ZÁZRAČNÁ MEDAILA - MEDAILA MNOHÝCH MILOSTÍ

Zázračná medaila je nepochybne najrozšírenejšou medailou všetkých čias. Vznikla vo Francúzsku v roku 1830, keď ju Panna Mária zjavila priamo svätej Kataríne Labouré ešte ako mladej rehoľníčke.

Zázračná medaila je oválna. Na jednej z jej strán je Panna Mária zobrazená s roztiahnutými rukami. Svetelné lúče symbolizujú milosti, ktorými obdarúva veriacich. Zároveň svojimi panenskými nohami drví hlavu pekelného hada. Okraj Panny Márie rámuje modlitba: "Ó, Mária počatá bez hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame."

Na druhej strane je písmeno "M" s krížom na vrchole. Pod ním sú sväté srdcia Ježiša a Márie. Medailu obklopuje dvanásť hviezd, ktoré pripomínajú slávne slová z Apokalypsy: "Žena odetá slnkom, pod nohami má mesiac a na hlave korunu z dvanástich hviezd" (Apok 12, 1).

Detstvo a výchova svätej Kataríny Labouré, ktorej Panna Mária zjavila zázračnú medailu

Svätá Katarína Labouré sa narodila v roku 1806 vo Fain-lès-Moutiers vo francúzskej provincii Burgundsko. Jej otec Pierre Labouré vlastnil vidiecky majetok, ktorý sám obrábal. Jej matka Magdaléna Gontardová patrila do významnej a kultúrnej rodiny, ktorá bola spriaznená so šľachtou v regióne.

Katarína mala len deväť rokov, keď jej matka zomrela. Opustené dievča vyliezlo na kus nábytku a objalo sochu Panny Márie. S plačom požiadala Pannu Máriu, aby jej nahradila matku, ktorú práve stratila: "Odteraz budeš mojou matkou."

Zdá sa, že jej rehoľné povolanie má svoj pôvod v ranom detstve a potvrdilo sa pri príležitosti tajomného sna, ktorý mala asi v osemnástich rokoch. Zdalo sa jej, že sa nachádza v malom kostolíku vo Fain-lès-Moutiers a že starší kňaz s pôsobivým pohľadom celebruje omšu. Na konci omše ju kňaz vyzval, aby pristúpila. Bála sa, váhala, ale bola fascinovaná mimoriadnym leskom jeho pohľadu. Krátko nato v tom istom sne opäť narazila na starého kňaza, ktorý jej povedal: "Dcéra moja, teraz predo mnou utekáš, ale jedného dňa ma budeš hľadať. Boh má pre teba plány, nikdy na to nezabudni." Svätý Vincent de Paul, zakladateľ Dcér milosrdenstva, ktorý vyzval svätú Katarínu, aby vstúpila do rehoľného života ako jeho duchovná dcéra.

V tom čase Katarína tomuto snu nerozumela. Až o nejaký čas neskôr, keď uvidela obraz svätého Vincenta de Paul v dome Dcér milosrdenstva v Châtillon-sur-Seine, kam išla študovať, spoznala tajomnú postavu zo svojho sna. Vtedy pochopila, že zakladateľ Dcér milosrdenstva ju volá, aby sa stala jeho duchovnou dcérou.

Pozemský otec svätej Kataríny jej kládol rôzne prekážky, aby vstúpila do rehoľného života. Po dlhom boji a až keď mala dvadsaťtri rokov, konečne získala povolenie vstúpiť do Dcér svätého Vincenta de Paul v Châtillon-sur-Seine. O tri mesiace neskôr, v apríli 1830, bola preložená do iného domu kongregácie na Rue du Bac v Paríži. Krátko po príchode Kataríny na Rue du Bac bolo telo svätého Vincenta de Paul - ktorý zomrel pred 170 rokmi - slávnostne prenesené do kaplnky Saint-Lazare z katedrály Notre Dame v nádhernej striebornej schránke. Jeho telo bolo neuveriteľne dobre zachované, akoby zomrel len pred krátkou chvíľou.

Nasledujúci týždeň mala Katarína prvé zo svojich nadprirodzených videní.

Rozpráva o nich:

Srdce svätého Vincenta sa mi zjavilo v troch rôznych podobách počas troch po sebe nasledujúcich dní. Najprv malo svetlú farbu, telovú farbu, prezrádzajúcu pokoj, mier, nevinnosť a súlad. Potom bolo červené ako oheň, akoby malo naznačovať lásku, ktorá tým, že roznieti všetky srdcia, mala obnoviť celé spoločenstvo a umožniť mu rozšíriť sa do najvzdialenejších častí zeme. Napokon som ju videl ako tmavočervenú, čo vo mne vyvolalo veľký smútok, ktorý sa mi zdal takmer neprekonateľný a, neviem prečo, súvisel so zmenou vlády.

Katarína s poslušnosťou a dôverou rozprávala svojmu spovedníkovi, otcovi Jean-Marie Aladelovi, o svojich víziách. Ten však v obave, že sú to diabolské ilúzie alebo dôsledok príliš rozjarenej fantázie, bol neoblomný a radil jej, aby ich nebrala vážne. Počas celého noviciátu mala Katarína privilégium vidieť nášho Pána v Najsvätejšej sviatosti "okrem prípadov, keď som pochybovala". Inými slovami, keď sa, aby bola verná svojmu spovedníkovi, snažila vzdorovať údajnej ilúzii.

Počas jedného z týchto videní "sa mi náš Pán zjavil v Najsvätejšej sviatosti ako kráľ s krížom na prsiach. Vo chvíli evanjelia sa mi zdalo, že kríž skĺzol k Jeho nohám. Zdalo sa, že Náš Pán bol zbavený všetkých svojich rúch, keď padli na zem. Vtedy ma napadli tie najtemnejšie a najsmutnejšie myšlienky: pozemský kráľ bude detronizovaný a zbavený svojich kráľovských ozdôb."

Toto videnie sa odohralo v nedeľu Najsvätejšej Trojice 6. júna 1830, sedem týždňov pred politickou agitáciou, ktorá vyvrcholila detronizáciou kráľa Karola X. Osvietená týmto nadprirodzeným videním mladá Katarína pochopila, že panovník čoskoro stratí korunu a že to bude znamenať víťazstvo síl zla vo Francúzsku. Považovala za potrebné varovať svojho spovedníka otca Aladéla, ktorý toto varovanie opäť bral na ľahkú váhu.

V noci 18. júla 1830, na sviatok svätého Vincenta de Paul, svätá Katarína po prvýkrát uvidela Pannu Máriu. Bol to jej anjel strážny v podobe malého chlapca, ktorý ju priviedol k Panne Márii. Prečítajme si ešte raz jej vlastné rozprávanie, ktoré je pôsobivé svojou jednoduchosťou a neokázalosťou:

Novici dostali kúsok plátennej rochety svätého Vincenta. Ja som tú svoju rozrezala na polovicu, jeden kúsok som zhltla a potom som išla spať s myšlienkou, že mi získa milosť vidieť Presvätú Pannu.

O pol dvanástej som sa zobudil na zvuk volania môjho mena: "Sestra Labouré! Sestra Labouré!" Odhrnula som záclonu a uvidela som malého chlapca vo veku asi štyroch alebo piatich rokov, oblečeného v bielom a obklopeného žiarivou aureolou, ktorý povedal: "Pane! "Poďte do kaplnky. Panna Mária tam na teba čaká."

Narýchlo som sa obliekla a išla som k chlapčekovi, ktorý zostal stáť pri hlave mojej postele. Sprevádzal ma a držal sa po mojej ľavej strane. Všetky miesta, ktorými sme prechádzali, boli osvetlené, čo ma veľmi prekvapilo. Ešte viac ma však prekvapili dvere kaplnky, pretože sa hneď otvorili, keď sa ich chlapec len ledva dotkol končekom prsta. A moje prekvapenie bolo ešte väčšie, keď som videl, že všetky sviečky sú zapálené, čo mi pripomínalo polnočnú omšu.

Najsvätejšiu Pannu Máriu som však nevidel. Chlapček ma zaviedol do presbytéria vedľa kresla duchovného vodcu. Tam som si kľakol, zatiaľ čo chlapec zostal celý čas stáť.... Konečne prišla tá chvíľa. Chlapec mi poradil: "Svätá Panna prichádza, tu je."

Vtedy som počul niečo ako šuchot hodvábnych šiat, ktorý sa ozýval vedľa kazateľnice pri obraze svätého Jozefa a ustával nad stupňami oltára na evanjeliovej strane, na kresle podobnom kreslu svätej Anny. V tej chvíli, keď som uvidel Presvätú Pannu, ponáhľal som sa dopredu, pokľakol som pred ňou a položil som jej ruky na kolená. Bola to najsladšia chvíľa môjho života, ale nedokážem vyjadriť všetko, čo som cítila.

V inom rukopise bola svätá Katarína Labouré explicitnejšia a aspoň čiastočne prezradila, čo počula od Najsvätejšej Panny:

Moja dcéra, dobrý Boh ti chce dať poslanie. Budeš veľa trpieť, ale prekonáš tieto utrpenia, keď uvážiš, že to budeš robiť na Božiu slávu..... Budeš v rozpore, ale dostaneš milosť. Nebojte sa. Povedz všetko [svojmu spovedníkovi] s dôverou a jednoduchosťou. Maj dôveru, neboj sa.

O niečo neskôr začala Panna Mária hovoriť o budúcich udalostiach, ktoré sa čoskoro odohrajú:

Časy sú veľmi zlé. Francúzsko postihnú veľké nešťastia. Trón bude zvrhnutý. Celý svet bude znepokojený zlom všetkého druhu (Presvätá Panna bola pri týchto slovách veľmi smutná). Poď však k úpätiu tohto oltára. Tu sa budú vylievať milosti na všetky osoby, veľké i malé, ktoré o ne s dôverou a oddanosťou požiadajú.

Ďalej Panna Mária hovorila o spoločenstve Dcér lásky, ku ktorému patrila svätá Katarína, a o kňazoch lazaristoch, ktorých tiež založil svätý Vincent de Paul:

Dcéra moja, s radosťou obdarúvam toto spoločenstvo milosťami, lebo ho veľmi milujem. Som však zarmútená, keď vidím veľké zneužívanie, ktoré existuje, pokiaľ ide o Regulu. Pravidlá sa nedodržiavajú. V obidvoch komunitách došlo k prílišnému uvoľneniu. Povedzte to osobe, ktorá vás má na starosti, aj keď ešte nie je vašou predstavenou. Neskôr, keď bude poverená vedením komunity, mal by urobiť všetko, čo je v jej silách, aby sa Regula opäť obnovila. Povedz jej, že jej hovorím, že sa musí chrániť pred zlým čítaním, pred plytvaním časom a pred zbytočnými návštevami.

Potom nanovo hovorila o hrozných udalostiach, ktoré sa stanú vo vzdialenejšej budúcnosti. Štyridsať rokov pred ich začiatkom predpovedala rozbúrenie Parížskej komúny a zavraždenie parížskeho arcibiskupa. A sľúbila svoju osobitnú ochranu pre synov a dcéry svätého Vincenta de Paul v týchto tragických časoch:

Dozviete sa o mojej návšteve a o ochrane Boha a svätého Vincenta nad týmito dvoma komunitami. Majte dôveru! Nestrácajte odvahu. Budem s vami. Ale to sa nestane s inými kongregáciami, medzi ktorými bude veľa obetí. (Pri týchto slovách mala Presvätá Bohorodička slzy v očiach.) Medzi parížskym klérom budú obete: zomrie sám arcibiskup. (Pri týchto slovách sa opäť rozplakala.)

Dcéra moja, kríž bude opovrhnutý a zhodený. Bude tiecť krv. Bok nášho Pána bude znovu otvorený. Ulicami bude tiecť krv. Arcibiskup bude zbavený svojho rúcha. (Tu už Najsvätejšia Panna nemohla hovoriť, na jej tvári sa objavilo utrpenie.) Moja dcéra, celý svet bude trpieť.

Pri týchto slovách svätá Katarína uvažovala, kedy sa to stane. A veľmi dobre pochopila: o štyridsať rokov.

Katarína ako vždy všetko verne povedala svojmu spovedníkovi. Ten bol opäť prísny, povedal, že je to "čistá fantázia", a pokarhal novicku. No nedôverčivý spovedník sa nemohol ubrániť hrôze, pretože o týždeň neskôr sa proroctvá začali napĺňať.

Do 26. júla prišli správy o chaose v uliciach a o niekoľko dní bol kráľ Karol X. zosadený. Okrem toho, že revolúcia v roku 1830 bola liberálna, bola aj prudko protiklerikálna. Lazaristi a Dcéry svätého Vincenta de Paul však prešli týmto kritickým obdobím bez ujmy, presne ako to prisľúbila Panna Mária.

O štyri mesiace neskôr, 27. novembra 1830, sa Panna Mária svätej Kataríne zjavila znova. Naučila ju úctu k medaile, ktorú katolíci pre jej zázračné vlastnosti začali nazývať Zázračnou medailou. Počúvajme ešte raz slová svätice:

Videla som Presvätú Pannu; bola na úrovni obrazu svätého Jozefa. Bola stredne vysoká, stála a bola oblečená do hodvábneho rúcha, bieleho ako žiara úsvitu... Na hlave mala biely závoj, ktorý siahal až po nohy a úplne ju zakrýval. Cez tento závoj som videl jej vlasy rozdelené v strede a držané kúskom čipky širokej asi jeden palec. Tvár mala odhalenú, úplne nezakrytú. Stála na polguli... a v rukách mala zlatú guľu, ktorá predstavovala zemeguľu. Ruky mala zdvihnuté do výšky pása veľmi prirodzeným spôsobom a jej oči hľadeli k nebu... Jej tvár bola nesmierne krásna. Nevedel by som ju opísať... A potom som zrazu videl, ako sa na jej prstoch objavili prstene pokryté kameňmi, niektoré krajšie ako iné, niektoré väčšie a iné menšie, a vrhali lúče, jeden krajší ako druhý. Najkrajšie lúče vychádzali z najväčších kameňov, vždy sa tiahli smerom nadol a vypĺňali spodnú časť. Už som nevidel jej nohy... V tej chvíli, keď som ju kontemploval, Najsvätejšia Panna sklopila oči a pozrela na mňa. Ozval sa vo mne hlas:

"Guľa, ktorú vidíš, predstavuje celý svet, najmä Francúzsko, a všetkých v ňom...."

Tu neviem vyjadriť, čo som cítila a videla, tú krásu, lesk, nádherné lúče...

"Svetelné lúče z mojich rúk sú milosti, ktorými obdarúvam tých, ktorí o ne žiadajú." Pochopila som, aké príjemné je modliť sa k Presvätej Panne a aká je štedrá k tým, ktorí sa k nej modlia, koľko milostí udeľuje tým, ktorí o ne prosia, akú radosť cíti, keď ich udeľuje.

Okolo Najsvätejšej Panny sa vytvoril akýsi oválny rám, na ktorého hornej časti boli tieto slová: "Ó, Mária počatá bez hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame", napísané zlatými písmenami. Nápis v polkruhu začínal pri pravej ruke prechádzajúcej cez hlavu a končil pri ľavej ruke.

Potom sa ozval hlas: "Nechajte na tento model vyraziť medailu. Každý, kto ju bude nosiť, keď bude požehnaná, dostane veľké milosti, najmä ak ju bude nosiť na krku. Milosti budú hojné pre tých, ktorí ju budú nosiť s dôverou."

Nasledujúci mesiac svätá Katarína opäť videla Pannu Máriu:

"Je nemožné vyjadriť, čo som pochopila vo chvíli, keď Presvätá Panna ponúkla glóbus nášmu Pánovi," napísala vidiečanka. A potom dodala: "Keď som bola uchvátená kontempláciou Najsvätejšej Panny, v hĺbke môjho srdca zaznel hlas: "Tieto lúče symbolizujú milosti, ktoré Najsvätejšia Panna získava pre tých ľudí, ktorí o ne prosia."

Svätá Katarína si všimla, že z niektorých kameňov na prsteňoch nevychádzali žiadne lúče. Osvietil ju hlas: "Kamene, z ktorých nič nevychádza, sú milosti, o ktoré ma ľudia zabúdajú prosiť."

Spovedník svätej Kataríny bol však naďalej nedôverčivý. Považoval ju za vizionárku, ktorú nemožno brať vážne. Viac ako rok svätá Katarína neúnavne naliehala na kňaza, aby boli medaily vyrazené tak, ako to určila Panna Mária. Ten však neústupne pokračoval v odpore.

Jedného dňa bol otec Aladel požiadaný, aby sprevádzal svoju predstavenú na audienciu u parížskeho arcibiskupa Quélana. Využil príležitosť a informoval preláta o tom, čo sa deje na Rue du Bac, bez toho, aby prezradil meno vizionára. Táto audiencia sa konala v januári 1832 a ukončila dlhé obdobie trápenia svätého rehoľníka. Arcibiskup, na rozdiel od otca Adela, okamžite schválil vyrazenie medaily. Povzbudený otec Aladel zmenil svoj postoj a o štyri mesiace neskôr, v máji, objednal v dome Vachette objednávku na 20 000 medailí.

V čase výroby prvých medailí zasiahla Paríž hrozná epidémia cholery, ktorá prišla z východnej Európy.

Choroba sa prvýkrát objavila 26. marca 1832 a pokračovala až do polovice roka. Do 1. apríla zomrelo sedemdesiatdeväť ľudí, 2. apríla 168 ľudí a 3. apríla 216 ľudí. Takto sa počet úmrtí zvyšoval, až 9. apríla dosiahol 861. Celkovo podľa oficiálnych záznamov zomrelo 18 400 ľudí. V skutočnosti bol tento počet oveľa vyšší, pretože oficiálne štatistiky a médiá úmyselne podhodnocovali počty, aby zabránili ešte väčšej panike.

Dňa 30. júna bolo do Domu Vachette doručených prvých 1 500 medailí a Dcéry milosrdenstva ich začali rozdávať medzi postihnutých. Epidémia okamžite ustúpila a začala sa séria zázrakov, ktoré veľmi rýchlo preslávili Zázračnú medailu na celom svete.

Arcibiskup, ktorý dostal niektoré z prvých medailí, vďaka nim okamžite získal mimoriadnu milosť a stal sa nadšeným propagátorom a ochrancom novej pobožnosti. Balíček medailí dostal aj pápež Gregor XVI. a začal ich rozdávať ľuďom, ktorí ho navštívili.

Do roku 1836 bolo vyrazených a po celom svete distribuovaných viac ako pätnásť miliónov medailí. V roku 1842 tento počet dosiahol 100 miliónov. Z najvzdialenejších kútov sveta prichádzali správy o mimoriadnych milostiach získaných vďaka medaile: o uzdraveniach, obráteniach - ako v prípade Alfonza Ratisbonna -, o ochrane pred hroziacim nebezpečenstvom a o ďalších milostiach, ktorých je príliš veľa na to, aby sme ich tu spomínali.

V roku 1830 sa Panna Mária zjavila svätej Kataríne Labouré a poverila ju úlohou dať vyraziť a rozšíriť zázračnú medailu po celom svete. svätá Katarína žila "skrytým" životom, životom len pre Boha. Jej každodenné úlohy boli posvätené vernosťou jej povolaniu, hoci nikdy neurobila zázrak ani nevykonala mimoriadne veľké skutky.

Zomrela 31. decembra 1876 vo veku 70 rokov. V roku 1895 bola v Ríme predstavená jej kauza blahorečenia. Jej telo bolo exhumované v roku 1933, Cirkev ho posúdila ako neporušené a teraz leží v sklenenej rakve na bočnom oltári kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily v Paríži, jedného z miest, kde sa jej zjavila Najsvätejšia Matka. Blahorečená bola 28. mája 1933. Dňa 27. júla 1947 ju pápež Pius XII. kanonizoval.

www.tfp.org