ÚLOHOU BISKUPA JE NAPOMÍNAŤ HRIEŠNIKOV

"Toto malé dielo je kľúčom k Gregorovmu životu," hovorí Katolícka encyklopédia a myslí tým Knihu o pastorácii sv. pápeža Gregora Veľkého. "To, čo hlásal, totiž aj praktizoval. Zostala po stáročia učebnicou katolíckeho biskupstva, takže jej vplyvom ideál veľkého pápeža formoval charakter Cirkvi a jeho duch sa rozšíril do všetkých krajín."

Môj vyššie uvedený titul nadhodnocuje Gregorovu tézu, ale len trochu. Zo štyroch "kníh" tohto diela je III. kniha venovaná výlučne tomu, ako má biskup napomínať rôzne triedy a to rozdielne: mužov od žien, chudobných od bohatých, úprimných od neúprimných, ženatých od nevydatých (čo sa dalo očakávať). Ale zaujímavé je aj to, že má kapitoly o tom, ako inak napomínať "tých, ktorí majú skúsenosť s telesným stykom", od "tých, ktorí o tom nevedia", a "tých, ktorých premohla náhla vášeň", od "tých, ktorí sú spútaní vinou z vytýčeného cieľa".

Povedal som, že len o kúsok som Gregorovu tézu nadhodnotil, pretože III. kniha o tom, ako napomínať, je takmer trikrát dlhšia ako I., II. a IV. kniha spolu. Jeho kniha je v podstate o napomínaní.

Naše slovo "napomínať" má tvrdšie konotácie ako latinské admonere, ktoré nesie podtón priateľskosti, chcenia toho, čo je pre druhého najlepšie, a nechceného poníženia alebo zahanbenia. Svätý Ján Bosco, ktorý mal včera sviatok, bol odborníkom na tento druh napomínania. "Stačí slovo múdremu" - to znamená, že už len naznačenie, že niečo treba urobiť alebo sa niečomu vyhnúť, je pre múdreho dostatočným "napomenutím".

A predsa je napomenutie nesporne napomenutím, a to nie bez podnetu k bázni pred Bohom.

Mohol by biskup v podmienkach svätého Gregora výlučne prijímať, výlučne objímať, výlučne sprevádzať, výlučne žehnať - zanedbávajúc potrebné napomenutie na každom kroku?

Nie, hovorí celkom rozhodne. Pretože biskup by mal byť horlivý v spravodlivosti, musí byť ostražitý, rozhorčený, vzrušený, ba dokonca tvrdý (lat. erectus) voči akémukoľvek druhu previnenia. (II.6) Vskutku, hovorí, nakoľko ovce v jeho stáde konajú pokojne a spravodlivo, biskup nemá právo ako nerovnoprávny nad nimi vládnuť. V pokore musí uznať, že je len spoločníkom tých, ktorí žijú dobre. Úrad, ktorý zastáva a vďaka ktorému požíva istý druh nerovnosti voči ostatným - vládnuť -, je skôr božsky nariadený práve ako náprava neresti.

Pre biskupov, ktorí šéfujú iným "s cieľom dominovať", má tvrdé slová a varuje pred ich nadchádzajúcim božím trestom. (Mt 24, 48 a nasl.) Ale "ešte ťažším priestupkom" je podľa neho to, keď sa "medzi zvrhlými ľuďmi udržiava rovnosť viac ako disciplína".

Pod "rovnosťou" myslí sprevádzanie iných, ktorí nežijú dobre, ako spoločníkov, akoby žili dobre, bez náležitej nápravy. Jeho biblickým príkladom je Heli, ktorý "premožený falošnou náklonnosťou nechcel potrestať svojich delikventných synov". Boh sa však nechcel nechať vysmiať, lebo tým "pred prísnym sudcom spolu so svojimi synmi postihol seba samého krutým trestom". (1 Sam 4,17-18)

Áno, samozrejme, pastier musí prejavovať nielen horlivosť voči hriechu, ale aj súcit: nielen spravodlivosť, ale aj milosrdenstvo. Ale pozornosť spravodlivosti a náprave je na prvom mieste a ostatné veci pôsobia akoby zmierňujúco a upokojujúco. Jeho ukotvujúcim textom tu je: "Čo bolo rozbité, to si nezaviazal, a čo bolo odvrhnuté, to si nevrátil." (Ez 34, 4) Nenapraviť hriech znamená nezaviazať zlomeninu. Neurobiť to s láskavosťou znamená odhodiť to, čo bolo prinavrátené.

"Treba dbať na to, aby sa vodca (rektor) prejavoval voči podriadeným ako matka v láskavosti a ako otec v disciplíne. ... veľa chýba tak kázni, ako aj milosrdenstvu, ak je jedno bez druhého."

Podáva prekvapujúci výklad milosrdenstva, ktoré prejavil milosrdný Samaritán v podobenstve:

Z toho vyplýva, ako učí Pravda (Lk 10, 34), že Samaritán priniesol polomŕtveho človeka do hostinca a na jeho rany mu naniesol víno i olej; víno, aby ich rozjasnilo (mordeantur), olej, aby ich upokojil. Lebo každý, kto dohliada na liečenie rán, musí podávať vo víne chýr bolesti a v oleji jemnosť láskavosti, aby sa vínom očistilo to, čo hnisá, a olejom upokojilo to, čo sa dá vyliečiť. Jemnosť sa teda má miešať s prísnosťou; z obidvoch sa má vytvoriť akási zmes, aby poddaní neboli ani vyčerpaní prílišnou tvrdosťou, ani uvoľnení prílišnou láskavosťou.

Ak vďaka pastierovmu poučeniu alebo vyhláseniu rany (hriechy) neštípu - ak sa necítia, akoby hrýzli a rezali, ak neotravujú a nezarmucujú - pastier jednoducho nesplnil svoju úlohu. Nespravil ani polovicu, pretože potom ani jeho pokusy o upokojenie a zmiernenie nebudú mať dobrý účinok. "Preto Dávid hovorí: "Tvoja palica a tvoja palica, tie ma potešili." (Ž 23, 4) Lebo palicou nás bijú, palicou nás podopierajú."

Vo svätej omši by Písmo a homília mali zohrávať skôr úlohu karhania, zatiaľ čo Eucharistia utešovania. To, čo má na mysli svätý Gregor, "dobre naznačuje tá archa svätostánku, v ktorej je spolu s tabuľami ako palica a manna; pretože ak je so znalosťou Svätého písma v hrudi dobrého pastiera palica donucovania, mala by tam byť aj manna sladkosti."

Nedajte sa oklamať, hovorí Gregor, iba v najvyššej Božej vláde sa spravodlivosť a milosrdenstvo tak dôkladne prelínajú, že jeho milosrdenstvo je jednoducho jeho spravodlivosťou. Podriadené autority, ako sú biskupi, musia dosiahnuť každú zvlášť, pričom ich spájajú.

Michael Pakaluk

https://www.thecatholicthing.org/2024/02/01/the-office-of-the-bishop-is-to-admonish-sinners/