SCHNEIDER: PODRIADIŤ SA KRÁĽOVSKEJ MOCI KRISTA

Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov! Toto je pravda našej viery: Ježiš Kristus, vtelený Boh a Spasiteľ sveta, je skutočne Kráľ. On sám túto pravdu vyznal pred svojou spasiteľnou smrťou na kríži, vyhlásil ju pred Pilátom, t. j. pred predstaviteľmi vtedajšej pohanskej a neveriacej svetskej moci: "Áno, ja som kráľ" (Jn 18, 37). A pred vystúpením do neba Kristus slávnostne potvrdil: "Bola mi daná všetka moc na nebi i na zemi" (Mt 28, 18).

Ježišovo kráľovstvo je kráľovstvom pravdy, pokoja, lásky a spravodlivosti. Je to jediné kráľovstvo, ktoré skutočne oslobodzuje ľudské bytosti, ktoré ich oslobodzuje od rôznych foriem otroctva. A najhoršou formou otroctva je otroctvo hriechu. Toto otroctvo je najkrutejšie a najnebezpečnejšie, pretože pripútava ľudský rozum k omylu a ľudskú vôľu k zlu a napokon k nenávisti.

Každý človek a každá ľudská spoločnosť boli stvorené s cieľom prijať Krista za svojho kráľa. Namiesto toho hriešne ľudské bytosti a neveriaca ľudská a politická spoločnosť hlásajú ako židovskí kňazi a farizeji pred Pilátom: "Nemáme kráľa, iba cisára" (Jn 19, 15). Každý človek a každá ľudská a politická spoločnosť by mali povedať opak: "Nakoniec nemáme kráľa, ale Krista". Počas krutého prenasledovania kresťanov v Mexiku zo strany mafiánskej vlády v 20. rokoch 20. storočia a komunistov v Španielsku v 30. rokoch 20. storočia tisíce katolíkov a medzi nimi mnoho detí a mladistvých prijali mučenícku smrť s výkrikom: "Nech žije Kristus, Kráľ!".

Katechizmus Katolíckej cirkvi učí: "Povinnosť obetovať Bohu autentický kult sa týka človeka individuálne i spoločensky. Toto je "tradičné katolícke učenie o morálnej povinnosti jednotlivcov a spoločnosti voči pravému náboženstvu a jedinej Kristovej Cirkvi" (Druhý vatikánsky koncil, Dignitatis Humanae, 1). Spoločenskou povinnosťou kresťanov je rešpektovať a prebúdzať v každom človeku lásku k pravde a dobru. Vyžaduje sa od nich, aby šírili kult jediného pravého náboženstva, ktoré pretrváva v Katolíckej a apoštolskej cirkvi. Kresťania sú povolaní byť svetlom sveta. Cirkev tak zjavuje Kristovo kráľovstvo nad celým stvorením a najmä nad ľudskými spoločnosťami" (KKC 2105).

Skutočným moderným apoštolom sociálneho a univerzálneho Kristovho kráľovstva bol kardinál Louis Pie, biskup z Poitiers vo Francúzsku v druhej polovici 19. storočia. Jeho biskupské magistérium pripravilo Syllabus pápeža Pia IX. a pápežské učenie o sociálnom kráľovstve Krista v 20. storočí. Môžeme obdivovať nasledujúce výroky kardinála Pie, ktoré odhaľujú skutočného ducha apoštolov a Cirkvi všetkých čias, a preto sú aktuálne aj pre našu dobu: "Ježiš Kristus je základným kameňom každej sociálnej stavby. Bez neho sa všetko otriasa, všetko je rozdelené, všetko je stratené" (op. V, 133). "Vložte teda do sŕdc našich súčasníkov, do sŕdc našich verejných činiteľov toto hlboké presvedčenie, že nemôžu urobiť nič pre bezpečnosť krajiny a jej slobôd, kým nebudú mať Krista za základ, za uholný kameň položený Božou rukou" (tamže, VIII, 54). "Ježiš Kristus je základným kameňom našej krajiny, rekapituláciou našej krajiny, syntézou našich dejín; Ježiš Kristus, to je celá naša budúcnosť" (ibid., X, 493).

Kardinál Pie povedal: "Hovoríte, brat, že máte čisté svedomie, prijímate program liberálneho katolicizmu, pretože máte v úmysle zostať v pravej viere, spoliehať sa na ňu, že pevne veríte v božstvo a ľudskosť Ježiša Krista. To stačí na nespochybniteľné kresťanstvo. Prestaňte sa klamať! Od čias svätého Gregora existovali "niektorí heretici", ktorí verili s vami v týchto dvoch bodoch; a ich heréza spočívala v tom, že vôbec nechceli uznať, že Boh stvorený človekom má kráľovstvo, ktoré sa rozprestiera všade a na všetkých. Nie, nie ste bezúhonní vo svojej viere a pápež svätý Gregor, energickejší ako Syllabus, vám udeľuje poznámku o kacírstve, ak patríte medzi tých, ktorí, robiac si povinnosť obetovať Ježišovi kadidlo, vôbec nechcú pridať zlato jeho verejného kráľovstva" (Op. cit. t. VIII, s. 62 a 63).

Kardinál Pie uviedol: "Detronizácia Boha na zemi je zločin, na ktorý nesmieme nikdy rezignovať. Nikdy proti nemu neprestaneme protestovať". "Spomeňme si na posledné slová, ktoré náš Pán adresoval svojim apoštolom pred vystúpením na nebesia: 'Bola mi daná všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda a učte všetky národy". Všimnite si, že Náš Pán Ježiš Kristus nehovorí všetci ľudia, všetci jednotlivci, všetky rodiny, ale všetky národy. Nehovorí jednoducho: krstite deti, učte katechizmus, požehnávajte manželstvá, udeľujte sviatosti, nábožne pochovávajte mŕtvych... Samozrejme, poslanie, ktoré dáva apoštolom, zahŕňa toto všetko, ale zahŕňa aj niečo iné, pretože má verejný a spoločenský význam. Ježiš Kristus je Kráľom ľudí a národov" (op. cit. s. 24, 25).

Keď v našich časoch jednotlivci a celé občianske spoločnosti odmietajú a hanobia Krista ako Kráľa, sme povolaní vyznať to a ponúknuť zadosťučinenie a nápravu. Keď sa v našich časoch popiera a prekrúca Kristova pravda na jej opak, a to aj niektorými klerikmi v Cirkvi, sme povolaní odvážne vyznávať nemennú božskú a oslobodzujúcu Kristovu pravdu. Už v roku 1888 nám pápež Lev XIII. zanechal toto jasné a platné učenie: "Je úplne nelegitímne požadovať, obhajovať alebo udeľovať bezpodmienečnú slobodu myslenia, reči, písania alebo uctievania, akoby to boli také mnohé práva dané človeku od prírody. Keby ich totiž príroda naozaj udelila, bolo by dovolené odoprieť poslušnosť Bohu a neexistovalo by žiadne obmedzenie ľudskej slobody" (Encyklika Libertas, 42).

Slová Pia XII. zostávajú stále platné a aktuálne, sú čistým zrkadlom slov apoštolov a otcov Cirkvi: "V uznaní kráľovských výsad Krista a v návrate jednotlivcov a spoločnosti k zákonu jeho pravdy a jeho lásky spočíva jediná cesta k spáse. ... Lebo jedine Kristus je 'uholným kameňom' (Ef 2, 20), na ktorom človek a spoločnosť môžu nájsť stabilitu a spásu. Na tomto uholnom kameni je postavená Cirkev, a preto proti nej protivník nikdy nemôže zvíťaziť: "Brány pekelné ju nepremôžu" (Mt 16, 18), ani ju nikdy nemôžu oslabiť! Naopak, vnútorné a vonkajšie boje smerujú k tomu, aby sa zväčšila jej sila a rozmnožili sa vavríny jej slávnych víťazstiev" (Encyklika Summi Pontificatus, 103 - 104).

"Katolícka cirkev, Božie mesto, ktorej kráľom je pravda, ktorej zákonom je láska a ktorej mierou je večnosť", povedal svätý Augustín, Ep. 138 Ad Marcellinum, c. 3, č. 1. 17), neohrozene hlásajúca celú Kristovu pravdu a pracujúca tak, ako si to vyžaduje Kristova láska, s horlivosťou matky, predstavuje blaženú víziu pokoja nad búrkou bludov a vášní, čakajúc na chvíľu, keď všemocná ruka Krista Kráľa utíši búrku a vyženie duchov sváru, ktorí ju vyvolali" (Pius XII., encyklika Summi Pontificatus, 110).

Nech všetci katolíci našich dní, počnúc pápežom až po najpokornejšieho a najslabšieho člena Cirkvi, energicky pracujú slovom, skutkom, modlitbou a utrpením na nastolení Kristovho sociálneho a univerzálneho kráľovstva: Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat. Amen.

+Mons. Athanasius Schneider

www.vanthuanobservatory.com