PÔVOD AUTORITY V CIRKVI A JEJ PREVRÁTENIE

Podľa modernistického myslenia autorita prichádza zdola a nie zhora. Toto mimoriadne závažné prevrátenie tradičnej doktríny vysvetľuje súčasné pápežské oscilácie medzi autoritárstvom voči tradícii a kapituláciou pred liberálnymi požiadavkami.

1. "Učil ich ako ten, čo má autoritu, a nie ako zákonníci" (Mk 1, 22). Autorita pochádza od Boha, teda autorita prijatá ako taká, a teda všetka autorita. Hovorí to svätý Pavol (Rm 13, 1), ale odhaľuje to už zdravý rozum.

Preto každá autorita "pochádza zhora", lebo je partikulárnym vyjadrením vlády Boha, ktorý používa ľudských prostredníkov, aby viedol svoje stvorenia k večnému šťastiu v nebi a aby ich tam viedol spôsobom, ktorý zodpovedá ich ľudskej prirodzenosti, teda rozumne a v úplnej slobode.

Takto sa svet, pochádzajúci od Boha, ktorý ho stvoril a zachováva, vracia k Bohu. Je to vlastne Boh, konečný a najvyšší cieľ, ktorého hľadajú všetky stvorenia. Každý hľadá podľa spôsobu, ktorý zodpovedá jeho prirodzenosti. Ľudia sa usilujú o svoj Cieľ prostredníctvom inteligencie a slobody.

A ak sa o ten istý Cieľ usilujú viacerí ľudia spoločne, potrebujú, aby im v ich inteligencii a slobode pomáhala autorita, ktorej úlohou je zjednotiť a usporiadať ich úsilie s plným poznaním príčiny.

Autorita je teda pomoc a podpora, ktorú Boh dáva ľuďom s dostatočne vysokou inteligenciou, aby okrem partikulárnych dobier každého z nich rozoznali aj pravé dobro spoločné pre všetkých. A je to aj pomoc a podpora inteligencie vybavenej všetkou mocou prijímať rozhodnutia potrebné na získanie a zachovanie tohto spoločného dobra.

2. Autoritu teda možno chápať len vo vzťahu k spoločnému dobru a k cieľu. Autorita je definovaná ako pomoc a asistencia, ktorú ľudská sloboda potrebuje na získanie tohto dobra a na dosiahnutie tohto cieľa podľa správnej modality, ktorou je spoločné konanie.

V Cirkvi nemá autorita biskupov a pápeža iný význam ako vo vzťahu k večnej spáse. Prvou podmienkou tejto autority je zachovávanie a odovzdávanie depozitu viery, pretože viera je začiatkom spásy.

3. Proti tomuto katolíckemu poňatiu autority a proti tomuto rímskemu učeniu o moci, "ktorá pochádza zhora" (Jn 19, 11), stojí modernizmus presadzovaný Druhým vatikánskym koncilom, ktorý je sám dôsledkom "rousseauovských" a imanentistických doktrín, ktoré sú v konečnom dôsledku marxistické. Ich doktrína je doktrínou moci, "ktorá prichádza zdola".

Toto je výzva Františkovho pontifikátu, najmä v súvislosti so synodou o synodalite. A to je veľmi vážne. Vzhľadom na to sa zamyslime nad tým, že autorita pápeža vo Svätej cirkvi je podkopávaná, nakoľko nositelia pápežskej autority už viac ako polstoročie sú presiaknutí heterodoxnými doktrínami.

Katolícky a rímsky ideál, ktorý si Boh želal pre svoju Cirkev, je prakticky zničený prevrátením autority, teda novou definíciou, ktorá zásadne obracia jej povahu zhora nadol. Doteraz autorita zostupovala k Božiemu ľudu stupeň po stupni cez pápeža, Kristovho námestníka, a potom cez biskupov.

Teraz stúpa (alebo skôr: vystupuje) stupeň po stupni od Božieho ľudu (vysväteného kňaza, proroka a kráľa) k biskupom a k pápežovi. A ak neskôr autorita zostupuje od pápeža a biskupov k ľudu, tak len do tej miery, do akej je táto autorita výrazom spoločného vedomia ľudu. Synoda o synodalite je jedným z privilegovaných prejavov tejto inverzie.

4. Túto myšlienku jasne vyjadril pápež František vo svojom prejave 17. októbra 2015: "Synodálna Cirkev je Cirkev, ktorá počúva," povedal. "Je to vzájomné počúvanie, v ktorom sa každý má čo naučiť. Veriaci ľud, kolégium biskupov, rímsky biskup: všetci sa navzájom počúvajú, všetci počúvajú Ducha Svätého, 'Ducha pravdy' (Jn 14, 17), aby vedeli, čo 'hovorí cirkvám' (Zjv 2, 7).

A celkom nedávno, tesne pred otvorením synody, v príhovore prednesenom počas audiencie 23. augusta 2023, sa pápež opäť vrátil k tejto myšlienke: "Snažíme sa naučiť novému spôsobu prežívania vzťahov tým, že sa navzájom počúvame, aby sme počuli a nasledovali hlas Ducha."

5. V takomto poňatí už nie je autorita definovaná podľa spoločného dobra a cieľa. A v Cirkvi sa autorita pápeža už nechápe v zmysle depozitu viery a večnej spásy duší. Aj preto biskup Joseph Strickland obvinil pápeža Františka z "podkopávania depozitu viery".

V novej "počúvajúcej Cirkvi" sa však autorita už nesmie prispôsobovať predovšetkým požiadavkám objektívneho cieľa, ale musí sa prispôsobovať predovšetkým mentalite svojich poddaných. Znovu to povedal Charles Journet, keď vysvetlil, ako protestantizmus pred modernizmom dosiahol radikálne rozvrátenie autority. [1]

Prvoradou starosťou autority už nie je vnucovať cieľ, ale radiť sa s množstvom; už nie je požadovať právo, ale zaznamenávať skutočnosť; už nie je podriaďovať množstvo cieľu, ale podriaďovať cieľ množstvu. Dodal, že spustošenie tohto princípu možno prakticky zmierniť akýmkoľvek stupňom prirodzeného rozumu alebo nadprirodzeného svetla, ktoré v protestantizme zostalo.

Protestantizmus však treba posudzovať podľa jeho princípu a koreňov. A tento princíp je rozporuplný. To isté platí aj o modernizme II. vatikánskeho koncilu a pápeža Františka. Formula "autorita pochádza zdola", ktorá je jadrom "počúvajúcej Cirkvi", je v skutočnosti protirečením.

Dnes sa udržiavanie autority tým, že sa naďalej koná, akoby pochádzala zhora, považuje za útlak. Avšak prijímať to, čo prichádza zdola, a konať tak, akoby to bola skutočná autorita, vedie k skutočnému útlaku. Podobne ako protestantizmus, aj modernizmus vo svojom pokrivenom poňatí autority osciluje medzi týmito dvoma pólmi.

6. Preto vidíme, ako pápež František na jednej strane s bezprecedentnou prísnosťou odvoláva biskupa Stricklanda, biskupa, ktorý mal v úmysle zostať verný záväzkom prijatým počas svojej vysviacky, a na druhej strane stále viac kapituluje pred liberálnymi požiadavkami progresívnej časti Božieho ľudu.

Kardinál Gerhard Ludwig Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery za pápeža Benedikta XVI. sa vyjadril, že odvolanie biskupa Stricklanda považuje za "svojvoľné odvolanie", ktoré by v konečnom dôsledku "podkopalo autoritu pápeža".

V skutočnosti je toto odvolanie len dôsledkom už aj tak pomýlenej pápežskej autority, autority, ktorá sa teraz považuje za pochádzajúcu zdola a nie zhora.

otec. Jean-Michel Gleize, SSPX

www.fsspx.news