DUŠE V OČISTCI A ICH PRÍHOVOR ZA NÁS
Katechizmus a svätí učia, že nielenže môžeme obetovať omše a modlitby, aby sme skrátili utrpenie očisťujúcich sa duší, ale tie isté duše sa za nás prihovárajú a získavajú telesné a duchovné milosti.
Ako každý rok, 2. november nám s osobitnou silou pripomína puto, ktoré existuje medzi nami pútnikmi na zemi a dušami verných zosnulých, ktorí sa očisťujú v očistci. Pravdu, ktorú dogmatická konštitúcia Lumen gentium, prevzatá do Katechizmu, opisuje takto: "Cirkev tých, ktorí sú na ceste, uznávajúc veľmi dobre toto spoločenstvo celého mystického tela Ježiša Krista, už od prvých čias kresťanského náboženstva s veľkou zbožnosťou pestovala pamiatku zosnulých, a keďže "svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za zosnulých, aby boli zbavení svojich hriechov" (2 Mak 12,46), obetovala za nich svoje príhovory.” Táto základná pravda - "zavŕšená" spoločenstvom existujúcim s Cirkvou víťaznou (ktorú nám pripomína slávnosť Všetkých svätých), teda už v nebi - sa pretína s inou pravdou, tiež veľmi dôležitou.
Lebo tak ako je pravda, že omše, modlitby a iné skutky zbožnosti v prospech verných zosnulých (teda zachránených pred peklom) pomáhajú týmto zosnulým skôr dosiahnuť videnie Boha, rovnako je pravda, že samotné očisťujúce sa duše môžu opätovať tieto malé či veľké gestá lásky, prihovárajúc sa za nás, ktorí sme ešte stále v stave virvaru. V skutočnosti samotný Katechizmus Katolíckej cirkvi v č. 958 po citovaní spomínanej pasáže z Lumen gentium dodáva: "Naša modlitba za nich im môže nielen pomôcť, ale aj urobiť ich príhovor účinným v náš prospech".
V knihe Chi morrà, vedrà... Il Purgatorio e il Paradiso (Kto zomrie, uvidí... Očistec a raj) Boží služobník don Dolindo Ruotolo (1882 - 1970), ktorý vždy pestoval veľkú zbožnosť za duše v očistci, obšírne vysvetľuje tú istú myšlienku:
"Starostlivosť o trpiace duše v očistci je pre nás nielen povinnosťou spravodlivosti a lásky, ale je aj veľkým prínosom, pretože duše v očistci sú nám v najvyššej miere vďačné za úľavu, ktorú im poskytujeme, a chránia nás. Ak my smrteľníci, ktorí sme takí nedokonalí, cítime potrebu byť vďační a odpovedať dobrodením alebo zdvorilosťou tým, ktorí nám z lásky niečo, hoci aj maličkosť, dávajú, duše v očistci, ktoré sú sväté a nanajvýš vznešené, pretože sú už predurčené byť občanmi raja, s akou láskou a vďačnosťou budú odpovedať na dobrodenia, ktoré im dávame, približujúc ich k vlastníctvu Boha, po ktorom túžia a prahnú, skracujúc čas ich nevýslovného utrpenia a uľahčujúc im vybojovanie večného šťastia! Ak sa za nich modlíme, oni nám určite odpovedia modlitbou za nás. Nemajú možnosť zaslúžiť si, pretože pre nich sa čas pozemského života skončil, ale ako Boží priatelia majú možnosť modliť sa a logicky sa modlia prednostne za tých, ktorí im prospievajú".
Don Dolindo dodáva, že príhovor duší v očistci získava telesné aj duchovné milosti, pretože v stave, v ktorom sa nachádzajú - v stave duší, ktoré pykajú za svoje hriechy a už teraz s mimoriadnou jasnosťou vedia, že pravé šťastie, ich vlastné aj iných, spočíva vo vlastnení Boha -, pociťujú voči nám osobitný súcit. Je to preto, píše veľký mystik z Neapola, že "aj oni boli pútnikmi na zemi, aj oni poznali nebezpečenstvá, ktoré tam stretávajú dušu, a bolesti, ktoré tam trpí telo, teraz tí, ktorí sú v stave dokonalej lásky a prospievajú človeku zo zeme, cítia potrebu pomáhať mu tým účinnejšie, čím viac sú schopní ho ľutovať. Preto sa duše v očistci nielen účinne modlia za tých, ktorí ich trpia, ale s Božím dovolením osobne zasahujú do našich nebezpečenstiev a bolestí." Don Dolindo uvádza niekoľko príkladov týchto mimoriadnych zásahov. A ako dôkaz reálnosti očistca sa pozastavuje aj pri zdĺhavých prejavoch, ktoré sa od 2. septembra 1918 do 9. novembra 1919 odohrali v kláštore klarisiek San Leonardo v Montefalcu v diecéze Spoleto; prejavy zistené kanonickým procesom (viac ako 200 strán listín), ktorý nariadil vtedajší arcibiskup Spoleta, Mons. Pietro Pacifici, so zhromaždením výpovedí rôznych svedkov.
Táto zbožnosť k očisťovaniu duší by sa mala pestovať od útleho veku a odovzdávať deťom. V tejto súvislosti možno pripomenúť príklad dospievajúceho svätca, akým bol Dominik Savio (1842 - 1857), ktorý po získaní povolenia denne pristupovať k svätému prijímaniu obetoval eucharistiu vo štvrtok s cieľom oslobodiť duše v očistci.
Medzi tými, ktorí už počas svojho pozemského života dostali od Boha dar navštíviť očistec, je aj svätá Faustína Kowalská (1905 - 1938), ktorú tam priviedol jej anjel strážny. V prvom opise, ktorý v tejto súvislosti uvádza vo svojom Denníku, sa sestra Faustína zmieňuje o milosrdenstve nebeskej Matky, ktorá na tieto svoje deti určite nezabúda: "Videla som Pannu Máriu, ako navštevuje duše v očistci. Duše volajú Máriu "Hviezda mora". Ona im prináša občerstvenie". A vďaka milosrdenstvu Boha, ktorý chce, aby sa tieto duše čo najskôr očistili, aby mohli vstúpiť do večnej slávy, svätú Faustínu opakovane navštevovali očisťujúce sa duše, ktoré ju žiadali o príhovory (to sa deje len vďaka Božej milosti, ktorá je úplne iná ako podvod, do ktorého upadajú tí, ktorí sa z vlastnej iniciatívy obracajú na média a iných podvodníkov, aby nadviazali "kontakt" so zosnulou osobou).
Spomedzi mnohých perál v jej Denníku stojí za zmienku jedno z osvietení, ktoré poľská svätica mala počas duchovných cvičení v januári 1934. "Druhé osvietenie [prvé sa týkalo pýchy, pozn. red.] sa týka hovorenia. Niekedy hovorím príliš veľa. Na vec, ktorá by sa dala vybaviť dvoma alebo troma slovami, strávim príliš veľa času. Namiesto toho Ježiš chce, aby som tento čas využil na malé modlitby s odpustkami za duše v očistci.” Dnešný deň je príležitosťou znovu objaviť tieto modlitby a pokračovať v ich praktizovaní, pokiaľ je to možné, počas zvyšku roka. Nezabúdajme na široké možnosti v období od 1. do 8. novembra získať plnomocné odpustky za zosnulých. Náš Pán a očisťujúce sa duše budú mať radosť.
Podmienky získania odpustkov pre duše v očistci
Od 1. do 8. novembra je možné raz denne získať plnomocné odpustky pre dušu v očistci návštevou cintorína a modlitbou za zosnulého, ako aj splnením troch obvyklých podmienok spoveď (aj 8 dní pred alebo po nej, pokiaľ sa prijíma v stave milosti), sväté prijímanie a modlitba na úmysel pápeža (Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Bohu).
www.lanuovabq.it