ZALEPIŤ OČI KATOLÍKOM TRADIČNOU ENCYKLIKOU

Blížime sa ku koncu Synody o synodalite, veľkého projektu, ktorý mal zrevolucionalizovať Cirkev, ale v tejto fáze nechal mnohých so skeptickým výrazom na tvári. Čo zostalo zo všetkého mediálneho rozruchu? Nuž, veľa hluku pre nič. Nikto nepočúva, nikto nemá záujem. A zdá sa, že skutoční katolíci – tí, ktorí chodia na omšu a majú skutočný vzťah k viere – sa cítia stále vzdialenejší od toho, čo prichádza z Ríma. Čo teraz?

František však nie je hlupák. Vie, že slučka sa sťahuje a že vzdialenosť medzi ním a značnou časťou jeho stáda je zreteľná. Takže aký lepší spôsob, ako si získať priazeň veriacich, než použiť starú osvedčenú formulu? Nič menšie než tradičnú encykliku. Pretože, prirodzene, keď sa veci vyvíjajú zle, vždy je možnosť oslniť katolíkov, ktorí si ešte vážia to, čo vyzerá zbožne, čo má príchuť starých čias a čo im pripomína, že Cirkev nezačala Františkom.

Nová encyklika, Dilexit Nos, vyzerá ako strategický ťah na znovuzískanie aspoň čiastočnej dôvery u skeptikov, a aká náhoda, že prichádza v nadväznosti na túto katastrofálnu synodu! Akoby hovoril: „Ale no tak, upokojte sa, pozrite, som aj ja pápež ako tí predomnou.“ Ale neklamme sa: toto je ten istý pápež, ktorý sympatizuje s progresívnou agendou, s globálnou politickou stratégiou, a ktorý pri každej príležitosti šíri nejednoznačné odkazy, ktoré len mätú tých, čo chcú naozaj nasledovať tradičné učenie.

Je to nová hra? Vždy, keď jeho popularita medzi najvernejšími katolíkmi začne klesať, František vytiahne eso z rukáva, niečo, čo vonia ako tradičné kadidlo. Už sme to videli. Ale ako dlho trvá tento efekt? Už je zrejmé, že tomuto pontifikátu nejde o doktrínu, ale o popularitu, o mediálny ohlas, a keď verejnosť prestane tlieskať, tým podozrievavejším veriacim treba pripomenúť, že možno tento pápež ešte vie byť pápežom.

Nakoniec, je zrejmé, že čo povie alebo nepovie v Dilexit Nos, nezmení to, čo sme videli za posledné roky. Verní veriaci katolíci sa budú ďalej vzďaľovať, rozčarovaní neustálym váhaním medzi slovami a činmi. A nezáleží na tom, koľko tradičných encyklík sa napíše na získanie stratenej príťažlivosti, pretože skutky hovoria hlasnejšie než slová.

Synodálne divadlo sa zatvára, svetlá zhasínajú a pápež sa vracia na pódium so známym scenárom: trochu krajšie zabalenej náuky na upokojenie nálad. Ale na tomto predstavení už nezostalo veľa divákov, ktorí by tlieskali.

Jaime Gurpegui

https://www.sabinopaciolla.com/un-papa-in-difficolta-lultima-lettera-e-unenciclica/

Previous
Previous

KONIEC POSYNODÁLNYCH EXHORTÁCIÍ

Next
Next

VATIKÁN OTVÁRA DVERE POPKULTÚRE