ARCIBISKUP GĄDECKI: LIST PÁPEŽOVI
Vaša Svätosť,
V deň začiatku synody som dostal e-mailom dokument s názvom Rozhodnutie synodálnej cesty Katolíckej cirkvi v Nemecku. Východiskom pre analýzu situácie Katolíckej cirkvi v tejto krajine je kríza sexuálneho zneužívania v nemeckej cirkvi. Zdá sa, že autori sú takí rozpačití zo spôsobu, akým nemeckí biskupi reagovali na správy o sexuálnom zneužívaní zo strany duchovných, že sa rozhodli uskutočniť morálnu a právnu revolúciu v univerzálnej Cirkvi. Zdá sa však, že to nebude evanjelická revolúcia, ale skôr revolúcia inšpirovaná ľavicovo-liberálnymi ideológiami.
Instrumentum laboris (B 3.4) kladie otázku, aký stupeň doktrinálnej autority možno prisúdiť rozlišovaniu, ktoré vykonáva jedna biskupská konferencia a kontinentálne zhromaždenie. Otázka znie, či ich možno "chápať ako subjekty so špecifickými kompetenciami vrátane určitej skutočnej doktrinálnej autority"? Zdá sa, že pri hľadaní odpovede nemožno abstrahovať od toho, čo sa dialo v súvislosti so synodálnym procesom, ktorý ohlásila Vaša Svätosť a ktorý môže mať otvorený alebo skrytý vplyv na rímske zasadania synody.
Ide o tri hlavné témy: zmena v usporiadaní Cirkvi, zmena učenia o sexuálnej morálke a vysvätenie žien do diakonátu a presbyterátu.
Prvá z nich je nevyhnutnou podmienkou pre ďalšie ciele. Východiskom je princíp inkulturácie. Cirkev by sa mala čo najviac pripodobniť svetu, ktorý je vo svojej liberálno-demokratickej verzii vzorom humanizmu. Cirkev si skutočne "váži demokraciu", ale len vtedy, ak je založená na správnom chápaní osoby. Pripomína tiež, že sa "ľahko mení [na] otvorený alebo skrytý totalitarizmus" (CA 46). Vyvstáva otázka, kde vlastne funguje demokracia na základe správneho poňatia ľudskej osoby, t. j. napríklad rešpektovania práva na život každej ľudskej bytosti od momentu počatia až po prirodzenú smrť? Navyše, pri všetkých svojich dobrých vlastnostiach liberálna demokracia určite nie je jediným dobrým systémom. Stačí si pripomenúť Aristotelovu klasifikáciu politických systémov.
Synodale Weg požaduje, aby Cirkev prijala za svoj politický systém ten, ktorý dnes prevláda na Západe, so všetkými princípmi demokratickej byrokracie, počnúc dohľadom laikov nad klérom, transparentnosťou rozhodovacích procesov, účasťou laikov na obsadzovaní cirkevných postov alebo na funkčnom období. Moc pápeža a biskupov by mala byť obmedzená a podliehať dohľadu laikov organizovaných v paralelnej hierarchickej štruktúre moci.
Druhou témou je požehnanie rôznych typov nesviatostných zväzkov, vrátane zväzkov osôb jedného pohlavia. Možno si položiť otázku, prečo žehnať ľudí žijúcich v hriechu? Uvedená odpoveď je pomerne jednoduchá: títo ľudia sa sami hlásia o požehnanie a okrem toho, tvrdia autori dokumentu, títo ľudia nežijú v smrteľnom hriechu a nie sú zbavení milosti. Na druhej strane hriechom je učenie Cirkvi, ktoré je nielen vnímané ako nemilosrdné a diskriminačné, ale dokonca - podľa autorov - robí Cirkev zodpovednou za prenasledovanie a samovraždy transrodových ľudí. Cirkev totiž nesmie negatívne hodnotiť žiadne ľudské správanie, ktoré sa uskutočňuje v mene lásky. Láska všetko ospravedlňuje a všetko robí dobrým. Všetko, čo je prejavom sebaurčenia, je v zásade dobré a Cirkev by to mala ako také uznať. Uznanie tu znamená udelenie požehnania. Prostredníctvom získaného požehnania (a nie prostredníctvom obrátenia) chcú ľudia nasmerovať svoj život k Bohu, aj keď ich konanie zostáva v rozpore s Božím zákonom.
Tradične v učení Cirkvi vzťahy medzi ľuďmi, vrátane sexuálnych vzťahov, podliehajú morálnemu hodnoteniu. Svätý Augustín žasol nad tým, že nielen svätí a tí, ktorí sú celým srdcom oddaní Bohu, sa vo svojom živote riadia láskou, ale aj zatvrdliví hriešnici. Stačí si spomenúť na zbojníkov, ktorí sa potulujú po cestách a radšej znášajú najťažšie mučenie, než by prezradili mená svojich spoločníkov. "Neboli by toho schopní, keby v nich nebola veľká vloha pre lásku" (Facere tamen ista sine magno amore non poterunt)[1]. Existujú však dva druhy lásky: "láska k Bohu až po pohŕdanie sebou samým, ktoré zašlo tak ďaleko" a "sebaláska až po pohŕdanie Bohom, ktoré zašlo tak ďaleko"[2]. Láska teda neospravedlňuje všetko a nerobí všetko dobrým. A podľa katolíckeho prístupu sa ku každému človeku správame s úctou, ale nie ku každému ľudskému rozhodnutiu.
Autori dokumentu očakávajú, že Cirkev bude okrem sviatostného manželstva uznávať za dobré a vedúce k posväteniu aj "voľné zväzky", občianske zväzky, partnerstvá, zväzky osôb rovnakého pohlavia atď. Ich spoločenská akceptácia - podľa ich názoru - musí nájsť vyjadrenie v liturgii Cirkvi. Pri tomto počúvaní je dôležité mať na pamäti, že v súlade s dynamikou tohto procesu, ktorú vidíme v sekulárnom svete, je legalizácia civilných partnerstiev len prvým krokom na ceste k "manželstvu pre všetkých". Navrhované vacatio legis, t. j. prijať rozhodnutie dnes a realizovať ho "až" v marci 2026, má za cieľ oslabiť odpor veriacich. Podľa Synodale Weg by sa malo zásadne prehodnotiť celé učenie Cirkvi o pohlaví, pretože nezodpovedá sebapochopeniu transrodových osôb. Obsahuje podľa nich len cirkevné "insinuácie". Požiadavka zahŕňa aj reinterpretáciu Biblie vrátane Knihy Genezis 1,27.
Autori dokumentu predkladajú viacero praktických návrhov, od nezaznamenávania pohlavia dieťaťa v krstnom liste, cez možnosť zmeny mena a pohlavia v krstnom liste, zabezpečenie prístupu transrodových osôb k sviatostiam vrátane kňazstva a zasväteného života, až po povinnosť používať v Cirkvi nediskriminačný jazyk a školenia pre duchovných o tom, ako slúžiť transrodovým osobám. To všetko v mene takzvaných špičkových sociálnych vied. Existuje však riziko, že vedecké zistenia, na ktoré sa odvoláva Synodale Weg, sú nesprávne, podobne ako v prípade inej kedysi populárnej teórie rasizmu.
Ak by biskupské konferencie alebo kontinentálne zhromaždenia dostali doktrinálnu autoritu, uvedené tézy by sa považovali za katolícke a - možno - by sa vnucovali aj iným konferenciám kontinentálnych zhromaždení, napriek ich jednoznačne nekatolíckemu charakteru.
Ako predseda Konferencie biskupov Poľska, so synovskou oddanosťou a úctou k apoštolskému úradu nástupcu svätého Petra a zároveň so znepokojením a smútkom nad rozhodnutím nemeckej synodálnej cesty, chcem upozorniť Svätého Otca na tieto krajne neprijateľné a nekatolícke tézy synodálnej cesty, veriac, že apoštolský depozit, ktorého je Vaša Svätosť strážcom a správcom, zostane neporušený.
Vedomie sily, ktorá spočíva v pravde, oživuje moju nádej voči prebiehajúcej synode, aby nebola nijakým spôsobom zmanipulovaná a použitá na schválenie nemeckých téz, ktoré otvorene odporujú učeniu Katolíckej cirkvi.
Matke Cirkvi zverujem život a službu Vašej Svätosti, uisťujem o modlitbách veriacich a pastierov Cirkvi, ktorá je v Poľsku, a prosím o apoštolské požehnanie.
So synovskou oddanosťou,
+ Mons. Stanisław Gądecki
arcibiskup metropolita poznanský
Predseda Konferencie biskupov Poľska
Poznámky:
[1] Svätý Augustín, Discorsi III/2 (151-183) sul Nuovo Testamento, Citta' Nuova Editrice, Roma 1990, 169, 11, 14, s. 794.
[2] Fecerunt itaque civitates duas amores duo, terrenam scilicet amor sui usque ad contemptum Dei, caelestem vero amor Dei usque ad contemptum sui. Denique illa in se ipsa, haec in Domino gloriatur (Svätý Augustín, Boží štát, XIV, 28, Wydawnictwo Antyk, Kęty 1988, s. 546).
www.ekai.pl