SOCIÁLNE KRAĽOVANIE KRISTA V PODNIKATEĽSKEJ SFÉRE

“Na druhej strane by bolo veľkým omylom tvrdiť, že Kristus nemá žiadnu moc v občianskych záležitostiach, pretože na základe absolútnej vlády nad všetkými stvoreniami, ktorú mu zveril Otec, je všetko v jeho moci.”

Tento citát z encykliky Quas Primas pápeža Pia XI. zhŕňa učenie o sociálnej vláde Krista Kráľa. Vo svojej formulácii je absolútna: "Všetky stvorenia" sú podriadené Kristovi. Akým spôsobom sa však Kristovo panstvo vzťahuje na všetky stvorenia? Uplatnenie tejto doktríny na politický a verejný život vlád a národov bolo dobre rozobrané, ale jej uplatnenie na ekonomickú podnikateľskú sféru bolo menej objasnené. Niektorí by dokonca mohli tvrdiť, že toto učenie nemá žiadny vzťah k obchodným vzťahom. Budeme skúmať, či a do akej miery sa toto učenie Cirkvi vzťahuje na ekonomické usporiadanie spoločnosti. Našou metódou bude skúmanie textu encykliky, aby sme našli náznaky jej aplikácie. Potom sa pozrieme na bezprostredný kontext Quas Primas a najmä na prvú encykliku Pia XI. s názvom Ubi Arcano. Potom rozšírime kontext na filozofické a teologické dejiny tejto otázky. Nakoniec sa budeme venovať niekoľkým praktickým otázkam v podnikovom a obchodnom svete a uplatníme to, čo sme sa dozvedeli.

Encyklika Quas Primas

Keď sa teda najprv vrátime k samotnej encyklike Quas Primas, uvidíme, že Pius XI. jasne hovorí, že Kristovo kráľovské právo sa vzťahuje na všetky stvorenia. Pius XI. zdôrazňuje, že toto podriadenie sa rozširuje na celú hierarchiu spoločnosti. Robí to tak, že sa odvoláva na vrchol a základnú jednotku spoločnosti:

"V tejto veci nie je ani rozdiel medzi jednotlivcom a rodinou alebo štátom, pretože všetci ľudia, či už kolektívne alebo individuálne, sú pod Kristovou nadvládou. V ňom je spása jednotlivca, v ňom je spása spoločnosti."

Tým, že Jeho Svätosť hovorí o štáte, jednotlivcovi a rodine, zahŕňa všetky medzistupne a združenia spoločnosti. Patria sem korporácie, partnerstvá, odborové zväzy a iné obchodné organizácie. Nikto a žiadna skupina nie je vylúčená. Niekto sa však môže pokúsiť obmedziť túto aplikáciu na všetkých ľudí vo verejnej sfére. Možno tvrdiť, že ekonomika a podnikanie zahŕňajú súkromné poriadky, a preto sa ich verejné uznanie Krista priamo netýka. Tak ako Pius XI. odsudzuje tvrdenie, že Kristovo kráľovstvo nemá miesto vo verejnom živote, podobne to robí aj v súvislosti so súkromnými záležitosťami:

"Keď ľudia raz uznajú, tak v súkromnom, ako aj vo verejnom živote, že Kristus je Kráľ, spoločnosť konečne získa veľké požehnanie skutočnej slobody, dobre usporiadanej disciplíny, pokoja a harmónie."

Kristova vláda ovplyvňuje každý aspekt nášho života, ako hovorí Pius XI: "ak táto moc zahŕňa všetkých ľudí, musí byť jasné, že ani jedna z našich schopností nie je vyňatá z jeho ríše." A tak, ako Kristov zákon a kráľovská moc nemôžu byť vylúčené z verejného fungovania vlád a tvorby zákonov, ktoré sa dotýkajú výchovy a manželstva, tak nemôžu byť vylúčené ani z obchodných záležitostí, či už jednotlivcov alebo kolektívnych združení. Quas Primas uznáva, že choroba, pre ktorú je sviatok Krista Kráľa ustanovený ako liek, sa týka ekonomických záležitostí. Jeho Svätosť vyjadruje ľútosť nad

"tou nenásytnou chamtivosťou, ktorá sa tak často skrýva pod zámienkou verejného ducha a vlastenectva a vyvoláva toľko súkromných hádok; nad slepým a nesmiernym sebectvom, ktoré spôsobuje, že ľudia nehľadajú nič iné ako vlastné pohodlie a prospech a všetko merajú podľa nich".

Pius XI. sa odvoláva na dva piliere Kristovej vlády, ktoré sa týkajú ekonomiky: lásku a spravodlivosť.

"Ono [Kristovo kráľovstvo] vyžaduje od svojich poddaných ducha odpútanosti od bohatstva a pozemských vecí a ducha miernosti [lásky]. Musia hladovať a žízniť po spravodlivosti...."

Tak sme videli, že všeobecný opis Kristovho kráľovstva uvažuje o celoplošnej zmene spoločnosti, a to tak politickej, ako aj ekonomickej. Pius XI. však podrobne nevysvetľuje otázky, na ktoré naráža. Je to predovšetkým preto, že Quas Primas vychádza z dlhého radu katolíckeho, konkrétne pápežského učenia, ktoré tieto otázky vysvetľuje. Sám Pius XI. sa v Quas Primas na dvoch miestach odvoláva na svoju prvú encykliku Ubi Arcano a vysvetľuje, že Quas Primas je pokračovaním tejto diagnózy moderných omylov začatej v Ubi Arcano.

Encyklika Ubi Arcano

Prejdime teda k Ubi Arcano. Táto prvá encyklika Pia XI. bola napísaná v roku 1922, keď sa veľká časť Západu nachádzala v období popierania 20. rokov. "Veľká vojna ukončila vojnu a priniesla mier," hovorili si ľudia, keď preliezali noci. Cirkev však vidí Pravdu (súlad mysle so skutočnosťou) a Pravda bola taká, že svet bol na pokraji ďalších sporov a nezhôd. Druhá svetová vojna a všetky intenzívne a krvavé konflikty, ktoré po nej nasledovali až do dnešných dní, ukázali pravdivosť predpovede Ubi Arcano o budúcich nezhodách; svet bol chorý a potreboval lieky. V Ubi Arcano Pius XI. diagnostikuje problémy, ktoré bránia skutočnému mieru; je to, ako to jasne vyjadril v Quas Primas, odmietnutie Kristovho Kráľovstva v súkromnom aj verejnom živote. Encyklika je ostrou a jasnou diagnózou príčin nezhôd a násilia medzi ľuďmi. Pre naše účely sa však obmedzíme na tú časť diagnózy, ktorá sa zaoberá ekonomickými otázkami. Hneď na začiatku Pius XI. naznačuje, že jeho analýza zahŕňa politiku aj ekonomiku, keď uvádza, že súperenie, ktoré je príčinou vojny, spočíva v "politických manipuláciách" a "finančných výkyvoch".

"V prvom rade si musíme všimnúť vojnu medzi triedami, chronickú a smrteľnú chorobu súčasnej spoločnosti, ktorá ako rakovina rozožiera životné sily spoločenskej štruktúry, prácu, priemysel, umenie, obchod, poľnohospodárstvo - vlastne všetko, čo prispieva k verejnému a súkromnému blahu a k národnému blahobytu. Zdá sa, že tento konflikt odoláva každému riešeniu a zhoršuje sa, pretože tí, ktorí nikdy nie sú spokojní s výškou svojho bohatstva, súperia s tými, ktorí sa najhúževnatejšie držia bohatstva, ktoré už nadobudli, pričom v oboch triedach je spoločná túžba vládnuť nad druhým a prevziať kontrolu nad majetkom druhého."

Tento spor o maximalizáciu individuálnych ekonomických záujmov je koreňom všetkých neporiadkov. Čo podnecuje túto chorobu?

"Mnohí majú v úmysle vykorisťovať svojich blížnych len preto, aby si mohli plnšie a vo väčšom rozsahu užívať statky tohto sveta. Ale ťažko sa mýlia tí, ktorí sa zamerali na získavanie hmotných a časných statkov a zabúdajú na večné a duchovné veci, k ktorých vlastneniu Ježiš, náš Vykupiteľ, prostredníctvom Cirkvi, jeho živej vykladateľky, vyzýva ľudstvo."

Spoločnosť sa stala dezorientovaniu v dosahovaní svojho cieľa. Ekonomické nadobúdanie dostalo prednosť pred večnými a duchovnými vecami. Čo sú tieto duchovné veci? Odpoveďou je opäť láska a spravodlivosť. Nevyvážená pozornosť venovaná materiálnym záležitostiam je v rozpore s láskou Kristovho kráľovstva, kde je večná spása prvoradá, nie druhoradá.

"V samotnej povahe materiálnych vecí je, že neprimeraná túžba po nich sa stáva koreňom každého zla, každého nesúladu, a najmä zníženia morálneho zmyslu."

Neprimeraná túžba po zväčšovaní materiálnych vecí ochladzuje lásku a vedie k nespravodlivým rozhodnutiam. Pius XI. učí, že

"nikdy nie je dovolené, ba ani múdre, oddeľovať morálku od záležitostí praktického života, že v konečnom dôsledku je to spravodlivosť, ktorá povznáša národ, ale hriech robí národy nešťastnými [Príslovia xiv, 34]".

Morálka teda nie je niečo oddelené od ekonomiky a obchodných vzťahov; Cirkev sa neobmedzuje na prikázanie neomylných predpisov, pokiaľ ide o sexualitu a iné súkromné "osobné" záležitosti. Ona ako námestníčka Krista Kráľa učí, aké morálne princípy musia formovať ekonomické zákony a transakcie. Všimnite si - riadiť sa musia morálnymi princípmi, nie ekonomickými. Ježiš Kristus je ten, kto svetu zjavil existenciu duchovných hodnôt a získal pre ne náležité ocenenie. Povedal: "Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodli?" (Mt 16, 26). Tento výrok je kvalifikovaný, aby sme ho neinterpretovali jansenistickým spôsobom.

"To neznamená, že Kristov pokoj, ktorý je jediným pravým pokojom, od nás očakáva, že sa vzdáme všetkého svetského majetku. Naopak, každé pozemské dobro Kristus toľkými slovami sľubuje tým, ktorí hľadajú jeho pokoj: "Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané." Cirkvi nie je ľahostajný ekonomický blahobyt, uspokojovanie potrieb a poskytovanie určitého pozemského pohodlia ľuďom, ale tieto veci treba hľadať až po hľadaní Božieho kráľovstva a jeho spravodlivosti."

Ak to zhrnieme, Pius XI. prostredníctvom Ubi Arcano a Quas Primas učí, že skutočný pokoj môže nastať len prostredníctvom uznania Kristovho kráľovstva, ktoré je už prítomné vo svete. Toto kráľovstvo zahŕňa všetkých ľudí, organizácie a fakulty. Zahŕňa obchod a financie.

Niektoré zo spôsobov, ktorými ekonomické systémy existujúce vo svete Pia XI.,a tiež aj dnes, neuznávajú Kristovo kráľovstvo, spočívajú v tom, že neprimerane túžia po materiálnych veciach a ekonomickej prosperite. Čo predstavuje neprimeranú túžbu? Je to vtedy, keď je naším hlavným cieľom pri vytváraní, vykonávaní a posudzovaní ekonomických zákonov a správania ekonomická prosperita, a nie hľadanie predovšetkým Božieho kráľovstva a jeho spravodlivosti. Zopakujme, že to neznamená, že efektívnosť alebo ekonomické účinky zákonov a politiky sú nepodstatné, ale musia mať druhoradý, nie prvoradý význam. Skôr než prejdeme k praktickému uplatňovaniu týchto zásad pri tvorbe a posudzovaní obchodného práva a štruktúrovaní našej ekonomickej činnosti, mali by sme sa opäť vrátiť k širším súvislostiam. Ako by odporúčal anjelský doktor, môžeme začať od filozofa Aristotela. Aristoteles učí, že ekonomika a jej náuka podlieha politike, ktorá je tým umením, ktoré usmerňuje spoločnosť k jej cieľu, k dobru Aristoteles hovorí, že "vidíme, že aj tie najváženejšie schopnosti spadajú pod toto [má na mysli politiku], napr. stratégia, ekonomika, rétorika." Ekonomika je teda podriadená disciplína. Katolícke filozofické zdokonalenie Aristotela spočíva v tom, že aj politika ako tá, ktorá hovorí, čo by sme mali robiť, je podriadená morálnej teológii. John O'Hara takto zhrňuje katolícky prístup k ekonómii:

"Najlepším využitím v súčasnosti je urobiť z politickej ekonómie [alebo z vedy o vytváraní bohatstva] etickú vedu, to znamená, aby zahŕňala diskusiu o tom, čo by malo byť v ekonomickom svete, ako aj o tom, čo je. To bolo po celý čas praxou katolíckych spisovateľov. Niektorí z nich dokonca zašli tak ďaleko, že z politickej ekonómie urobili odvetvie etiky, a nie samostatnú vedu." [pozn. politická ekonómia v Katolíckej encyklopédii, http://www.newadvent.com/cathen.[/pozn.]

Práve v tomto filozofickom prostredí môžeme vidieť pápežovo potvrdenie práva a kompetencie Cirkvi definitívne učiť o tvorbe ekonomických zákonov. Lev XIII. tak môže v Rerum Novarum konštatovať:

"Pristupujeme k tejto téme s dôverou a určite naším právom", pretože "uvažovaná otázka je určite taká, pre ktorú sa nenájde uspokojivé riešenie, ak sa na pomoc nepovolá náboženstvo a Cirkev".

Podobne aj Pius XI. v Quadragesimo Anno uvádza:

"Naším právom a našou povinnosťou je autoritatívne sa zaoberať sociálnymi a ekonomickými problémami. Úlohou Cirkvi samozrejme nie je viesť ľudí len k pominuteľnému a pominuteľnému šťastiu, ale k tomu večnému. Nikdy sa však nemôže vzdať svojej Bohom danej úlohy zasahovať svojou autoritou ... do všetkých tých [záležitostí], ktoré majú vplyv na morálne správanie. Lebo tento vklad pravdy, ktorý nám zveril Boh, a Náš vážny úrad šíriť, vykladať a nabádať v čase i mimo času celý mravný zákon si vyžadujú, aby sa do Našej najvyššej jurisdikcie dostali tak sociálne, ako aj ekonomické otázky....."

Hoci si teda Cirkev nenárokuje autoritu nad skúmaním ekonomických pravidiel (predpovedanie pravdepodobných praktických dôsledkov používania bohatstva alebo výrobných prostriedkov určitým spôsobom), v mene Krista Kráľa si nárokuje božskú autoritu nad posudzovaním správnosti alebo nesprávnosti týchto dôsledkov. Z tejto tézy vidíme, že doktrína o sociálnej vláde Krista Kráľa vylučuje prístup k podnikovým a obchodným otázkam, ktorý posudzuje zákony a konanie výlučne alebo aspoň primárne na základe ekonomických výsledkov: aké rozhodnutie prináša najefektívnejší alebo hodnotu maximalizujúci výsledok? Hoci katolícky prístup môže zohľadniť tieto údaje, nemôžu byť základom pre morálne posúdenie toho, či je tento výsledok, aj keď maximalizuje hodnotu, správny alebo nesprávny. Pius XI. v zhode so Levom XIII. a ich predchodcami zastával názor, že žiadna oblasť nášho života, či už individuálneho alebo kolektívneho, nemôže byť oddelená od Spoločenskej vlády Krista Kráľa. To sa týka aj našich obchodných vzťahov. Cirkev má právo a kompetenciu kritizovať náš ekonomický poriadok, keď hľadá predovšetkým bohatstvo a efektívnosť pred Kristovou láskou a spravodlivosťou.

prof. Brian M. McCall

www.distributistreview.com