SARAH: KRÍZA V CIRKVI VSTÚPILA DO NOVEJ FÁZY
Kardinál Robert Sarah vo svojom zriedkavom vystúpení povedal, že "kríza Cirkvi vstúpila do novej fázy: krízy Magistéria". V príhovore k účastníkom uvedenia novej knihy biskupa Athanasia Schneidera "Credo: (Sophia Press, 2023), 26. októbra v Ríme, bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí poznamenal, že "v učení pastierov dnes vládne skutočná kakofónia". Zdá sa, že biskupi a kňazi "si navzájom protirečia" a vnucujú svoje osobné názory, "akoby [boli] istotou". Výsledkom, povedal guinejský kardinál, "je zmätok, nejednoznačnosť a odpadnutie od viery. V dušiach mnohých veriacich kresťanov sa naočkovala veľká dezorientácia, hlboká zmätenosť a zničujúca neistota".
Kardinál Sarah však zdôraznil zásadný rozdiel, ktorý povedal prítomným a divákom, ktorí ho sledovali prostredníctvom priameho prenosu : "Cirkev ako mystické telo Kristovo je naďalej 'jedna, svätá, katolícka a apoštolská'... Cirkev ako pokračovanie a rozšírenie Krista vo svete nie je v kríze. To my, jej hriešne deti, sme v kríze," povedal. Vychádzajúc z poslednej Pánovej reči v evanjeliu svätého Jána kardinál ďalej zdôraznil, že "autentické Magistérium ako nadprirodzená funkcia Kristovho mystického tela, vykonávaná a neviditeľne vedená Duchom Svätým, nemôže byť v kríze; hlas a pôsobenie Ducha Svätého sú stále a pravda, ku ktorej nás vedie, je pevná a nemenná". V tomto kontexte ocenil nové Kompendium biskupa Schneidera ako pomôcku pre tých "maličkých, 'ktorí sú hladní po chlebe správnej náuky'", a dodal, že "sa ukáže aj ako dôležitý nástroj v základnej misijnej práci evanjelizácie a apologetiky pri ohlasovaní spásonosnej pravdy Ježiša Krista v našom svete, ktorý ju tak veľmi potrebuje". Vyjadrenia kardinála Saraha, ktoré odzneli počas posledného týždňa "synody o synodalite", prišli necelý mesiac po zverejnení súboru otázok (dubia), ktoré spolu s ďalšími štyrmi kardinálmi poslal pápežovi Františkovi pred vatikánskym zhromaždením, ktoré sa uskutoční od 4. do 29. októbra, a v ktorých vyjadril svoje obavy a žiadal objasnenie bodov týkajúcich sa náuky a disciplíny. Nižšie uvádzame text príhovoru:
Prezentácia knihy Credo: kardinál Robert Sarah
Rím, štvrtok, 26. októbra 2023
Na úvod by som sa chcel poďakovať Jeho Excelencii biskupovi Athanasiusovi Schneiderovi za pozvanie zúčastniť sa na tejto prezentácii jeho najnovšej knihy.
Ako však nepoďakovať aj vám všetkým tu prítomným za vaše priateľstvo a najmä za to, že ste nás poctili svojou prítomnosťou? Tento večer ste súhlasili s tým, že ste posvätili svoj vzácny čas, aby ste prišli a vypočuli si významných rečníkov, ktorí nám pomôžu oceniť toto Kompendium a bohatstvo tajomstva našej katolíckej viery.
V tomto čase vážnej krízy v Cirkvi, zmätku a najmä preto, že až príliš často počúvame z úst mnohých vysokopostavených prelátov toľko nesúhlasných názorov na doktrinálne a morálne otázky a na prijímanie ideológií, ktoré popierajú Boha a jeho učenie o prirodzenosti a poslaní človeka, je vydanie knihy "Credo: je iniciatívou veľkého významu a prišla v pravý čas. V učení pastierov: biskupov a kňazov dnes totiž vládne skutočná kakofónia. Zdá sa, že si navzájom odporujú. Každý z nich vnucuje svoj osobný názor, akoby to bola istota. Výsledkom je zmätok, nejednoznačnosť a odpadnutie od viery. V dušiach mnohých veriacich kresťanov sa naočkovala veľká dezorientácia, hlboká zmätenosť a zničujúca neistota.
Nemecký filozof Robert Spaemann túto zmätenosť výstižne opísal citátom z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom: "Lebo ak trúba vydáva neistý zvuk, kto sa má pripraviť na boj?" (1 Kor 14, 8). Práve preto som napísal vo svojom Potvrdení:
O katolíckej viere sa dnes hovorí toľko - niektoré z nich sú mätúce, niektoré vyslovene mylné - že musíme byť biskupovi Schneiderovi hlboko vďační za tento verný, stručný, hlboký a skutočne aktuálny výklad učenia Katolíckej cirkvi. Biskup Schneider si je úplne vedomý povinnosti, ktorú prijal pri biskupskej vysviacke, verne odovzdávať neporušené to, čo sám prijal v živej tradícii Cirkvi, a preto v tomto Kompendiu pozýva všetkých mužov a ženy dobrej vôle, aby si prehĺbili (a v prípade potreby aj opravili) svoje vedomosti o katolíckej náuke. Jeho jasné a stručné otázky a odpovede to uľahčujú, zatiaľ čo jeho usilovný zápis zdrojov podnecuje k hlbšiemu skúmaniu bohatstva viery.
Som si istý, že táto kniha poslúži cieľu biskupa Schneidera, ktorým je prísť na pomoc tým maličkým, "ktorí sú hladní po chlebe správneho učenia", a zároveň sa ukáže ako dôležitý nástroj v základnej misijnej práci evanjelizácie a apologetiky pri ohlasovaní spásnej pravdy Ježiša Krista v našom svete, ktorý ju tak zúfalo potrebuje.
Táto kniha nám pripomína podstatu a dobre štruktúrovaný obsah kresťanských právd. Pomáha nám veriť. Ale veriť predpokladá vedieť a vedieť predpokladá angažovanosť rozumu, aby sme lepšie poznali, zvnútornili, učili a odovzdávali. Vďaka tejto knihe môže byť každému z nás umožnené prejsť vlastnú cestu viery, vrátiť sa takpovediac k základným prameňom viery, aby sme znovu objavili pokojnú vieru, ktorá sa za seba nehanbí. Táto kniha nám môže pomôcť hlbšie objaviť Ježiša Krista, milovať ho a veriť v neho a môcť povedať so svätým Pavlom: "Lebo viem, komu som uveril, a som si istý, že on môže zachovať to, čo som mu zveril, až do toho dňa" (2 Tim 1, 12).
Neveríme v učenie, ale milujeme osobu, Ježiša Krista, v ktorého veríme. Neveríme v dogmy, ideológie ani v múdrosť tohto sveta (1 Kor 2, 6), ale vďaka viere v Ježiša Krista môže každý z nás povedať: "Verím v Ježiša Krista. Napriek tomu žijem, ale nie ja, ale Kristus žije vo mne; a život, ktorý teraz žijem v tele, žijem z viery v Božieho Syna, ktorý si ma zamiloval a vydal sám seba za mňa" (Gal 2, 19 - 20). Veríme v toho, ktorý povedal: "Kto ma nasleduje, nechodí vo tme, ale má svetlo života" (Jn 8, 12). V neprítomnosti svetla sa všetko zamieňa, nie je možné rozlíšiť dobro od zla. Je teda naliehavo potrebné znovu vidieť, že viera je svetlo, pretože keď plameň viery zhasne, všetky ostatné svetlá začnú slabnúť.
Svetlo viery je v skutočnosti jedinečné, pretože je schopné osvetliť každý aspekt ľudskej existencie. Takéto silné svetlo nemôže pochádzať od nás, ale z prvotnejšieho zdroja: jedným slovom, musí pochádzať od Boha. (Lumen fidei, 3-4). Keď hovoríme o kríze v Cirkvi, je dôležité zdôrazniť, že Cirkev ako mystické telo Kristovo je naďalej "jedna, svätá, katolícka a apoštolská". Pramene teológie a doktrinálne a morálne učenie Cirkvi zostávajú nezmenené a nemenné. Cirkev ako pokračovanie a rozšírenie Krista vo svete nie je v kríze. To my, jej hriešne deti, sme v kríze. Ona sa teší prísľubu večného života: brány pekla ju nikdy nepremôžu. Ježiš hovorí Petrovi: "Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo Ecclesiam meam et portae inferi non praevalebunt adversum eam" (Mt 16, 18). Vieme a pevne veríme, že v nej bude vždy dostatok svetla pre toho, kto úprimne túži hľadať Boha.
Výzva svätého Pavla Timotejovi, jeho synovi vo viere, sa týka nás všetkých: "Pred Bohom, ktorý všetko oživuje, a pred Kristom Ježišom, ktorý vydal svedectvo pod Ponciom Pilátom, ti nariaďujem dobré vyznanie... Zachovávaj to, čo ti bolo zverené (vklad), vyhýbaj sa profánnym novotám slov a protivenstvám poznania, ktoré sa falošne tak nazývajú. Ktoré niektorí sľubujú, že sa pomýlia vo viere" (1 Tim 6, 13. 20-21). Záloh viery je naďalej nadprirodzeným Božím darom. Dnes však kríza Cirkvi vstúpila do novej fázy: krízy Magistéria. Iste, autentické Magistérium ako nadprirodzená funkcia mystického Kristovho tela, vykonávaná a vedená neviditeľne Duchom Svätým, nemôže byť v kríze; hlas a pôsobenie Ducha Svätého sú stále a pravda, ku ktorej nás vedie, je pevná a nemenná.
Evanjelista Ján nám hovorí: "Ale keď príde on, Duch pravdy, naučí vás všetkej pravde. Nebude totiž hovoriť sám od seba, ale čo počuje, to povie, a čo má prísť, to vám oznámi. On ma bude oslavovať, lebo prijme z môjho a oznámi vám to. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že on prijme z môjho a zvestuje vám to" (Jn 16, 13-15). Dogmy, učenie, Božie Zjavenie sa vôbec nemenia. Cirkev stojí pred Pánom, aby ho adorovala a oslavovala, a jej spôsob modlitby a viery, hoci je vždy schopný harmonického rastu a obohacovania, je v podstate nemenný.
Lex credendi a lex orandi kráčali ruka v ruke a navzájom sa živili počas celých dejín Cirkvi. Ak veríme, že naša dogmatika je ako semienko, ktoré rastie deň čo deň, prečo by sme nemali podobne vnímať aj spôsob, akým sa modlíme a vyjadrujeme svoju dogmatiku? Teológovia začínajú štúdium svojho predmetu prehlbovaním svojich vedomostí v tejto oblasti, ako im ju predstavuje Starý zákon, novozákonné spisy, cirkevní otcovia a napokon Magistérium Cirkvi. Až po dlhej ceste môžu tvrdiť, že poznajú Tradíciu a rozvíjajú teóriu, ktorá je na jednej strane v kontinuite s predchádzajúcou teológiou a na druhej strane ponúka aktuálny a v istom zmysle originálny pohľad na vec. Bez toho, aby sa zmenila doktrína.
Práve to nám chce pripomenúť Jeho Excelencia biskup Schneider vo svojej knihe Credo: Kompendium katolíckej viery". Za to mu nesmierne ďakujeme a ja vám ďakujem za vašu trpezlivosť a zhovievavé počúvanie.
www.catholicherald.co.uk