SMUTNÝ PRIEBEH POHREBU BENEDIKTA XVI.

Pre mňa a určite aj pre mnohých ďalších z nás bol najvýznamnejšou udalosťou tohto týždňa štvrtkový pohreb pápeža Benedikta XVI. v Ríme. Hneď po oznámení jeho smrti som jeho odchod označil za veľkú stratu. Dodal som, že bol "posledným z veľkých mužov 20. storočia, ktorí bojovali za staré dobré hodnoty", a že pre mňa bol "hlavným symbolom boja medzi normálnym svetom a moderným progresivizmom". Povedal som tiež, že to "znamená koniec jednej etapy vývoja ľudskej spoločnosti".

Mal som tú česť zúčastniť sa na jeho pohrebe v Ríme. Pohreb Benedikta XVI., veľkého pápeža, veľkého teológa, veľkého správcu Cirkvi, ktorý sa konal 5. januára 2023 na Námestí svätého Petra, bol výnimočný. Nie som odborník na zákutia pápežských pohrebov ani na to, čo sa na takomto pohrebe má alebo nemá, musí alebo nemusí, môže alebo nesmie robiť, ale mal som počas neho - v nečakanom januárovom chlade Ríma - pocit, že celá tá sláva nie je o Benediktovi XVI..

Npadlo tam o ňom, okrem všeobecných fráz, ani slovo. Nikde nebol jeho portrét ani fotografia (aspoň z môjho VIP miesta, ale nič nebolo ani v bazilike svätého Petra ani v). Bolo tam čudné, trúfam si povedať, no nie posvätné ticho. Nevybavujem si, že by hlaholili zvony svätého Petra. Ozval sa - bez akejkoľvek súvislosti s tým, čo sa dialo - nesmelý potlesk hŕstky pútnikov. Z tribúny VIP politikov sa ozval zdvorilý potlesk, keď rakvu niesli okolo nich. Povedal by som, že to bola "normálna" omša. Ale musím povedať, že do Ríma som určite nešiel kvôli tomu.

Nie je to tak, že by ho dnešný Vatikán nemal rád? Či nielen Vatikán, lež aj dnešná Katolícka cirkev, ktorá sa - na rozdiel od pápeža Benedikta - nechce vzoprieť dnešnému svetu, hoci ten je v rozpore s tisícročným učením Cirkvi? Nebol pápež Benedikt (a post-pápež Benedikt ) zlým svedomím dnešnej Cirkvi?

Ľudia mi píšu, že nikde v ich kostole sa nenachádza kondolenčná kniha, nikde nie sú žiadne príhovory. Bola Cirkev nešťastná z toho, že sa Benedikt stal symbolom jednej odchádzajúcej éry možno - s výnimkou anglickej kráľovnej - aj v necirkevnom svete? A že dôrazne protestoval proti jej ukončeniu? Prečo nepočujeme rovnaký varovný hlas od iných cirkevných predstaviteľov? Nie som povolaný súdiť, ale je to smutné.

Pri tejto ceste som si pripomenul, že som bol na tom istom mieste v apríli 2005 na pohrebe pápeža Jána Pavla II., ale ten pohreb bol iný. Aj on bol symbolom konca jednej éry, symbolom konca komunizmu, ku ktorého pádu poľský pápež významne prispel.

Mojich ciest na pohreby veľkých osobností svetových dejín bolo viacero. Bol som v Londýne na pohrebe Margaret Thatcherovej a vo Washingtone na pohrebe Ronalda Reagana. Bol som v Jeruzaleme na mimoriadne pôsobivom pohrebe izraelského premiéra Jicchaka Rabina, ktorého zavraždil radikálny sionista (teda nie palestínsky terorista). Bol som na pohrebe saudskoarabského kráľa Fajsala Saúda v Rijáde. Tento pohreb mal pre mňa neočakávanú zvláštnosť, že neveriaci (myslí sa tým islamu), hoci boli na pohreb pozvaní, sa ho nemohli zúčastniť, ale iba zablahoželať novému kráľovi.

V Krakove som sa zúčastnil na mimoriadne smutnom pohrebe poľského prezidenta Kaczyńského, ktorý mi bol veľmi blízky. Tento pohreb bol výnimočný, pretože nad Európou nelietali žiadne lietadlá kvôli aktívnej islandskej sopke. Zo sveta preto prišlo len veľmi málo hostí a naša delegácia pricestovala vlakom. Zúčastnil som sa na pohrebe macedónskeho prezidenta Trajkovského, ktorého lietadlo krátko po štarte narazilo do hory neďaleko Skopje. Bol som na pohrebe prvého maďarského povojnového premiéra Józsefa Antalla a sedel som vedľa premiérky Thatcherovej (a mohli sme zamrznúť) tri hodiny v polovici decembra na budapeštianskom Parlamentnom námestí. Zúčastnil som sa aj na pohreboch slovenského prezidenta Kováča, rakúskeho prezidenta Klestila a nemeckých prezidentov Weizsäckera a Raua. Dúfam, že som na nikoho nezabudol.

Každý z nich sa zapísal do histórie, každý z nich zanechal svoju stopu. Tá, ktorá zostáva po pápežovi Benediktovi XVI. by nemala zapadnúť. Zdá sa však byť, práve teraz, ako najviac ohrozená.

prof. Václav Klaus

www.institutvk.cz