TRI DNI TEMNOTY: PRAVDIVÉ PROROCTVO?

Niet náročnejšej témy ako nenaplnené proroctvá. Či už ide o posvätné texty Biblie, nekresťanské náboženské diela alebo niektoré literárne výtvory (a nielen tie, ktoré patria do žánru "fantasy"), proroctvá sú všade. Najmä v temných časoch, ako sú tie naše, keď sa dejú epochálne udalosti, sa neustále skúmajú predpovede o súčasnosti a budúcnosti. Timothy Flanders v jednom zo svojich nedávnych článkov jednoznačne tvrdí: "Sme svedkami niečoho obrovského"[i].

Skutočne. Rozpútaná búrka heréz a nemorálnosti, ktorá otriasa Cirkvou, je strašná. Skutočnosť, že vidíme kardinálov a biskupov, ktorí čoraz častejšie vyjadrujú vážne pochybnosti o súčasnom pontifikáte, je neklamným znakom mimoriadnej situácie. Hoci sme si vedomí, že to, čo sa teraz deje, prekonáva všetky ostatné historické katastrofy, robíme to, čo kresťania v časoch takýchto rozmerov robili vždy: usilovne skúmame staré biblické proroctvá alebo tie najnovšie - svätých ako Hildegarda z Bingen, Bartolomej Holzhauser alebo František a Jacinta Marto.

Zároveň však vidíme, že šírenie falošných verzií tých proroctiev, ktoré Cirkev oficiálne uznáva (ako napríklad fatimské tajomstvá), dosahuje neuveriteľné rozmery. Pseudoproroci a prorokyne sú všade. Preto náš Spasiteľ Ježiš Kristus začína svoju apokalyptickú reč v Evanjeliu podľa Matúša práve týmto varovaním:

"Dávajte si pozor, aby vás nikto nezviedol: Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus, a mnohých zvedú" (Mt 24, 4-5). A o niečo neskôr toto tvrdenie ešte posilňuje: "A povstanú mnohí falošní proroci a zvedú mnohých" (Mt 24, 11).

Cnosť, ktorú musíme s najväčšou pozornosťou dodržiavať, keď pristupujeme k proroctvám, je cnosť obozretnosti.

Rozlišovanie proroctiev a cnosť obozretnosti

Okrem podvodníkov sú ešte početnejšie chybné výklady aplikované na biblické texty. Boh to však predvídal. Preto nám okrem určitých pravidiel výkladu, ktoré nám zanechal na stránkach kanonických textov Biblie a svätej Tradície, odovzdal aj niekoľko veľmi jasných varovaní. V tomto článku spomeniem len jedno Božie slovo, ktoré nám bolo odovzdané prostredníctvom svätého apoštola Pavla:

"Nepohŕdajte proroctvami. Ale všetko skúmajte, čo je dobré, toho sa držte" (1 Sol 5, 20-21).

Na jednej strane si teda musíme vážiť proroctvá - najmä tie zo zjavených, bezchybných textov Starého a Nového zákona. Na druhej strane je absolútne nevyhnutné dokazovať navrhované výklady pre tie, ktoré sú v Biblii, ako aj staršie či novšie proroctvá od svätých všetkých čias. Cnosť, ktorú musíme pri prístupe k proroctvám dodržiavať s najväčšou pozornosťou, je cnosť obozretnosti. Prejav tejto cnosti sa prejavuje niekoľkými veľmi jednoduchými spôsobmi.

A.) Hneď na začiatku musíme pripustiť, že proroctvá nie sú určené na uspokojenie ľudskej zvedavosti. Ich účelom je pomôcť kresťanom rozlúštiť v určitých historických súvislostiach tajomné rozhodnutia a diela Božej Prozreteľnosti. Na druhej strane by nás mali posilňovať pri všetkých osobných rozhodnutiach zameraných na pestovanie čnosti nábožnosti v nás. Inými slovami, sú povzbudením k pokániu, kajúcnosti, modlitbe, prehlbovaniu vlastnej viery a praktizovaniu čností.

B.) Každý zdroj treba veľmi starostlivo preveriť. Najmä v dobe internetu, keď čítame proroctvá na myriádach webových stránok, sa overovanie zdrojov musí robiť veľmi starostlivo. Ak to nemôžeme urobiť, je rozumnejšie neprijať proroctvo a vyhnúť sa tomu, aby sme sa zaplietli do neplodných a nekonečných diskusií.

C.) Ak je niektoré z údajných súčasných proroctiev a videní spojené s materiálnymi ziskami, ako je to v prípade tzv. zjavení v Medžugorí, vždy sa odporúča bez váhania ich odmietnuť.

Tri dni temnoty: pravda a lož

Po tejto výzve k obozretnosti sa teraz budeme venovať jednému z najdiskutovanejších proroctiev našich dní: trom dňom temnoty. Široko rozšírený text, ktorý hovorí o tejto udalosti, znie takto:

"Nad celou zemou nastane intenzívna tma, ktorá bude trvať tri dni a tri noci. Nič nebude vidieť a vzduch bude zaťažený morom, ktorý si vyžiada najmä, ale nielen, nepriateľov náboženstva. Počas tejto tmy nebude možné používať žiadne ľudské osvetlenie okrem požehnaných sviec. Kto zo zvedavosti otvorí okno, aby sa pozrel von, alebo vyjde z domu, padne na mieste mŕtvy. Počas týchto troch dní by ľudia mali zostať vo svojich domovoch, modliť sa ruženec a prosiť Boha o milosť. Počas tejto všeobecnej tmy zahynú na celej zemi všetci známi i neznámi nepriatelia Cirkvi s výnimkou niekoľkých, ktorých Boh čoskoro obráti. Vzduch bude zamorený démonmi, ktorí sa budú zjavovať v najrôznejších ohavných podobách."

Ako som spomenul v úvode, prvá vec, ktorú musíme urobiť tvárou v tvár proroctvu, je overiť si zdroje. Pokiaľ ide o citovaný text, zvyčajne nie je uvedený žiadny zdroj. Niekedy sa uvádza jedno dielo: Súkromné proroctvo (vydané v roku 1863). Túto knihu však nemožno nikde nájsť. A to preto, že žiadna kniha s takýmto názvom neexistuje. Všetky tieto údaje boli uvedené v článku, ktorý uverejnil Jimmy Akin na webovej stránke Catholic Answers [ii] Po dôkladnom overení som zistil, že Akinovo tvrdenie je správne: takéto dielo neexistuje. Čo však pánovi Jimmymu Akinovi zrejme uniklo, je existencia iného diela, kde sa v skutočnosti spomína pravdivé proroctvo o troch dňoch temnoty spolu s jeho autorom: Anna Maria Taigi (1769 - 1837). Práve to by som chcel v tomto článku objasniť a doplniť.

Ide o fyzickú, konkrétnu udalosť, ako je zatmenie Slnka, ktorú môže vidieť každý, alebo o mystickú udalosť, ktorá sa odohráva v duši každého, ale je viditeľná len pre tých niekoľkých, ktorí dokážu symbolicky a alegoricky interpretovať znamenia času?

Pred mnohými rokmi som objavil monografiu o živote a proroctvách ctihodnej Talianky. Celú si ju môžete prečítať v internetovom archíve. Úplný názov, miesto a rok vydania sú nasledovné: The Life of the Venerable Anna Maria Taigi, the Roman Matron, London, Burns and Oates, 1873. Konkrétne monografia vychádza predovšetkým z dokumentov beatifikačného procesu talianskej vizionárky, ktorý sa začal v roku 1863 za pápeža Pia IX. Manželka a matka siedmich detí Anna je v tejto knihe navrhovaná - najmä ženám - ako vzor kresťanskej svätosti. Okrem absolútne pozoruhodných cností vynikala bohatstvom mystických a prorockých milostí, ktoré viedli k jej vôbec nie prehnanému porovnávaniu so svätou Hildegardou z Bingenu (asi 1098 - 1179).

Hoci jej beatifikačný spis a oficiálne dokumenty neobsahujú nič explicitné, čo by sa týkalo jej apokalyptických proroctiev, existujú hodnoverní svedkovia, ktorí sú citovaní. Najdôležitejším je páter Raffaele Natali, jej spovedník. Všetky svoje proroctvá mu oznámila pod poslušnosťou. Medzi nimi je aj konkrétna vízia o veľkom treste, ktorý dopadne na celé ľudstvo. Tu je uvedené, z čoho bude tento trest pozostávať:

"Týmto trestom, ako povedal mnohým ľuďom, bude nadprirodzená tma, ktorá bude panovať tri dni, počas ktorých len požehnané sviece prinesú svetlo"[iv].

To je všetko. Ak porovnáme text, ktorý uvádza páter Raffaele Natali, s "proroctvom" o troch dňoch temnoty, ktoré spomína a oprávnene spochybňuje Jimmy Akin, zistíme niekoľko veľmi dôležitých rozdielov. Po prvé, v apokryfnom proroctve sú uvedené veľmi presné detaily: vzduch bude zamorený, mnohí nepriatelia náboženstva zahynú, ľudské zdroje svetla nebudú fungovať, okná sa musia držať zatvorené - a tí, ktorí ich otvoria, zomrú, objavia sa démoni v ohavných podobách. V skutočnosti, ak budeme pozorne sledovať, pochopíme, čo nám chce autor tohto pseudoproroctva naznačiť: že všetko sa bude diať fyzicky, v podmienkach našej bežnej existencie. Z tohto hľadiska budeme mať do činenia s udalosťou nadprirodzeného pôvodu, ktorá sa však bude odvíjať presne ako v hororoch so zombíkmi. Nič nové pod slnkom! Takýchto proroctiev by sme mohli povedať nespočetné množstvo, a to nielen židovsko-kresťanského pôvodu.

Na druhej strane, ak venujeme pozornosť citovanému, skutočnému proroctvu z roku 1873, spomína sa v ňom v súvislosti s trestom (t. j. pohromou) len toto: 1.) nadprirodzenú tmu, ktorá bude trvať tri dni; 2.) svetlo budú dávať len požehnané sviece. Zdôrazňujem: to je všetko, čo nám hovorí pravé proroctvo ctihodnej Anny Márie Taigi.

Zásadná otázka: morálna alebo fyzická tma?

Na základe prečítania celej knihy môžem povedať, že autorka je vzdelaná katolícka teologička, skutočná "znalkyňa" Svätého písma a Svätej tradície. Cituje ďalšie proroctvo ctihodnej, v ktorom videla celý svet "zahalený do hustej a strašnej tmy, sprevádzanej padaním stien a dreva, akoby sa veľká stavba rozpadala na kúsky."[v] To, čo je pre nás veľmi dôležité, však nasleduje až teraz. Autor totiž po zaznamenaní všetkých týchto podrobností nastoľuje najdôležitejšiu otázku súvisiacu s výkladom proroctiev, keď uvádza, že "stále by zostávala otázka, či sa tým označovala morálna alebo fyzická tma."[vi] Absolútne súhlasím: toto je kľúčový bod.

Pre každého, kto čítal komentáre k Apokalypse svätého Jána, ktoré napísali veľkí autori, ako napríklad svätý Augustín, Jeroným, Cyril Jeruzalemský, ctihodný Beda, Albert Veľký, Tomáš Akvinský a mnohí ďalší, je isté, že kľúčovou otázkou je vždy tá, ktorú nastolil autor komentujúci videnie troch dní tmy ctihodnej Anny Márie Taigi: Je to fyzická, konkrétna udalosť, ako zatmenie Slnka, ktorú môže vidieť každý, alebo je to mystická udalosť, ktorá sa odohráva v duši každého, ale viditeľná len pre tých niekoľkých, ktorí sú schopní symbolicky a alegoricky interpretovať znamenia času?

Mal som - a stále mám - prevažujúci dojem, že v skutočnosti ide o nás, kresťanov týchto čias. Keď totiž vidím, čo sa práve teraz deje v Cirkvi, som presvedčený, že sme to práve my, o kom by sa dalo povedať, že "každá ľudská nádej pre prenasledovanú Cirkev sa rozplynie".

Autor sa bez toho, aby vylúčil prísne duchovno-symbolický výklad, prikláňa k fyzickému, konkrétnemu výkladu. Samozrejme, takéto chápanie vecí je možné. Komentuje aj niektoré paralely medzi tromi dňami tmy a dvoma biblickými textami: jedným zo Starého zákona, kde sa hovorí o deviatej rane, ktorú Boh prostredníctvom Mojžiša uvalil na Egypťanov, o troch dňoch tmy (Ex 10, 21 - 29), a druhým zo Zjavenia svätého Jána, kde pri otvorení šiestej pečate "slnko sčernie ako vrecovina z vlasov" (Zjv 6, 12), po tom, čo najprv nastane veľké zemetrasenie. Pri interpretácii týchto pasáží súčasne s dôrazom na prejav zla v druhej polovici 19. storočia, keď bola napísaná a vydaná kniha o ctihodnej Anne Márii Taigi, sa autor prikláňa, ako už bolo spomenuté, k doslovnému výkladu. Podľa nej by sa proroctvo vzťahovalo na konkrétnu udalosť, ktorá sa mala odohrať za pontifikátu pápeža Pia IX (ktorý sa skončil v roku 1878).

Do tmy: alternatívny výklad

Konkrétny detail, ktorý ma nasmeroval k ďalšiemu možnému výkladu, duchovno-symbolického charakteru, sa nachádza v poznámke z našej práce, kde sa opäť cituje spovedník Anny, Raffaele Natali. Vyznal sa, že ctihodná "nepriradila tejto udalosti žiadny dátum, ale povedala, že k nej dôjde, keď sa rozplynie každá ľudská nádej pre prenasledovanú Cirkev."[vii] Keď som si prečítal tieto slová, hneď sa mi zdalo zrejmé jedno: proroctvo sa ešte nenaplnilo. Predovšetkým nevieme o žiadnej udalosti z čias pápeža Pia IX. a jeho nástupcov, ktorá by sa dala považovať za naplnenie proroctva (prorokyňa nikdy netvrdila, že ide o proroctvo, ktoré by sa malo naplniť v 19. storočí). Vtedy som mal - a stále mám - prevažujúci dojem, že v skutočnosti ide o nás, kresťanov týchto čias. Keď totiž vidím, čo sa práve teraz deje v Cirkvi, som presvedčený, že sme to práve my, o kom by sa dalo povedať, že "každá ľudská nádej pre prenasledovanú Cirkev sa rozplynie". Ako môžeme interpretovať pravdivé proroctvo ctihodnej Anny Márie Taigi?

Riadil som sa návrhom autora a hľadal som možné biblické odkazy. Bez toho, aby som uvádzal podrobnosti, sa domnievam, že najvhodnejšia paralela nie je s tromi dňami temnoty, ktoré Boh zoslal na Egypťanov. Za pravdepodobný však považujem výklad, ktorý spomína otvorenie šiestej pečate v Apokalypse - keď sa po veľkom zemetrasení zatmelo slnko. Najpravdepodobnejšie a najvýraznejšie paralely sú však podľa mňa iné.

V akom stave boli apoštoli zničení zabitím svojho milovaného Majstra? Aký je stav tých niekoľkých dnešných biskupov, ktorí ešte veria v jeho učenie a vidia, ako ho pošliapavajú iní hierarchovia, ktorí namiesto toho, aby ho bránili za cenu vlastného života, ho predávajú za tridsať strieborných?

Jedným z nich by mohli byť tri hodiny tmy, ktoré padli na celý svet pri ukrižovaní Spasiteľa Krista: "Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny" (Mt 27, 45). Niekto by však mohol povedať: "Tu ide o tri hodiny, nie o tri dni." To je pravda. Čo však tie tri dni, ktoré Spasiteľ strávil v neviditeľnom svete a počas ktorých bolo jeho telo - nedotknuté hnilobou - v hrobe? Tie by sme mohli interpretovať ako tri dni temnoty. V skutočnosti je toto vysvetlenie inšpirované svätým Bonaventúrom, ktorý si myslí, že utrpenie nášho Kráľa a Pána, Ježiša Krista, "je rozšírené z 'Hlavy' na 'Telo'."[viii] Podľa tohto výkladu to, čo náš Pán vytrpel vo svojom utrpení, musí vytrpieť aj samotná Cirkev vo všetkých svojich veriacich - ktorí sú "údmi" jej mystického tela (1 Kor 12, 12 - 27).

Na tomto mieste sa na chvíľu zastavme a zamyslime. V akom stave boli apoštoli zničení zabitím svojho milovaného Majstra? Aký je stav tých niekoľkých dnešných biskupov, ktorí ešte stále veria v jeho učenie a vidia, ako ho pošliapavajú iní hierarchovia, ktorí namiesto toho, aby ho bránili za cenu vlastného života, ho predávajú za tridsať strieborných? A čo si myslíme my - malí a bezvýznamní veriaci? Netúžime všetci po tom, aby Boh zasiahol a porazil temnotu, v ktorej sme ponorení? Touto otázkou sa dostávame k druhému a poslednému bodu pravdivého proroctva: k požehnaným sviečkam. Iba ony prinesú svetlo uprostred temnoty.

Asi všetci vieme, čo symbolizuje zapálená svieca, ktorú kňaz dáva krstenému (v prípade dospelých) alebo sponzorovi (v prípade detí) na konci krstného obradu, keď vysloví tieto slová: "Požehnaná svieca:

"Prijmi toto horiace svetlo a zachovávaj ho, aby si bol bezúhonný; zachovávaj Božie prikázania, aby si sa s ním, keď Pán príde na sobáš, stretol spolu so všetkými svätými na nebeskom dvore a aby si mal večný život a žil na veky vekov."

To sa vzťahuje na posväcujúcu milosť, ktorá musí byť v duši novopokrsteného zachovaná nezhasnutá. Nemohli by požehnané sviece symbolizovať tých pokrstených kresťanov, ktorí udržiavali posväcujúcu milosť v plameňoch tým, že plnili veci požadované kňazom v mene Boha a jeho Cirkvi? To, že by to tak mohlo byť, sa zdá byť zrejmé z kvality sviec, ktoré môžu dávať svetlo počas troch dní tmy: sú požehnané. Žiaľ, sú tu aj iné sviece - ktoré stratili Božie požehnanie: nespočetné množstvo kresťanov zabitých cunami smrteľných hriechov, ktoré ako potopa pokryli celé ľudstvo. V nich všetkých, ktorí sú údmi mystického tela Spasiteľa Krista, bol smrteľnými hriechmi zabitý sám Boh[ix].

Čo môžeme robiť? Iba jedno: udržiavať svetlo. Zároveň nezabúdajme: jedného dňa opäť zažiari večné svetlo Pánovej nevesty, jeho Cirkvi - "jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej".

Obozretnosť ma nabáda, aby som pamätal, že mimo výnimočných mystických darov (ktoré nemám) je výklad proroctiev riskantný. Preto chcem zdôrazniť, že netvrdím, že výklad, ktorý som navrhol pre víziu Anny Márie Taigi, je presne a nevyhnutne taký, ako som povedal vyššie. Tvrdím len to, že by to tak mohlo byť. Čo však viem s istotou, je, že nás doslova pokrýva najstrašnejšia temnota, aká kedy zostúpila na Cirkev i celé ľudstvo. A nie je to fyzická, prirodzená tma, ale duchovná, morálna tma.

Čo môžeme urobiť? Iba jedno: udržiavať svetlo. Svätý krstný rituál nám jasne ukazuje, ako na to: zachovávaním Božích prikázaní. A to sa deje prostredníctvom skutkov. A ja by som dodal, že aj tým, že budeme bojovať proti morálnym herézam, kde len môžeme - či už sú "materiálne", "formálne", alebo, ako hovorí Timothy Flanders, "praktické". A to bez ohľadu na to, či ich propagujú alebo tolerujú kňazi, biskupi, kardináli, alebo dokonca samotný pápež. Zároveň nezabúdajme: jedného dňa opäť zažiari večné svetlo Pánovej nevesty, jeho Cirkvi - "jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej".

www.remnant.com