VEĽKOSŤ PONTIFIKÁTU SV. PIA V.
Svätý pápež Pius V. sa narodil v roku 1504 v Bosco Marengo v Piemonte ako Antonio zo šľachtického rodu Ghislieri.
Viac ako významná postava dejín Cirkvi, zvolená na pápežský stolec z priamej vôle svätého Karola Borromejského, celým svojím životom predstavuje prísnosť, duchovnú integritu a pokoru, ktoré mali charakterizovať úlohu, ktorú zastával, ako aj každú službu, ktorú vykonal pre kresťanstvo: vedel zladiť morálku zvykov a politického života, teologické vedomosti a vojenské akcie.
Obdobie pontifikátu svätého Pia V. možno považovať za maják pre morálku Cirkvi a pre jej politické a sociálne pôsobenie. Nechcel si dopriať zbytočný luxus, ktorý dekadentný duch doby ukladal aj vysokým úradom duchovenstva, nechcel pri svojej inaugurácii žiadne oslavy ani hostiny.
Ako vládca najprv sebe a potom svojim podriadeným vyžadoval od celej rímskej kúrie prísnu disciplínu a obnovil morálne normy aj v občianskom živote Ríma. Jedol skromné jedlá, spal na slamenom matraci a bosý a s holou hlavou chodil po rímskych kostoloch. Rovnako prísny bol aj voči duchovenstvu, dvoru a príbuzným: každé zneužitie pápežského dvora sa prísne trestalo, vytvoril komisiu na dohľad nad morálnym správaním duchovenstva, zakázal kňazom svetské zábavy, zaviedol prísnu kontrolu pôvodu a činnosti biskupov, bojoval proti nepotizmu tým, že neposkytoval žiadne finančné výhody členom svojej rodiny.
Svätý Pius V. kategoricky bojoval proti akýmkoľvek nemravným spoločenským javom. Ľudia ho mali vždy radi a považovali ho za garanta morálnej integrity štátu a spravodlivosti. Na jednej strane zakázal zhýralosť karnevalu a prostitúciu, proti rúhaniu, bohorúhačstvu a všetkým druhom nezákonností vystupoval s prísnymi trestami. Na druhej strane sa vždy prejavoval ako blízky menej majetným a celému ľudu, často sa zúčastňoval na verejných prejavoch viery, podporoval chudobných a núdznych nemalými sumami (najmä v čase hladu a epidémií), uprednostňoval Monti di Pietà (záložne), ktoré mali nahradiť úžernícke pôžičky, navrhoval založenie inštitútu Fatebenefratelli a často navštevoval nemocnice, budoval nové infraštruktúry a podporoval meliorácie, poskytoval audiencie pre ľud, ktoré trvali až desať hodín za sebou.
Ale najvýznamnejším aspektom, ktorý určite prispel k tomu, že postava svätého Pia V. sa dostala do povedomia potomkov a k poctám oltárov, bol pri bližšom pohľade aj vojenský duch, ktorým sa vyznačoval jeho pontifikát, teda aj jeho angažovanosť v medzinárodných politických vzťahoch a jeho zázračná schopnosť, že dokázal zjednotiť sily kresťanstva, ktoré bolo dovtedy rozdelené, obeťou hanebných protirečení svojej doby a už nebolo pevné vo viere a konaní.
Jeho politická odvaha mu umožnila postaviť sa aj na stranu Filipa II. a brániť záujmy Cirkvi, ako aj podporiť Máriu Stuartovnu proti Alžbete I. a v roku 1570 exkomunikovať samotnú Alžbetu, čím sa stal posledným pápežom, ktorý vydal anatému na panovníka a obhájil práva Kristovej Cirkvi proti svetským nárokom protikatolíckych síl.
A bola to tá istá vynaliezavosť osvietená milosťou, ktorá mu umožnila zorganizovať sily kresťanstva a spojiť Janov, Benátky a Španielsko (sily, ktorých priame strategické záujmy boli v častom strete) spolu s maltézskymi rytiermi proti postupu Osmanskej ríše, ktorá sa snažila rozšíriť svoje panstvo na územia kresťanstva, čím ohrozovala jeho integritu, vieru jeho obyvateľov a jeho existenciu. Keď už boli ciele Osmanskej ríše jasné, po obliehaní Cypru a dobytí Famagusty (pri ktorom hrdinsky zomrel mučeníckou smrťou guvernér Cypru a generálny kapitán Famagusty Marcantonio Bragadin) mohol viesť vojská katolíckej Európy do boja proti osmanskej flotile v Lepantskom zálive. Práve tam sa so zjavnou božou priazňou šťastie bitky obrátilo v prospech katolíckeho spojenectva, nie však bez obetí najstatočnejších a najhrdinskejších maltézskych rytierov, ktorí boli zajatí a nemilosrdne popravení. Pápež tak dostal zázračné posolstvo, ktoré ho o piatej hodine popoludní, čo sa dokonale zhodovalo s koncom bitky, informovalo o víťazstve katolíckeho frontu: od tej chvíle ustanovil sviatok svätej Márie Víťaznej, ktorý sa neskôr stal sviatkom svätého ruženca.
Je teda zrejmá úplnosť tohto veľkého svätca 16. storočia, ktorý vedel vybudovať organickú činnosť tým, že do nej integroval svätosť života, morálku mravov, politickú správu, diplomaciu a vojenskú silu, všetko podporené Božou milosťou, ktorej sa pripisuje predovšetkým príčina slávneho víťazstva pri Lepante.
Výzva, ktorú ľudský vzor svätého Pia V. adresuje katolíkom dnes, tak ako včera, je potreba upevniť spravodlivý a harmonický spoločenský život prostredníctvom priľnutia ľudského spoločenstva k Božej vôli a k Panne Márii, povinnosť pristúpiť k spravodlivej doktrinálnej a teologickej formácii kléru odsúdením každého omylu bez rozdielu, potreba všetko upevniť v Kristovi.
Mario Bernardi
https://blog.messainlatino.it/2024/05/5-maggio-san-pio-v-la-grandezza-di-un.html?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR0QuSxd-SUg724cjIUoR3Q6DRfTWe1foNUmgLEFjWsSTDTEYDK0KSrrJvI_aem_Abhy3eJPbGcKfnDz72lpUZVwhXSvSYRRf8NyPpJv0uZW0d0wYfzZ91abI1KyaVaC4DmLsJiDA8Ag_Qo42YQDDAfM