ALARMUJÚCIM FAKTOM JE MOŽNOSŤ MENIŤ NÁUKU
Poplach, ktorý synoda vyvolala, sa, žiaľ, sústreďuje na konkrétne otázky, či by Cirkev mala zmeniť náuku o tom (homosexuálne vzťahy) alebo o tom (ženské kňazstvo). Čo je však skutočne alarmujúce, je priznanie, že večná doktrína sa môže zmeniť.
Konkrétne otázky odvádzajú pozornosť od podstaty synodálnej diskusie. Nebezpečenstvo totiž nespočíva v prvom rade v prijatí novej náuky o telesných hriechoch alebo o čisto mužskom kňazstve: nebezpečenstvo spočíva v prijatí toho, že večná náuka je v skutočnosti menlivá a premenlivá.
Človek nemusí byť génius, aby si všimol, že otázky, ktoré idú s reformou, sú podozrivo v súlade s ideologickými obsesiami dominantného myslenia na Západe. Svet dnes neznesie žiadne “ale” o absolútnej dobrote akéhokoľvek sexuálneho usporiadania, rovnako ako neznesie ani najmenší náznak toho, že by muži a ženy mohli mať odlišnú prirodzenosť. Je teda jasné, že zdôrazňovaním týchto diskusií Cirkev dovoľuje svetu (v teologickom zmysle), aby jej vnucoval svoju agendu.
Ale aj keď je to desivé, ani o to nejde. Aby som sa dostal k podstate veci, chcel by som čitateľa požiadať, aby zabudol na konkrétne problémy, o ktorých je reč, aby nebral do úvahy, čo si myslí o katolíckej sexuálnej morálke alebo o povahe kňazstva, a pripojil sa ku mne v alegórii.
Predstavte si, že na svete vznikne skupina ľudí, ktorí tvrdia, že poznajú Pravdu, základnú Pravdu, Pravdu, ktorá určuje pôvod a osud vesmíru a človeka. Základom ich uistenia je, že im to oznámil sám Boh a oni len odovzdávajú jeho posolstvo. A toto posolstvo obsahuje učenie o tom, čo je a čo musíme robiť.
Povedzme, že jedným z prvkov tohto božského posolstva je, že vajcia treba rozbiť v najširšej časti. Jeho teológovia sa vyčerpávajú v dlhých a zložitých argumentoch, aby toto prikázanie s väčším či menším úspechom vysvetlili, ale v každom prípade je toto prikázanie súčasťou posolstva, a tak sa aj odovzdáva.
Čas plynie, skupina má značný úspech a nakoniec si jej vodcovia všimnú, že vo svete je v móde rozbíjať vajcia na najtenšej časti, a tak, aby si rozšírili základňu, zvolávajú zhromaždenie, ktoré má rozhodnúť, či sa takýto zdanlivo absurdný príkaz zmení alebo nie.
Teraz som vybral zjavne absurdné pravidlo, vďaka ktorému je ľahké pochopiť, prečo ho chce skupina v našom príbehu odstrániť. Katolícke doktríny, ktoré chcú zmeniť, také nie sú, ale túto skutočnosť na chvíľu ignorujme. Ide o to, že ak skupina upraví mandát a pripojí sa k tomu, čo sa zdá byť rozumnejším názorom, že ľudia si môžu rozbíjať vajíčka, ako sa im zachce, môžu sa nazvať mŕtvymi. Týmto rozhodnutím sa totiž nevyjadruje, že sú rozumnými a milosrdnými, ale že jediný dôvod, prečo sa im verí je ten, že posolstvo nie je ich, že je to Božie zjavenie - a ten je falošný. A preto nie je nijaký dôvod, aby sme im naďalej verili.
Pri všetkej jezuitskej dvojzmyselnosti a peknosti, ktorú by sme mohli chcieť použiť, niektoré učenia, ktoré sú na tejto synode spochybňované, boli od začiatku jasnou a neporušenou doktrínou. Ak sa niektorým synodálnym otcom zdajú absurdné, znamená to, že neveria, že katolícka náuka je verným odovzdávaním Božieho zjavenia, ale skôr pohyblivým konsenzom akéhosi diskusného klubu, obrovskej mimovládnej organizácie, politickej strany, sekty.
Výsledkom by už nebola Kristova Cirkev, ktorá teraz hovorí opak toho, čo hovorila včera; výsledkom by bolo zničenie Cirkvi (ak by to bolo ľudsky možné) a všetkých dôvodov veriť a pokračovať v nej.
Carlos Esteban
www.infovaticana.com