VIDIEŤ SV. OMŠU dominikánskymi očami
Dominikáni sú "svetlom" Cirkvi. Zamyslite sa nad tým: Svätý Albert Veľký, svätý Tomáš Akvinský a svätá Katarína Sienská boli okrem iného dominikáni. Intelektuálny výkon a duchovná žiara sa sotva stanú jasnejšími ako tie medzi nami smrteľníkmi. Vždy ma udivuje, keď počujem, čo Ježiš povedal Kataríne, ako sa uvádza v jej Dialógu:
“Týmto svetlom, ktoré je dané oku intelektu, ma videl Tomáš Akvinský a preto získal svetlo mnohých vied; tiež Augustín, Hieronym, učenci a moji svätí. Boli osvietení mojou Pravdou, aby poznali a pochopili moju Pravdu v temnote. Mojou Pravdou myslím Sväté písmo, ktoré sa zdalo byť temné, lebo mu nerozumeli; nie pre nejakú chybu Písma, ale tých, čo ho počúvali, no nerozumeli mu. Ak sa obrátiš k Augustínovi a k slávnemu Tomášovi a Hieronymovi a k ostatným, uvidíš, koľko svetla vrhli na túto nevestu [Svätú Katolícku cirkev], vyháňajúc bludy, ako lampy umiestnené na svietniku s pravou a dokonalou pokorou... Pozrite sa na môjho slávneho Tomáša, ktorý jemným okom svojho intelektu hľadel na moju Pravdu, čím získal nadprirodzené svetlo a vedu preniknutú milosťou, lebo ju získal skôr modlitbou než ľudským štúdiom. Bol žiarivým svetlom, osvetľujúce svoj rád a mystické telo svätej Cirkvi, rozptyľujúce mraky herézy.”
Okrem toho, že svätého Tomáša Akvinského odporúčali desiatky pápežov ako “princa teológov” už viac ako 700 rokov, zdá sa mi, že encomium svätej Kataríny do značnej miery vysvetľuje, prečo mu Cirkev udeľuje také privilegované miesto v učení posvätnej teológie.
Svätý Tomáš patril k rádu kazateľov, ktorý sa podľa svojho zakladateľa nazýval "dominikánmi". Bol to prvý rehoľný rád v dejinách Cirkvi, ktorý považoval štúdium - teda intelektuálnu prácu - za svätú a posväcujúcu činnosť samu osebe, za niečo, čo sa oplatí vykonávať nie ako obyčajný nástroj pre niečo iné, lež ako spôsob zdokonaľovania Božieho obrazu v nás, ako skutočnú cestu k Bohu. V nadväznosti na to svätý Dominik videl, že bez trvalého a seriózneho používania ľudského intelektu, vedeného Magistériom Cirkvi, by vládcovia sveta i dedinskí ľudia stále znova a znova podliehali šarlatánom, chuligánom, heretikom, zlým básnikom a rôznym démonickým silám. V skutočnosti sa týchto parazitov nikdy celkom nezbavíte, ale svätý Dominik vytvoril rád, ktorý sa s pevným odhodlaním venoval odhaľovaniu a vyvracaniu ich úkladov prostredníctvom svätého kázania a zdravého učenia. Možno nebude príliš prehnané povedať, že Dominik a dominikáni sú svätci, ktorí posvätili štúdium veľkých kníh, ako aj výrečnosť, ktorá z takéhoto štúdia vyplýva.
Počuli sme svätú Katarínu povedať, že Boh dal svätému Tomášovi zvláštne svetlo na pochopenie Svätého písma. Keď človek myslí na dominikánsku horlivosť v štúdiu, myslí na omšu katechumenov; myslí na počúvanie Písma, ktoré sa ohlasuje zo svätyne a vysvetľuje v homílii; myslí na cestu osvietenia, ktorej som sa dotkol v minulom článku. Ako hovorí svätý Augustín v De Doctrina Christiana, všetko ľudské štúdium je zamerané na pochopenie Božieho slova alebo na jeho sprostredkovanie. Oddanosť štúdiu, ktorú tak hojne nachádzame v katolíckej tradícii je v konečnom dôsledku v službe počúvania Božieho slova s mysľou dôkladne pripravenou na jeho prijatie, aby sa jeho múdrosť stala našou a naša radosť úplnou. Povedzme to provokatívne: celý akademický študijný program na ktorejkoľvek inštitúcii vyššieho vzdelávania stojí alebo padá v závislosti od toho, či otvára uši študentov plnému posolstvu Božieho Zjavenia, ako ho podávajú ústa liturgie Cirkvi.
Svätý Tomáš, hovorí svätá Katarína, získal nadprirodzené svetlo viac modlitbou ako ľudským štúdiom. Jeho prví životopisci rozprávajú, že si často robil prestávku v štúdiu, aby si išiel vyvetrať hlavu pri svätostánku. Každé ráno sa dvakrát zúčastnil na svätej omši: raz ako celebrant, keď mu slúžil jeho sekretár brat Reginald, a hneď potom ako akolyta na svätej omši brata Reginalda. Mystický zážitok, ktorý náhle ukončil jeho obrovskú životnú literárnu prácu, sa odohral počas slúženia omše na sviatok svätého Mikuláša 6. decembra 1273. Po tejto omši, počas ktorej prelial množstvo sĺz, už takmer nedokázal hovoriť a okrem krátkeho listu, ktorý nadiktoval pre mníchov z Montecassina, už nič nenapísal ani nenadiktoval, až kým o niekoľko mesiacov neskôr nezomrel. Preto nás neprekvapuje, že medzi jeho spismi nájdeme mnoho obľúbených modlitieb a hymnov na počesť Najsvätejšej sviatosti. Väčšina z nich patrí k zaslúžene chválenému ofíciu a omši Božieho Tela, jednému z najväčších liturgických úspechov stredoveku, ktorého poézia stojí na stabilne vysokej úrovni výrečnosti a vrúcnosti. Páter Paul Murray napísal nanajvýš pútavú knihu, ktorá by mala byť povinným čítaním pre každého tomistu a každého katolíckeho teológa: Akvinský v modlitbe: Biblia, mystika a poézia (Bloomsbury, 2013). Akvinský venoval veľkú pozornosť aj štruktúre omše a ponúkol jej dôkladný "divisio textus" alebo náčrt.
Keď čítate o živote svätého Tomáša, zistíte, že to bol človek úplne pohltený láskou k božskej Pravde - dominikánske heslo znie Veritas - túžiaci po blaženom pohľade na Božiu tvár, a svoj smäd uhasil aj zväčšil každodennou účasťou na svätej hostine omše, sacrum convivium, ako ju nazýva. Je skutočne v každom ohľade vzorom pre katolíkov, ktorí sa usilujú o celoživotnú úlohu "viery hľadajúcej porozumenie". Podobne ako benediktíni, u ktorých strávil časť svojej mladosti, aj svätý Tomáš poznal tajomstvo ora et labora.
Drží dominikánsku pochodeň pravdy pre všetky nasledujúce generácie, plne si uvedomujúc, že akokoľvek pevná môže byť naša dôvera v dobrotu ľudskej prirodzenosti a vlastne celého stvorenia, predsa len bez Božej milosti tento padlý poriadok skončí v prachu a popole, neschopný priľnúť k Bohu v láske a ešte viac neschopný blaženého spojenia so samotným Bohom v blaženej vízii. O to sa usilujeme s povzdychmi a slzami, so stonaním príliš hlbokým na slová, živení slovami Slova, živení samotným Slovom.
Dr. Peter Kwasniewski
www.onepterefive.com