätý Pius X. povzbudzoval katolíkov, aby sa v čase prenasledovania katolíckej viery utiekali k Panne Márii:

"Úprimne si želáme, aby sa každý na svete, kto sa nazýva kresťanom, priblížil k tejto láske Panny Márie v tomto čase, keď si slávnostnejšie uctievame Božiu Matku. Prenasledovanie Krista a najsvätejšieho náboženstva, ktoré založil, teraz zúri horko-ťažko. V súčasnosti preto hrozí vážne nebezpečenstvo, že mnohí sa dajú oklamať narastajúcim počtom omylov a nakoniec opustia vieru. "Preto ten, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol." (1 Kor 10, 12) Ba čo viac, všetci pokorne prosme Boha na príhovor Matky Božej, aby sa tí, čo zišli z cesty pravdy, kajali ....Cirkev bude vždy napádaná, "lebo musia byť frakcie, aby sa medzi vami prejavili tí, čo sú schválení". (1 Kor 11, 19) Panna Mária nám však bude vždy pomáhať aj v tých najťažších skúškach; vždy bude pokračovať v boji, ktorý vedie od svojho počatia. Takto môžeme každý deň hovoriť: "Ona dnes rozdrvila hlavu dávneho hada" (antifóna z ofícia Nepoškvrneného počatia). (Encyklika Ad Diem Illum, 2. februára 1904).

Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium učí, že Cirkev "napodobňujúc Matku svojho Pána a mocou Ducha Svätého zachováva s panenskou čistotou celú vieru" (č. 64). Svätý Augustín hovoril o Cirkvi ako o "čistej panne, o ktorej apoštol hovorí ako o zasnúbenej Kristovi (porov. 2 Kor 11.2). Urobte vo vnútorných komnatách svojej duše to, čo s úžasom pozorujete na Máriinom tele. Kto v srdci verí na spravodlivosť, ten počne Krista; kto ústami vyznáva správnu vieru na spásu, ten porodí Krista. Tak nech sa vo vašich dušiach rozhojní plodnosť a zachová panenstvo." (Kázeň 191).

Z prvých storočí Cirkvi sa zachovala zbierka náboženských básní, ktorá sa nazýva "Ódy na Šalamúna". Boli napísané proti šíreniu kresťanského gnostického učenia vo vnútri Cirkvi. Najnebezpečnejšou skazou, ktorú šíri satan, je skazenie mysle, skazenie panenskej čistoty katolíckej náuky. Boj medzi Máriou a satanom, medzi Cirkvou a satanom bude trvať až do konca čias, ale satan nikdy nezdolá čistotu viery Márie a neporušenosť učenia Cirkvi, pretože vo vnútri Cirkvi vždy zostanú duše prosté a čisté, v nepremožiteľnom "sensus fidelium". V tejto básni sú Panna Mária, Bohorodička a Matka Božia a Cirkev vnímané takmer ako jedna osoba. Blahoslavená Panna Mária, ktorá je Matkou Cirkvi, sa ústami Cirkvi prihovára dušiam, ktoré hľadajú útočisko a silu uprostred zvodov herézy: "Milosť bola rýchla a zavrhla Korupčníka a zostúpila na neho, aby sa ho zriekol. A on pred ním spôsobil úplnú skazu a pokazil celé jeho dielo. Stál na vrchole a hlasno volal od jedného konca zeme až po druhý. Potom k sebe pritiahol všetkých, ktorí ho poslúchali, lebo sa nezjavil ako Zlý. Stála však dokonalá Panna, ktorá kázala, zvolávala a hovorila: O vy, synovia ľudskí, vráťte sa a vy, ich dcéry, poďte. A zanechajte cesty toho Skazonosiča a priblížte sa ku mne. A ja vstúpim do vás a vyvediem vás zo záhuby a urobím vás múdrymi na cestách pravdy. Nedajte sa pokaziť ani zahynúť. Počúvajte ma a buďte spasení, lebo vám zvestujem Božiu milosť. A skrze mňa budete spasení a stanete sa požehnanými. Moji vyvolení chodili so mnou a svoje cesty oznámim tým, čo ma hľadajú, a prisľúbim im svoje meno." (Óda 33).

Pravé dieťa a pravý služobník Márie si vždy zachová neporušenú a čistú svätú katolícku vieru. Hrešiť proti čistote katolíckej viery bude znamenať hanobiť panenskú čistotu blahoslavenej večne panenskej Márie. Hriechy proti čistote viery, teda hriechy herézy, kazia dušu, a tak duša stráca panenskú čistotu mysle, intelektu a v dôsledku toho zvyčajne aj čistotu tela. Cnosť čistoty viery je hlboko spojená s cnosťou čistoty.

V týchto našich temných časoch doktrinálneho zmätku s jeho záludnými zábleskami relativizmu, naturalizmu a antropocentrizmu, často krát zakrývanými pod maskou "dialógu" alebo "pastoračného sprevádzania", často s dôverou a synovskou láskou vzývajme Pannu Máriu : "Raduj sa, Panna Mária, lebo ty sama si zničila všetky herézy na celom svete. Matka Božia, prihováraj sa za nás".

Mons. Athanasius Schneider,

Úryvok z knihy Flee from Heresies (Útek od heréz)

https://www.chavagnes.org/en_gb/the-victory-of-the-blessed-virgin-mary-over-all-heresies/