STARÉ POSTULÁTY V NOVÝCH NÁDOBÁCH
"Cirkev nebola 2000 rokov na nesprávnej ceste, aby ju synodálny proces v 21. storočí, konkrétne v našich dňoch, osvietil a poučil lepšie."
Cirkev nebola 2000 rokov na zlej ceste, aby ju synodálny proces v 21. storočí, teda v našich dňoch, lepšie osvietil a poučil. Na to nepotrebujeme ani III. vatikánsky koncil, ani jeho zmenšenú náhradu s názvom "Synoda o synodalite". Chcel som povedať, ako je uvedené v názve, že témou diskusie bude "synodalita" ako údajne nový modus operandi Cirkvi. Nie, namiesto toho ide opäť o tých istých synodálnych obchodníkov, ktorí sa od 70. rokov minulého storočia ohrievajú už po niekoľkýkrát: Demokracia, participácia, zapojenie do moci, ženy vo všetkých úradoch a diakonát žien alebo kňazstvo žien; revízia sexuálnej morálky, pokiaľ ide o mimomanželský sex, opätovné manželstvo a homosexualitu, odklon od centrality kňaza v liturgii, atď.... To všetko vieme. Opakujúce sa postuláty sa znova a znova prelievajú do nových nádob, na ktorých sú teraz nalepené nálepky "Počúvanie", "Inkluzívnosť", "Vítanie", "Rozmanitosť", "Rovnosť" v rámci akejsi marketingovej kampane, ktorá predáva včerajšie novinky ako najnovšie. Sú to všetko pekne znejúce, emocionálne pozitívne výrazy, ale vo vzťahu k pravde alebo správnosti postoja sú to prázdne frázy. Sme exkluzívni aj v prípade krádeží a prekročenia rýchlosti. Len v doktríne to tak nesmie byť. Okrem toho je v evanjeliu jasne a z Ježišových úst vyjadrená "výlučnosť". Ľudia zostávajú vylúčení zo svadobnej siene alebo sú z nej vyhodení tam, kde prevláda plač a škrípanie zubami. To sú Ježišove slová. Pripomína to Matúšove evanjelium 25 (posledný súd). Teraz sa nám BOH predáva ako všeobjímajúca láska, ktorá schvaľuje a požehnáva všetko, čo ľudia robia, pretože všetci sú Božími deťmi. Takýto BOH prestáva byť pravdou a spravodlivosťou, ktoré sa často vylučujú, vylučujúc omyl a hriech, vrátane tých, ktorí sa od nich nezdržiavajú. Aspoň to hovorí JEŽIŠ. Ale ani oni sa nezastavia pri ŇOM.
Okrem toho aj posledné synody od roku 2014 priniesli do hry spomínané otázky a väčšina z nich bola zle prerokovaná, preto sa opäť dostávajú na rošt, až kým sa vec konečne nezje.
To nemá nič spoločné s reformným procesom naplneným Duchom. Nejde o nič iné ako o vnútrocirkevné spolitizovanie týchto otázok v protiklade k rozlišovaniu ("rozlišovaniu") Ducha, ktoré sa v tomto smere ani neuskutočňuje alebo sa už uskutočnilo a uzavrelo, napr. v otázke kňazstva žien. V opačnom prípade by sa museli odmietnuť stanoviská, ktoré sú v zjavnom rozpore s cirkevným učením a tradíciou, a už by sa viac nepropagovali. To by bolo skutočné rozlišovanie. Rozlišovanie sa však deje len zdanlivo, pretože programy boli stanovené od začiatku (porov. synodálnu cestu v Nemecku a jej zlé kópie v iných krajinách, napr. vo Švajčiarsku) a teraz sa majú presadzovať univerzálne a opozícia sa po dlhom tzv. reformnom zápase za Jána Pavla II. a Benedikta XVI. zmäkčuje. Každé dieťa to vidí z brehu. Pokrytectvo je bezhraničné. Za 60 rokov som zažil a počul len ten istý príbeh, ad nauseam. Pretože opakovaním sa veci nezlepšujú ani nestávajú presvedčivejšími. To, čo bolo zdokonalené, je sofistika a sémantika. Bätzing zašiel v tomto smere obzvlášť ďaleko. Tie nesprávne sú odložené. Petrova skala je pohyblivou dunou, ktorá ide (syn-odos), sotva alebo váhavo, ale v skutočnosti nevytvára jasnosť. A tá jasnosť, ktorú vytvorili jeho predchodcovia a predchádzajúce ekumenické koncily, už nie je akceptovaná. To sa týka aj textov Druhého vatikánskeho koncilu, napr. o kňazstve a biskupstve. Namiesto toho sa tvári, že ide stále o doktrinálne otvorené otázky.
Zabudli sme, že Cirkev je "učiteľka" (ecclesia docens), "mater et magistra", "matka a učiteľka" pravdy a morálky či viery, a nie snár, ktorý sa dá vziať do rúk ducha doby. Vždy sa v priebehu času nechala viesť Duchom Svätým a vo svojom učení si neprotirečí, napr. pri posudzovaní homosexuality: veľkého zla v klére za posledných 50 rokov, ktoré sa stále nerieši - ale o to úspešnejšie sa zakrýva, a to aj na najvyšších miestach vo Vatikáne. Hoci všetky štúdie odhalili, že väčšina sexuálnych útokov v duchovenstve má homosexuálny podtext, škandál sa "rámcuje" (dáva do súvislostí) a "zahmlieva" termínom "klerikalizmus" alebo "zneužívanie moci". Tá (zneužívanie moci) je samozrejme tiež prítomná, ale je len nevyhnutným, nie však postačujúcim vysvetlením fenoménu prevažne mužských obetí duchovných, ktorými na rozdiel od všeobecnej občianskej spoločnosti nie sú deti alebo dievčatá, ale dospievajúci muži alebo mladí dospelí muži. Pozerajú sa na to z druhej strany a, naopak, spolu so svetskou spoločnosťou sa snažia zaviesť a schváliť homosexualitu v cirkvi ako Bohom určený variant stvorenia. Ani viac žien vo vedúcich pozíciách cirkvi to nespraví. Sú to rovnako hriešne bytosti ako muži (porov. učenie o prvotnom hriechu) a nemali by sa považovať za liek na každé zlo v Cirkvi, ani by sa nemali za takýto liek prezentovať, len aby zrušili kňazstvo vyhradené mužom a sľubovali Cirkev údajne očistenú od klerikalizmu, čo je číra ilúzia.
Svet a jeho zvyky rozhodne nie sú zdrojom zjavenia, prostredníctvom ktorého k nám hovorí Boží Duch, ako sa tvrdí. Medzi duchom sveta a Božím duchom je totiž nepriateľstvo a malé vzájomné prieniky, ako to zvlášť jasne ukazujú Pavol a Ján.
Učenie Cirkvi je nemenné, pretože je pravdivé, napr. o binárnom, sviatostnom manželstve medzi mužom a ženou. Nemožno ho zrušiť podvodom s poznámkou pod čiarou. Nemožno očakávať inovácie v učení, ale v komunikácii viery. Z historického hľadiska boli takéto inovácie vo viere vždy herézami, ktoré viedli k novým rozdeleniam (porov. protestantizmus). Tak je to aj dnes. Dôležité koncily reagovali na falošné učenie a zabezpečili jasnosť, ako napríklad Tridentský, zatiaľ čo dnes synodálne procesy, ako napríklad nanočastice vo vakcínach mRNA, pôsobia ako nosiče na prenos škodlivých látok alebo herézy a samy sú toxické.
Kedy príde ospravedlnenie z Vatikánu za zneužitie moci v súvislosti s povinným očkovaním a propagandou očkovania, ktorá propagovala očkovanie ako morálnu povinnosť v rozpore s vlastnou autoritou, hoci dnes, aby to všetci videli, a tiež dobre zdokumentované pre informovaných, nedokázala zabrániť ani prenosu vírusu, ani nákaze ním, čo vedela aj spoločnosť Pfizer, ktorú pápež prominentne prijal. Rozdelenie spoločnosti a diskriminácia neočkovaných až po Cirkev a Vatikán (právo na telesnú integritu a spravodlivé pracovné podmienky) je otvorenou otázkou a úloha Vatikánu v nej bola v poslednom čase neslávna a osudová. Mlčanie nepomáha.
Príď, Duchu Svätý! Už teraz neočakávam nič dobré od nadchádzajúcej synody, nesprávne nazvanej "o synodalite". Už jej jednoducho nedôverujem. Zmätok, ktorý synody od roku 2014 už vyvolali, je neprehliadnuteľný a robí ma pesimistickým, pokiaľ ide o rozlišovanie Ducha v týchto udalostiach. Ako vidno v Nemecku, vyvolaní duchovia sa dajú skrotiť rovnako ťažko ako krokodíl, z ktorého sa dá urobiť domáce zvieratko. Prečo? Pretože nepochádzajú od BOHA. Neustále používať Ducha Svätého vo vlastných ústach a prisvojovať si ho nie je nič iné ako propaganda a (seba)klamstvo a v podstate inštrumentalizácia BOHA. Ja to nerobím, len tu vyjadrujem svoj názor.
+Mons. Marian Eleganti OSB
www.kath.net