AUTORITA V CIRKVI

Nedávna epizóda odvolania Josepha E. Stricklanda, biskupa z Tyleru v Texase, pápežom Františkom odhaľuje jeden zo skutočných problémov synody, ktorej súhrnná správa bola zverejnená 28. októbra. Touto otázkou je správne chápanie toho, čo to je autorita v Cirkvi.

Čo vyplynie z poslednej synody? Na skutočnú odpoveď na túto otázku si budeme musieť počkať na posynodálnu exhortáciu, ktorú zverejní pápež. Súčasná synoda v roku 2023 totiž ešte nie je ukončená, pretože sa musí uskutočniť počas dvoch zasadnutí.

Správa preto uvádza len úvahy a návrhy predložené s ohľadom na druhé zasadanie, ktoré sa bude konať na jeseň 2024. Pápež má vždy možnosť medzitým zverejniť to, čo chce, ale faktom zostáva, že v tejto chvíli nemôže dôjsť k ďalšiemu rozpracovaniu. Zdá sa však, že skutočný problém synody sa práve celkom vyjasnil vďaka nedávnej epizóde: odvolaniu biskupa Stricklanda pápežom Františkom.

Čo je to autorita?

Slovo "autorita" pochádza z latinského slovesa "augere", ktoré znamená zväčšovať. Podľa etymológie autorita označuje funkciu toho, kto má dať vzrast tým, ktorým vládne, teda vzrast slobody. Robiť druhých stále slobodnejšími je základný a radikálny čin, ktorý definuje autoritu ako takú.

A táto sloboda, ktorej podporu musí autorita zabezpečovať, je sloboda, ktorú musia členovia spoločnosti čoraz viac uplatňovať navzájom a prostredníctvom seba iným. Robia to tak, že konajú podľa požiadaviek správneho rozumu, osvietení vierou, aby dosiahli dokonalosť, ku ktorej ich povoláva Boh. Táto dokonalosť je vpísaná do spoločného dobra, ktoré je dôvodom života v spoločnosti a za ktoré je zodpovedná autorita.

Autorita nás robí slobodnými. Nenahrádza slobodu, ale prichádza jej na pomoc a uľahčuje jej uplatňovanie. Anjelský doktor tento bod dobre vysvetľuje, najmä keď hovorí o autorite toho, kto učí:

"Z účinkov vychádzajúcich z vonkajšieho princípu niektoré vychádzajú len z vonkajšieho princípu; ako je forma domu vtlačená do hmoty samotným umením: zatiaľ čo iné účinky vychádzajú niekedy z vonkajšieho princípu, inokedy z vnútorného princípu: tak je zdravie spôsobené u chorého človeka niekedy vonkajším princípom, totiž lekárskym umením, inokedy vnútorným princípom, ako keď je človek uzdravený silou prírody. Pri takýchto účinkoch si treba všimnúť dve veci.

Po prvé, že umenie vo svojej činnosti napodobňuje prírodu, lebo tak ako príroda lieči človeka zmenou, strávením, odmietnutím hmoty, ktorá spôsobila chorobu, tak to robí aj umenie.

Po druhé, musíme si všimnúť, že vonkajší princíp, umenie, pôsobí nie ako hlavný činiteľ, ale ako pomoc hlavnému činiteľovi, ktorým je vnútorný princíp, tým, že ho posilňuje a poskytuje mu nástroje a pomoc, ktoré vnútorný princíp využíva pri vytváraní účinku. Takto lekár posilňuje prírodu, používa potraviny a lieky, ktoré príroda využíva na dosiahnutie zamýšľaného cieľa." (sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologiæ, I, 117, 1)

A takto aj autorita posilňuje slobodu a poskytuje jej prostriedky a liečivá, ktoré potrebuje na to, aby sa správne uplatňovala. Takto zákon nariadený autoritou nemá iný dôvod existencie ako poskytnúť prostriedky ľudskej slobode, aby sa prispôsobila Božiemu zákonu a dosiahla dokonalosť človeka. Ako hovorí pápež Lev XIII: "Sloboda spočíva v tom, že s pomocou občianskych zákonov môžeme ľahšie žiť podľa predpisov večného zákona" [1].

Biskup Strickland nechápal veci inak, a preto chcel využiť aj svoju biskupskú autoritu, ktorú mu v roku 2012 udelil pápež Benedikt XVI. na to, aby približne 120 000 veriacich poskytol skutočnú slobodu Božích detí. Ide o skutočnú slobodu prispôsobiť sa pravému evanjeliu so všetkými jeho požiadavkami vrátane požiadaviek prirodzeného práva.

To ho viedlo k tomu, že podobne ako väčšina jeho amerických kolegov verejne kritizoval poslednú synodu. Ako uvádza Jean-Marie Guénois v denníku Le Figaro z 11. novembra, "biskup Strickland kritizoval sériu rozhodnutí, ktoré by mohli zaviesť formu ženského diakonátu, vysvätenie ženatých mužov za kňazov, kontrolu biskupskej moci laikmi a požehnanie homosexuálnych párov, aj keď tento posledný bod bol spornejší, než sa v októbri očakávalo".

Napriek tomu podľa toho istého novinára "vo svojom liste z 22. augusta 2023 adresovanom katolíkom svojej diecézy v severovýchodnom Texase tento vývoj bod po bode odmieta, pričom sa opiera o pokoncilové učenie Katolíckej cirkvi. Dospel k záveru, ktorý ho musel vyjsť draho, pretože naznačil, že pápež František bude schizmatický: "Žiaľ, môže sa stať, že niektorí označia za schizmatikov tých, ktorí nesúhlasia s navrhovanými zmenami. Buďte si však istí, že nikto, kto zostáva pevne na olovnici našej katolíckej viery, nie je schizmatik. Musíme zostať neochvejne a skutočne katolíkmi bez ohľadu na to, čo sa môže predložiť... Preto stáť pevne neznamená, že sa snažíme opustiť Cirkev. Naopak, tí, ktorí by chceli navrhovať zmeny toho, čo sa nedá zmeniť, sa usilujú zmocniť Kristovej Cirkvi, a tí sú naozaj skutočnými schizmatikmi."

"Schizma", o ktorej je tu reč, je založená na falošnom chápaní autority v Cirkvi. Je to falošné poňatie, v ktorom sa autorita dáva do služieb rozmarov falošnej slobody. Ako totiž veľmi dobre poznamenal švajčiarsky teológ Charles Journet [2], sloboda a autorita sú dva korelatívne pojmy, ktoré sa budú deformovať paralelne a súčasne.

"Autorita," dodáva, "je úplne a radikálne rozvrátená, keď súhlasí s obetovaním poriadku cieľov vôli množstva, zákona faktom, povinnosti rozmaru, dokonalého nedokonalému, činu moci" [3].

Zneužitá autorita, ktorú zneužíva pápež František, paralyzuje skutočnú slobodu Božích detí, pretože mlčí, namiesto toho, aby nahlas a jasne vyhlásila, ako by mala, že zlo je zlo a omyl je omyl. Dáva sa do služieb falošnej slobody ľudských práv tým, že svojím ekumenizmom vyvoláva pohoršenie, v praxi umožňuje prístup k eucharistickému prijímaniu rozvedeným a znovu zosobášeným a odmieta akúkoľvek diskrimináciu LGBT ľudí.

A synoda je v konečnom dôsledku len kryštalizáciou tejto falošnej slobody, nakoľko chce byť dedičom a pokračovateľom Druhého vatikánskeho koncilu. "Druhý vatikánsky koncil," vyhlasuje sa v súhrnnej správe, "bol v skutočnosti ako semeno zasiate na poli sveta a Cirkvi. ... Synoda 2021 - 2014 pokračuje vo využívaní energie tohto semena a rozvíjaní jeho potenciálu. ... V tomto zmysle predstavuje skutočný akt následnej recepcie koncilu, ktorý rozširuje jeho inšpiráciu a obnovuje jeho prorockú silu pre dnešný svet."

Bola to prorocká sila, ktorá chcela prijať do Cirkvi falošné myšlienky vyplývajúce zo slobodomurárskej revolúcie, aby sa dosiahlo "oficiálne zmierenie Cirkvi so svetom, akým sa stala od roku 1789" [4]. Chcela ísť stále ďalej na ceste tohto aggiornamenta.

o. Jean-Michel Gleize

www.fsspx.news