ANTIKONCEPCIA JE ZLÁ - DÔSLEDNOSŤ KONZISTENTNEJ ETIKY ŽIVOTA
V Evangelium Vitae (1995) pápež Ján Pavol II. kladie antikoncepciu vedľa potratov a obidve nazýva "plodmi toho istého stromu". Narážka na strom nás vracia ku knihe Genezis. Tam sa odohráva výmena názorov medzi ženou Evou a hadom. Had sa ženy pýta: "Naozaj ti Boh povedal, aby si nejedla zo žiadneho stromu v záhrade?" (Mt 12,14, Gn 3,1) Eva odpovedá: "Môžeme jesť z ovocia stromov v záhrade, len o ovocí stromu uprostred záhrady Boh povedal: Nejedzte ho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli." (Gn 3,1) Had sa však na to opýta: "Čo je to za strom? (Gn 3,2-3)
Zakázané ovocie z knihy Genezis nám stačí na to, aby sme vedeli, že máme do činenia s hriechom. Biblia nás jasne učí, že hriech sa stavia proti Bohu. Táto prísnosť by nám mala stačiť na to, aby sme sa vyhýbali tomu, čo nás odcudzuje Bohu, ale nežijeme len vo svojej hlave. Naše túžby nás občas premôžu a my podľahneme pokušeniu. Podliehame zábudlivosti.
Od najstarších čias (Didaché, okolo roku 90 n. l.) sa antikoncepcia považovala za hriešnu. Až do roku 1930 a Lambethskej konferencie bolo kresťanské svedectvo proti antikoncepcii všeobecné. Neskôr v dvadsiatom storočí prišla sexuálna revolúcia a tabletky. Ak si požičiame termín od Petra Bergera († 2017), vplyvného sociológa, posvätný baldachýn bol práve prelomený. Spočiatku sa proti sexuálnej revolúcii a tabletkám objavil odpor. Prišiel s encyklikou Humanae Vitae (1968) a dominantnou reakciou na ňu bola v tom čase ostrá kritika. Ako môže byť Cirkev taká spiatočnícka? Prečo sa Cirkev vždy stavia do cesty pokroku?
Existuje bod, v prvej časti encykliky Evangelium Vitae, kde svätý otec kladie ešte hlbší vzťah medzi antikoncepciou a potratom. A ten je, že "kultúra podporujúca potraty je obzvlášť silná práve tam, kde sa odmieta učenie Cirkvi o antikoncepcii". (13) Nielenže antikoncepcia a potrat sú ovocím toho istého stromu, ako sme už citovali, ale jedno zlo nadväzuje na druhé. Ján Pavol II. to poznal nie na základe prieskumov, ako by to urobili niektorí sociológovia, ale ako filozof, ktorého vlastná prelomová teológia tela pomohla naznačiť novú cestu pre učenie Cirkvi o sexualite.
Koncom roka 1983 kardinál Joseph Bernardin predniesol na Fordhamskej univerzite prednášku, v ktorej predstavil to, čo sa stalo známe ako "dôsledná etika života". Bolo to len šesť mesiacov, čo americkí biskupi schválili a zverejnili svoj pastiersky list Výzva pokoja. Kardinál sa vo svojom príhovore snažil ukázať, že posvätnosť života nie je ohrozená len v jednej otázke, ktorou bol potrat.
Bernardin v príhovore argumentoval, že priamy útok na život v maternici je podobný priamemu útoku na civilné populačné centrá jadrovou strelou. V oboch prípadoch ide o úmyselnú stratu ľudského života. Oba prípady sú samozrejme vždy zlé. V prejave zazneli aj letmé zmienky o hlade, bezdomovectve, prisťahovalcoch bez dokladov a dokonca o ľudských právach v zahraničnej politike USA v Strednej Amerike. Podľa jeho slov existuje viacero problémov, ktoré majú medzi sebou "vnútorný vzťah". S týmto "vnútorným vzťahom" musí byť postoj pro-life vnímaný ako oveľa väčší ako potraty, hovoria zástancovia konzistentného prístupu etiky života.
Antikoncepcia sa však nikdy nespomínala - dokonca ani jej veľmi jasný "vnútorný vzťah" k potratu. (Nie je spomenutá ani vo vyhlásení DNV "Nekonečná dôstojnosť", ktoré bolo zverejnené práve v pondelok). Minulý rok sa pokúsil rehabilitovať dôslednú etiku života kardinál Blaise Cupich, podobne ako Bernardin chicagský arcibiskup. Cupich sa opäť na Fordhamskej univerzite snažil presadiť rozšírenie "otázok života" - tentoraz o "klimatické zmeny". V zjavnej snahe ukázať vzájomnú prepojenosť problémov kardinál Cupich tvrdil, že existujú "utečenci pred klimatickými zmenami". Nakoniec však, podobne ako v prípade Bernardina, ani pri Cupichovej prednáške nedošlo k uznaniu morálnej škody v antikoncepcii.
Čo si máme myslieť o dôslednej etike života, ktorá mlčí o antikoncepcii?
Napadá mi niekoľko vecí.
Po prvé, zdá sa, že pre väčšinu katolíkov je zahanbujúce, že Cirkev má "nesprávny postoj" k antikoncepcii. Nechceme predsa sklamať našich nových priateľov, ktorí si myslia, že sme konečne "uzreli svetlo", keď sme upustili od odporu voči antikoncepcii a konečne si uvedomili, že iné otázky si na nás robia nárok prinajmenšom v takej miere ako potraty.
Po druhé, pri dôslednom uplatňovaní etiky života je ťažké odraziť veľmi reálny dojem, že politikárčenie je dôležitejšie ako morálna analýza. Je lepšie zomknúť zbrane na podporu straníckej platformy, ako predložiť výstižnú a presvedčivú obhajobu zdrojov života.
Po tretie, treba podporiť účinné hnutie občanov v prospech kultúrneho odklonu od udusenia zdrojov života a presadzovať osobné prijatie služobného používania zdrojov života, ako to naznačil pápež sv. Pavol VI. v Humanae Vitae. Tak ako nie som pánom svojho osudu, tak sa musím odovzdať Božiemu zámeru, ktorý sa nachádza v samotnej prírode, aby som dosiahol skutočné sebaovládanie.
Dôslednej etike života chýba dôslednosť, kým nepripustíme, že ohrozenie ľudského života nezačína sociálnymi problémami mimo nás, ale v skutkoch vôle, ktoré prezrádzajú prílišnú sebalásku. Hriech tu nespočíva v absencii lásky, ale v neusporiadanej náklonnosti. Dobre žiť znamená dobre milovať. Antikoncepcia nikdy neznamená dobre milovať.
Dôslednosť, pokiaľ ide o ohrozenie ľudského života, nás nabáda, aby sme neprehliadali samotný akt odovzdávania života. Tam by sme mohli nájsť "prvú chybu, našu vlastnú prvú chybu", ktorá smutne osekáva to, čo Pán od začiatku obdaril krásou a neporušenosťou.
Mons. Robert J. Batule
https://www.thecatholicthing.org/2024/04/10/the-consistency-of-the-consistent-ethic-of-life/