SYNODÁLNY PROCES JE PANDORINA SKRINKA - 100 otázok a odpovedí (III)
III - Synodálny proces
A - "Synodalita
10. Čo je to "synodalita"?
Podľa Medzinárodnej teologickej komisie podstatné meno "synodalita" vzniklo nedávno a predstavuje "nový jazyk", ktorý sa neobjavuje v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu ani v Kódexe kánonického práva. V kontexte nového modelu Cirkvi podľa komisie "synodalita v tomto ekleziologickom kontexte označuje špecifický modus vivendi et operandi Cirkvi, Božieho ľudu, ktorý prejavuje a konkrétne realizuje svoje bytie spoločenstva v spoločnom kráčaní, v zhromažďovaní sa ako zhromaždenie a v aktívnej účasti všetkých jeho členov na jeho evanjelizačnom poslaní".[1]
Podľa pápeža Františka "synodalita vyjadruje povahu Cirkvi, jej formu, štýl a poslanie".[2] Synodalita je teda "konštitutívnym rozmerom Cirkvi".[3]
11. Čo je cieľom synodality?
Cieľom synodality by malo byť zvýšenie účasti a spoluzodpovednosti všetkých veriacich na živote Cirkvi. Ako sa uvádza vo Vademékum pre synodu o synodalite, ktoré pripravil sekretariát synody: " Cesta synodality je zameraná na prijímanie pastoračných rozhodnutí, ktoré čo najviac odrážajú Božiu vôľu na základe živého hlasu Božieho ľudu.“ Spolupráca s teológmi by bola užitočnou pomocou "pri formulovaní́ toho, čo hovorí Boží ľud, ktorý vyjadruje realitu viery na základe prežívanej skúsenosti." Preto "synodalita vyzýva pastierov, aby pozorne počúvali stádo, ktoré im bolo zverené do starostlivosti".[4]
12. Aké dôsledky bude mať synodalita na život Cirkvi?
Toto načúvanie celému spoločenstvu znamená preformulovanie autority v Cirkvi. Podľa pápeža Františka sa hierarchická štruktúra Cirkvi musí obrátiť: "V tejto Cirkvi, ako v obrátenej pyramíde, je vrchol pod základňou".[5]
Podľa kardinála Maria Grecha, sekretára synody, František "obrazom 'obrátenej pyramídy' podal živý a inšpiratívny model hierarchickej autority. [...] Ako správne poznamenáva Amanda C. Osheimová, "chápanie hierarchickej autority ako obrátenej pyramídy prevracia starú pyramídovú koncepciu Cirkvi, cirkevnú ekonómiu 'z rúk do rúk', v ktorej sa Duch Svätý dostával najprv pápežovi a biskupom, potom duchovným a rehoľníkom a nakoniec veriacim. [...] Táto pyramída účinne rozdeľovala Cirkev na Cirkev učiacu (Ecclesia docens) a Cirkev učiacu (Ecclesia discens). Obrátením pyramídy Františkov obraz nanovo konštruuje autoritu ako závislú od recepcie - počúvania a učenia sa od iných - v Cirkvi".[6]
Takéto demokratické preformulovanie autority v Cirkvi by umožnilo "poraziť pliagu klerikalizmu", pretože "všetci sme od seba navzájom závislí a všetci máme rovnakú dôstojnosť v rámci svätého Božieho ľudu".[7]
B - "Počúvanie
13. Prečo "počúvanie" veriacich zohráva prvoradú úlohu?
V spomínanom Vademecum sa slovo "počúvanie" objavuje nie menej ako 102-krát. Kým 83-krát sa vzťahuje na hlas veriacich, len 19-krát sa vzťahuje na Božie slovo.
Kardinál Mario Grech v rozhovore uverejnenom na webovej stránke Vatikánu povedal: "Počúvaním Božieho ľudu - na to slúžia konzultácie v jednotlivých cirkvách - vieme, že môžeme počuť, čo Duch hovorí Cirkvi. To však neznamená, že je to Boží ľud, kto určuje cestu Cirkvi. Prorockej funkcii celého Božieho ľudu (vrátane pastierov) zodpovedá úloha pastierov rozlišovať: z toho, čo hovorí Boží ľud, musia pastieri pochopiť, čo chce Duch povedať Cirkvi. Rozlišovanie sa však musí začať od počúvania Božieho ľudu".[8]
14. Existuje tradičný zmysel "počúvania" veriacich zo strany pastierov?
Áno. Niet pochýb o tom, že dobrý pastier sa musí skloniť nad svojimi ovečkami, aby ich vypočul a pochopil ich duchovnú situáciu a túžby. Moderný zmysel "počúvania" však predpokladá povinnosť byť v súlade s ovcami. Kritériom hodnotenia prestáva byť zjavená Pravda a spravodlivosť svedomia a stáva sa ním akceptácia túžob veriacich.
15. Má moderné poňatie "počúvania" nejakú nevýhodu?
Áno. V modernej perspektíve "počúvania" prestáva byť Cirkev Matkou a Učiteľkou, ktorá odovzdáva Kristovo učenie prostredníctvom hlasu svojich pastierov ("Kto vás počúva, mňa počúva" - Lk 10, 16), a stáva sa Cirkvou, ktorá počúva, vedie dialóg a kladie otázky, bez strachu spochybňovať pravdy, ktoré sa doteraz považovali za nespochybniteľné.[9] "Počúvanie je prvým krokom, ale vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce bez predsudkov," píše sa vo Vademékum.[10] Dodáva: "Prvým krokom k počúvaniu je oslobodiť našu myseľ a srdce od predsudkov a stereotypov".[11] A opäť: "Synodálny proces nám ponúka príležitosť otvoriť sa autentickému počúvaniu bez toho, aby sme sa uchyľovali k vopred pripraveným odpovediam alebo vopred formulovaným súdom".[12]
Treba poznamenať, že v uvedenom texte kardinál Grech uvádza, že rozlišovanie biskupa nespočíva v overovaní, či sa to, čo hovorí Boží ľud, zhoduje s tým, čo učí Božie Zjavenie, ale naopak: ide o to, aby sa to, čo hovorí ľud, chápalo ako slovo Ducha Svätého.
Katolícka cirkev vždy vychádzala z opačnej strany: za základ si berie pravdy viery, ktoré pozná zo Zjavenia a Tradície, a potom ich aplikuje na konkrétny život podľa okolností času a miesta, aby osvietila a viedla ľudí k večnej spáse. Synoda o synodalite sa prikláňa k opačnému postupu: vychádza z konkrétnych situácií a potom vypracúva pastoračnú starostlivosť a disciplínu, ktoré sú im prispôsobené. Táto metóda predpokladá historicistickú koncepciu, ktorá nevychádza zo zjavenej Pravdy, ale z konkrétnej historickej situácie, ktorej sa Cirkev musí prispôsobiť.
16. Je hlas ľudu hlasom Božím?
Nie nevyhnutne. Výraz "vox populi" má v Cirkvi úplne iný význam ako ten, ktorý sa pripisuje moderným demokraciám, podľa ktorých je hlas väčšiny nevyhnutne dobrý. Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, v tejto súvislosti poznamenáva: "Účasť všetkých veriacich na prorockom, kráľovskom a kňazskom úrade Cirkvi je sviatostne založená na krste v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, a nie na moci vychádzajúcej z ľudu v demokratickom ústavnom štáte. Služba biskupov, kňazov a diakonov je založená na Kristovej autorite. [...] Odvolávanie sa na hlas ľudu bolo v dejinách skôr ambivalentné. Aténsky ľud často pociťoval odpor voči svojim filozofom a demokraticky odsúdil Sokrata na smrť.
Boží ľud opakovane reptal proti Pánovi. Pilát mohol Ježišovi do očí cynicky povedať: "Tvoj ľud a veľkňazi mi ťa vydali" (Jn 18, 35). Naproti tomu mesiášsky Boží ľud v Novej zmluve sa vyznačuje tým, že všetci veriaci počúvajú Božie slovo, pretože sa spoločne podieľajú na Kristovom kňazstve, a vysvätení biskupi a kňazi posväcujú, vedú a učia kňazský ľud v osobe Krista, hlavy Cirkvi."[13]
17. Aké teologické zdôvodnenie uvádzajú pre potrebu "počúvať"?
Pápež František, organizátori synody a prípravné dokumenty trvajú na tomto bode: "Celok veriacich, ktorí majú pomazanie, ktoré pochádza od Svätého, sa nemôže mýliť vo viere. [...] To slávne neomylné 'in credendo'".[14] Ako teologicky zdôvodňujú takéto tvrdenie?
V rokoch 2011 až 2014 Medzinárodná teologická komisia uskutočnila štúdiu o zmysle viery, ktorá viedla k vydaniu dokumentu Sensus fidei v živote Cirkvi.[15]
Táto štúdia opisuje zmysel viery u veriacich ako "prirodzenú, bezprostrednú a spontánnu reakciu, porovnateľnú s vitálnym inštinktom alebo akýmsi "čuchom", ktorým sa veriaci spontánne pridŕža toho, čo je v súlade s pravdou viery, a vyhýba sa tomu, čo je s ňou v rozpore" (č. 54). Tento duchovný inštinkt vyplýva "z príbuznosti, ktorú čnosť viery vytvára medzi veriacim subjektom a autentickým predmetom viery, teda Božou pravdou zjavenou v Ježišovi Kristovi" (č. 50).
Tento sensus fidei fidelis "je sám osebe neomylný v tom, čo sa týka jeho predmetu, pravej viery" (č. 55). Nie je však neomylný u každého veriaceho, pretože na jednej strane je jeho rozvoj úmerný rozvoju čnosti viery, a teda je úmerný svätosti života každého z nich (č. 57). Na druhej strane sa navyše "v konkrétnom mentálnom univerze veriaceho môžu správne intuície sensus fidei ocitnúť zmiešané s rôznymi čisto ľudskými názormi, či dokonca omylmi vyplývajúcimi z obmedzení daného kultúrneho kontextu" (č. 55).
Z tohto dôvodu sa dokument Medzinárodnej teologickej komisie ponáhľa dodať, citujúc bod 35 vyhlásenia Donum veritatis Kongregácie pre náuku viery: "Ak teda teologická viera ako taká nemôže klamať, veriaci môže mať naopak chybné názory, pretože všetky jeho myšlienky nevychádzajú z viery. Myšlienky, ktoré kolujú medzi Božím ľudom, nie sú všetky v súlade s vierou, a to tým skôr, že sa dajú ľahko ovplyvniť verejnou mienkou sprostredkovanou modernými komunikačnými prostriedkami".[16]
18. Ako teda môžeme vedieť, či sú myšlienky veriacich neomylné?
Jedinou istou metódou je uplatniť pravidlo svätého Vincenta z Lerins: čo bolo verené vždy, všade a všetkými, je neomylné (quod semper, quod ubique, quod ab omnibus). Toto je tradičné učenie Cirkvi. "Sensus fidelium nie je to, čo si môžu myslieť laici a kňazi v danom čase, ale korešpondencia medzi biskupmi a do posledného veriacimi, na celom svete, počas storočí," vysvetľuje už spomínaný páter Nazir-Ali.[17]
Je preto unáhlené predpokladať, že názor veriacich na nejakú novotu je v danom čase neomylný. A ešte unáhlenejšie je predstavovať si, že na to, aby sme vedeli, čo chce Duch Svätý povedať Cirkvi dnes, sa musíme poradiť nielen s čnostnými ľuďmi s hlbokou vierou, ale so všetkými pokrstenými, a dokonca aj s tými, ktorí vyznávajú iné náboženstvá alebo sú ateisti.
19. Koho počúvajú organizátori synody?
Organizátori synody vyzývajú na čo najširšie počúvanie, dokonca aj ateistov: "Všetci pokrstení sú predmetom sensus fidelium, živého hlasu Božieho ľudu. Zároveň, aby sa pokrstení mohli plne zúčastniť na akte rozlišovania, je dôležité, aby počúvali hlasy iných ľudí v ich miestnom kontexte. [...] Musíme osobne osloviť periférie, tých, ktorí opustili Cirkev, tých, ktorí praktizujú svoju vieru zriedkavo alebo vôbec, tých, ktorí zažívajú chudobu alebo marginalizáciu, utečencov, vylúčených, ľudí bez hlasu atď..“[18]
20. Aké sú nebezpečenstvá takéhoto širokého počúvania?
Otec Nazir-Ali varuje: "Tých, ktorí sú konzultovaní, treba katechizovať, možno aj evanjelizovať. Inak dostaneme len odraz kultúry, ktorá ľudí obklopuje".[19]
A skutočne, mnohé z návrhov predložených na synode odrážajú moderné trendy. Uznáva to aj Medzinárodná teologická komisia, keď konštatuje, že nová cirkevná klíma je plodom "dôkladnejšieho rozlišovania požiadaviek, ktoré kladie moderné svedomie v súvislosti s účasťou všetkých občanov na správe vecí verejných".[20]
21. Možno pripísať chybné a škandalózne návrhy Duchu Svätému?
Nie, to by bola rúhavá manipulácia. Mons. Robert Mutsaerts, pomocný biskup z Bois-le-Duc, hovorí: "Synodálny proces sa zatiaľ podobá sociologickému experimentu a má len málo spoločného s Duchom Svätým. [...] Takmer by sa dalo hovoriť o rúhaní. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že synodálny proces bude slúžiť na zmenu niektorých cirkevných postojov, čím sa doň zapojí aj Duch Svätý ako advokát, zatiaľ čo Duch Svätý v priebehu storočí v skutočnosti inšpiroval niečo opačné".[21]
Poznámky:
[1] Medzinárodná teologická komisia: Synodalita v živote a misii Cirkvi č. 6, online: https://www.synoda.sk/downloads/Synodalita_v_zivote_a_misii_cirkvi.pdf.
[2] Príhovor pápeža na úvod synody (18.09.2021), online: https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-10/prihovor-papeza-na-uvod-synody-za-cirkev-synodalnu-pocuvajucu.html
[3] Príhovor pápeža Františka pri 50. výročí zriadenia Synody biskupov, online: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151020037
[4] Generálny sekretariát Biskupskej synody, Vademékum pre synodu o synodalite (september 2021), 1.3,2.3, online: https://www.synoda.sk/downloads/vademecum.pdf
[5] Príhovor pápeža Františka pri 50. výročí zriadenia Synody biskupov, cit.
[6] Address of Cardinal Mario Grech to the Bishops of Ireland on Synodality, online: https://www.catholicbishops.ie/2021/03/04/address-of-cardinal-mario-grech-to-the-bishops-of-ireland-on-synodality-2/
[7] Generálny sekretariát Biskupskej synody, Vademékum pre synodu o synodalite, 2.3, online: https://www.synoda.sk/downloads/vademecum.pdf
[8] Andrea Tornielli, Grech: la Chiesa è sinodale perché è una comunione, Vatican News, 21.07.2021, online: https://www.vaticannews.va/it/vaticano/news/2021-07/cardinale-grech-intervista-sinodo-sinodalita-tornielli.html
[9] Guido Vignelli, Una rivoluzione pastorale. Sei parole talismaniche nel dibattito ecclesiale sulla famiglia, Tradizione Famiglia Proprietà, Roma 2016.
[10] Generálny sekretariát Biskupskej synody, Vademékum pre synodu o synodalite, 2.3, online: https://www.synoda.sk/downloads/vademecum.pdf
[11] Porov. tamže
[12] Porov. tamže
[13] Müller, Bätzing. Vescovo Nega il Peccato? Ha Fallito la Sua Vocazione, Stilum Curiae, 13.02.2023, online: https://www.marcotosatti.com/2023/02/13/muller-su-batzing-vescovo-che-nega-il-peccato-ha-fallito-la-sua-vocazione/
[14] Príhovor pápeža Františka pri 50. výročí zriadenia Synody biskupov, online: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151020037
[15]Commisione teologica internazionale: Il sensus fidei nella vita della Chiesa, online: https://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/cti_documents/rc_cti_20140610_sensus-fidei_it.html
[16] Congregazione per la Dottrina della Fede, Istruzione Donum Veritatis sulla vocazione ecclesiale del teologo, (24.05.1990), online: https://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_19900524_theologian-vocation_it.html
[17] Lorenza Formicola, Ex anglicano: La sinodalità non vada contro la fede, La Nuova Bussola Quotidiana, 19.01.2023, in https://lanuovabq.it/it/ex-anglicano-la-sinodalita-non-vada-contro-la-fede
[18] Generálny sekretariát Biskupskej synody, Vademékum pre synodu o synodalite, 2.1, online: https://www.synoda.sk/downloads/vademecum.pdf
[19] Lorenza Formicola, Ex anglicano: La sinodalità non vada contro la fede, cit.
[20] Medzinárodná teologická komisia: Synodalita v živote a misii Cirkvi 38, online: https://www.synoda.sk/downloads/Synodalita_v_zivote_a_misii_cirkvi.pdf
[21] Rob Mutsaerts, Processo sinodale come strumento per cambiare la Chiesa?, in https://vitaminexp.blogspot.com/2022/11/synodaal-proces-als-instrument-om-kerk.html