KONIEC POSYNODÁLNYCH EXHORTÁCIÍ

Po skončení synody o synodalite oznámil František, že tentoraz neplánuje napísať, ako sa to dialo v minulosti, príslušnú posynodálnu apoštolskú exhortáciu. Ide o dosť zásadnú zmenu, ktorá je však v súlade s novou synodálnou cirkvou. V knihe „Exhortácia alebo revolúcia? Všetky problémy Amoris laetitia” (Fede & Cultura, Verona 2019) som predpovedal práve toto. Kniha sa týkala Synody o rodine v rokoch 2014 a 2015 a apoštolskej exhortácie, ktorú František vtedy podpísal. Posledná kapitola mala názov: „Posledná posynodálna apoštolská exhortácia” (str. 105-108), ktorú uvádzam nižšie, pretože sa mi po Františkovom rozhodnutí, sa mi vidí ako zvlášť aktuálna.

Bude Amoris Laetitia (AL) poslednou posynodálnou apoštolskou exhortáciou?

Gianni Baget Bozzo napísal, že po Druhom vatikánskom koncile je nemožné čo i len pomyslieť na zvolanie dogmatického koncilu. Rovnako je potrebné zvážiť, či po AL bude nemožné čo i len uvažovať o posynodálnej apoštolskej exhortácii, ktorá by presne určovala doktrínu a pastoráciu, poskytovala odpovede a neotvárala cesty? Zmeny zavedené AL naznačujú, že táto hypotéza môže byť reálna. Apoštolská exhortácia, v zmysle, aký mala pred AL, predpokladala teologický a magisteriálny kontext, ktorý však AL zrušila. Skutočnosť, že závery synod boli zverené do rúk pápeža, ktorý potom vypracoval dokument autentického magistéria, znamenala pripisovanie dôležitosti doktrinálnemu obsahu, nie len synodálnemu procesu. Predpokladal sa tým aj primát Petra: posledné slovo patrilo jemu, čo zaručovalo uzavretie problémov a riešenie nejasností v zachovaní obsahu pokladu viery na ochranu dobra duší. Po AL úloha pápeža ustupuje, pretože dôležitejšie ako obsah je zhodnutie sa na tom, o čom sa diskutuje a čo predtým pápež určil s konečnou platnosťou, ako to urobil Ján Pavol II. s exhortáciou Familiaris consortio, ktorá, rovnako ako AL, nasledovala po synode o rodine, ale dnes je už od nej vzdialená na svetelné roky.

Správa, ktorú treba sprostredkovať, je o tom, ako kráčať spolu, ako pokračovať v načúvaní, ako spoločne premýšľať, ako sa vyrovnať s problémami, ako spochybniť samých seba, aby sa zabránilo uzavretosti, ako sa pýtať, ako nestavať múry, ale budovať mosty, ako sa nebáť nového, ako zahrnúť, ako si uvedomovať zložitosť života, aký jazyk používať a ako nezaťažovať príliš ťažkými doktrinálnymi bremenami. Obsah ustupuje metódam, dôraz sa presúva z toho, čo je povedané, na spôsob, akým sa o tom hovorí. Preto AL nedefinuje ani presne nevymedzuje, ale, ako sa píše v úvodných odsekoch, jej cieľom je „nasmerovať úvahu, dialóg a pastorálnu prax“ a prinášať „odvahu, podnet a pomoc rodinám v ich nasadení a ťažkostiach”. Môžeme tiež povedať: spôsob sa stal obsahom. Obsah bude upresnený praxou. AL má za cieľ otvárať procesy, pretože aj ona sama vznikla z procesu, ktorý začal Kasperovou správou a pokračoval dvojitou synodou o rodine, a je sama o sebe procesom. Nie je až tak dôležité poznať obsah spoločného dobra, ale kráčať spolu v dialógu, pýtať sa na spoločné dobro a hľadať spoločné odpovede, vychádzajúc zo životnej situácie; tento spôsob by už mohol byť spoločným dobrom. Spoločné dobro neexistuje samo osebe, tvorí sa, keď kráčame spolu v duchu vzájomného prijatia, inak by išlo o abstraktný koncept vnucovaný zhora z Mojžišovej katedry. Takto sa uvažuje a AL takto aj učí rozmýšľať. Františkovo osobné filozofické a teologické vzdelanie, ako to zdôraznili mnohé štúdie venované tejto téme, prispieva k vysvetleniu prístupu AL. Chvála „neúplného myslenia“, dialektický tomizmus, teória konkrétneho univerzálneho, teológia ľudu, dôraz na prax a vývoj doktríny ukazujú na originálnu filozofiu, ale závislú od historistických kategórií moderny. S touto koncepciou už nebudú apoštolské exhortácie ako kedysi. Samotná štruktúra nových synod už nebude vyžadovať posynodálnu apoštolskú exhortáciu. Pápež František reformoval štruktúru synody a bude sa smerovať k automatickému uznaniu magisteriálnej hodnoty samotných synodálnych diskusií. Keď sa pozrieme na priebeh dvojitej synody o rodine, je to dosť znepokojujúce, ale zdá sa, že toto je tá cesta.

Lepšie povedané, AL je posledná apoštolská exhortácia a zároveň prvá z novej éry bez posynodálnych apoštolských exhortácií. Jej jazyk nie je vhodný na dávanie pokynov, ale na otváranie nových ciest. Prístup k problémom už nie je ontologický, ale existenciálny, naratívny, biografický a situačný. Kardinál Caffarra nazval svoj príspevok vo slávnej knihe „piatich kardinálov” takto: „Sviatostná ontológia a nerozlučnosť manželstva”. AL však už nehovorí ontologicky. Zdá sa, že učí, že Boh sa zjavuje v živote ľudu, že doktrínu treba interpretovať z hľadiska osobných biografií a kultúr a že riešenie doktrinálnych problémov môže byť formulované aj na miestnej úrovni, čo umožňuje doktrinálny a morálny pluralizmus. Zdá sa, že morálne princípy s absolútnym charakterom môžu mať výnimky a že rozlišovanie, ktoré sa doteraz považovalo za možné len v dobrom, sa stáva aplikovateľným aj na zlo, chápané ako neadekvátne dobro voči božskej norme vnímané ako ideál. V historickom a existenciálnom jazyku sa všetko môže stať predmetom rozlišovania, všetko sa môže stať reverzibilným, nič nemôže byť absolútne alebo konečné, všetko môže byť všedné a nič viac smrteľné; život sa môže nahradiť jednotlivými prípadmi a jedinečnými biografiami, z ktorých možno osvetliť pravdy a princípy, a nie naopak.Vzhľadom na jej otvorený charakter sa posledná posynodálna apoštolská exhortácia nemusí čítať celá naraz, ako hovorí sám pápež František v úvode. Neprezentuje teda súvislú reč, ale sériu podnetov, inšpirácií a impulzov vyjadrených jazykom nového kódu, obrazným a jemným, otvoreným rôznym interpretáciám a rôznym praktickým prístupom. Práve praxi bude náležať vykonať syntézu, syntézu vždy novú a časom reinterpretovanú.

Otvorená apoštolská exhortácia, ktorá otvára. Apoštolská exhortácia, ktorá otvára cestu k svojmu nahradeniu rozlišovaním a pastorálnou praxou. Posledná apoštolská exhortácia.

Stefano Fontana

https://vanthuanobservatory.com/2024/10/29/la-fine-delle-esortazioni-postsinodali-lo-avevamo-previsto/?fbclid=IwY2xjawGNwitleHRuA2FlbQIxMQABHSKX9dO1V0K1R4Uj16yb3BhoEaXHpFF5tCJl6ymiAb0PrsynSYFfdmU_Zg_aem_PAubXKrPJY-CwCFR52H4rQ

Previous
Previous

JAKOBÍNSKA SYNODA - REVOLÚCIA POKRAČUJE

Next
Next

ZALEPIŤ OČI KATOLÍKOM TRADIČNOU ENCYKLIKOU