ADVENT A DVERE NÁŠHO SRDCA

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Drahí bratia a sestry v Kristovi,

Liturgické obdobie adventu je predovšetkým obdobím prípravy prostredníctvom očisťovania. Slová svätého Jána Krstiteľa - pravým spôsobom svätca adventného obdobia -, ktoré vyjadrujú jeho poslanie vo svete, odhaľujú zmysel slávenia adventu: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!" (Mt 3, 3). Tak ako svätý Ján Krstiteľ pripravoval cesty Pánovho príchodu v čase na svet, tak aj štyri týždne adventu sú časom našej prípravy na to, aby sme teraz mohli plnšie prijať Pána do svojho života, aby sme boli pripravení prijať ho definitívne a úplne v deň jeho príchodu v sláve na konci čias.

Príprava svätého Jána Krstiteľa na príchod Pána zavŕšila štyritisíc rokov prípravy Božieho ľudu na príchod Mesiáša, Pomazaného Pána. Prvotný hriech spáchaný Adamom a Evou a Boží prísľub Spasiteľa znamenajú začiatok tejto dlhej prípravy: "Uložím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo. On ťa bude biť po hlave a ty ho budeš biť po päte" (Gn 3, 15). Počas adventných týždňov sa spájame s našimi bratmi a sestrami z Božieho ľudu, ktorí čakali a túžobne očakávali príchod Mesiáša, Spasiteľa. V posvätnej liturgii počúvame Božie slovo, ktoré nám dali proroci, ktorými Boh Otec inšpiroval a živil nádej svojho ľudu v očakávaní až do dňa vtelenia Božieho Syna pre našu večnú spásu: Vtelenie vykúpenia.

Počas adventného obdobia sa osobitným spôsobom spojme s Pannou Máriou, najdokonalejším kvetom Božieho ľudu, ktorú Boh od chvíle jej počatia pripravoval na to, aby vo svojom lone prijala Mesiáša vo chvíli jeho príchodu v čase. Prosme ju o príhovor, aby sme napodobňovali jej čisté srdce, aby naše srdcia boli stále ochotnejšie prijať Krista pri jeho príchode do nášho života, predovšetkým prostredníctvom prijímania Najsvätejšej Eucharistie, nebeského chleba, ktorý je skutočne jeho telom, krvou, dušou a božstvom.

Kristus klope na dvere našich sŕdc

Dom Prosper Guéranger, O.S.B., známy komentátor posvätnej liturgie, ktorý žil v 19. storočí, píše o adventnom období týmito slovami: "V tomto období sa nám dostáva do rúk Kristus:

Ján apoštol a evanjelista, v ktorom Pán hovorí siedmim cirkvám v Malej Ázii o svojom príchode na konci čias. Pán nabáda svoje deti, aby činili pokánie zo svojich hriechov a znovu roznietili jeho lásku vo svojich srdciach. Áno, Pánove slová v nás prirodzene vyvolávajú strach. Cirkev to nazýva svätou bázňou alebo bázňou pred Pánom. Je to strach, ktorý v nás prebúdza vedomie, že žijeme, akoby Ježiš neprišiel na svet a do našich sŕdc, a ktorý nás tlačí na cestu zmeny nášho spôsobu života. Nie je to strach, ktorý nás privádza do zúfalstva, pretože Pán nás uisťuje: "Tu: Ja stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počúvne môj hlas a otvorí mi dvere, prídem k nemu a budem s ním stolovať a on so mnou" (Zjv 3, 20).

Pán neprestáva klopať na dvere nášho srdca, niekedy dramatickým spôsobom, ale vždy obyčajným spôsobom, keď nám prichádza v ústrety do Cirkvi, hľadá našu lásku a túži v nás založiť svoj príbytok.

Očisťovanie našich sŕdc na prijatie Pána

Praktizovanie pokánia a predovšetkým vyznanie našich hriechov a ich rozhrešenie Božou milosťou vo sviatosti pokánia sú jadrom našej prípravy na advent. Akým lepším spôsobom môžeme pripraviť cesty Pána do našich sŕdc, než modlitbou s väčšou horlivosťou a praktizovaním skutkov umŕtvovania, ktorými Pán oslobodzuje našu myseľ od rozptýlenia a naše srdce od nesprávnych náklonností!

Naša modlitba a pokánie počas adventného obdobia dosahujú svoju plnosť a zároveň sa udržiavajú pravidelným stretnutím s Pánom vo sviatosti pokánia. Vyznaním svojich hriechov, či už sú veľké alebo malé, očisťujeme a rozširujeme svoje srdce, aby sa Kristus mohol plnšie usadiť u nás a v nás. Odpustením našich hriechov vo sviatosti pokánia nám náš Pán vychádza v ústrety a žije s nami, pomáha nám prijať dielo nápravy, aby sa jeho milosrdenstvo a jeho láska ešte hlbšie zakorenili v našich srdciach.

Správne a úprimné vyznanie našich hriechov si preto vyžaduje, aby človek "vyznal kňazovi všetky smrteľné hriechy, ktoré ešte nevyznal a na ktoré si spomenie po dôkladnom spytovaní svedomia" (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1493). Toto vyznanie musí byť integrálne v tom zmysle, že smrteľné hriechy sa musia vyznávať podľa ich druhu a počtu. Inak by sme sa nedokázali čestne postaviť k svojej vine a žiadať o odpustenie všetkých hriechov, ktorých sme si vedomí.

Človek nie je povinný vyznávať všedné hriechy, ale je lepšie to robiť, pretože aj malé nedostatky brzdia úplnú vládu Krista v našich srdciach. Nebrať ohľad na všedné hriechy nás môže ľahko priviesť k ťažším hriechom. "Hoci sa to samo osebe nevyžaduje, vyznanie všedných hriechov Cirkev napriek tomu dôrazne odporúča" (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1493).

Kristus klope na dvere našich sŕdc každý deň a každý okamih každého dňa. Chce sa u nás navždy udomácniť. V období adventu, do ktorého vstupujeme, dostávame mocné milosti, aby sa naše uši naladili na počúvanie Kristovho klopania a aby sa naša myseľ a srdce disciplinovali a srdečnejšie ho prijali v našom živote.

Prosiac nášho Pána, aby na príhovor Panny Márie Guadalupskej požehnal vás, vaše domovy, vaše rodiny a všetky vaše práce, zostávam váš v Najsvätejšom Srdci Ježišovom a Nepoškvrnenom Srdci Máriinom a v Najčistejšom Srdci svätého Jozefa,

+ J.Em. kardinál Raymond Leo Burke

www.cardinalburke.com