EXISTUJE FENOMÉN “DEEP CHURCH”?

Vynára sa otázka, či v samotnej Cirkvi tajne nepôsobia nejaké skupiny, lobisti, ktorí vytvárajú akúsi "hlbokú Cirkev", ktorá chce "novú Cirkev", diametrálne odlišnú od tej, ktorú sme mali posledných 2000 rokov.

Krátko po skončení prvého zasadania synody v Ríme sa konala konferencia Rímskeho fóra života "Antiglobalizačná aliancia - obnova sveta v Kristovi", ktorú zorganizovala katolícka kanadská mediálna nadácia LifeSiteNews. Konferencia sa zaoberala otázkou, či a v akom rozsahu už máme do činenia s niečím, čo by sme mohli nazvať "hlbokou Cirkvou" (Deep Church).

To je, samozrejme, narážka na termín "hlboký štát" (Deep state). Ide o presvedčenie, že za oficiálnymi orgánmi štátu (alebo skôr hlboko pod nimi) sa nachádza neformálna sieť miliardárov, politikov, šéfov globálnych korporácií vrátane médií, IT a farmaceutických korporácií. Klasické demokratické voľby majú stále určitý význam, ale v podstate strategické rozhodnutia prijímajú zo zákulisia "starší a múdrejší".

Práve tieto rovnako elitné ako skryté skupiny určujú smer, ktorým sa svet bude uberať. A ten sa uberá smerom k Veľkému resetu alebo Novému svetovému poriadku (NWO). Jeho súčasťou je likvidácia národných štátov, zrušenie hraníc, radikálne zníženie počtu obyvateľov, aby svet mohla riadiť nevolená skupina vodcov. Mnohí povedia, že ide o nejakú ďalšiu absurdnú konšpiračnú teóriu. Stačí sa však poobzerať okolo seba, počúvať alebo čítať napríklad Klausa Schwaba, šéfa Svetového ekonomického fóra, alebo Billa Gatesa či Georgea Sorosa, a to zďaleka nie sú najväčšie postavy NWO, aby sme dospeli k záveru, že globálny plán Nového svetového poriadku skutočne existuje. Navyše sa už realizuje.

Ako to súvisí s Katolíckou cirkvou?

Po prvé, zdá sa, že medzi katolíckou hierarchiou nechýbajú stúpenci globálneho veľkého resetu. A po druhé, natíska sa otázka, či v samotnej Cirkvi tajne nepôsobia nejaké skupiny, lobistické skupiny, ktoré tvoria akúsi "hlbokú Cirkev", ktorá chce "Novú Cirkev", diametrálne odlišnú od toho, čo sme tu mali posledných 2 000 rokov.

Samozrejme, heslo o neustálej obnove Cirkvi (Ecclesia semper reformanda) nie je ničím novým. Skutočná katolícka obnova však znamená stále hlbší návrat k základom Cirkvi, teda k Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu, a otvorenosť voči Duchu Svätému, a nie to, že ľudia znovu objavujú Cirkev podľa módnych ideológií, ako sa to deje v prípade mnohých iných inštitúcií.

Na konferencii Rímskeho fóra života bol čestným hosťom kardinál Gerhard Müller, ktorý otvorene vyhlásil, že "pápež a biskupi sa musia držať poslania Cirkvi pre spásu sveta v Kristovi a nie slúžiť liberálnej ideológii prebudenia". Kardinál ďalej zdôraznil, že v Cirkvi dnes nechýbajú ľudia, ktorí chcú preformulovať cirkevnú náuku tak, aby prakticky akceptovala homosexualitu.

To je pravda. Stačí sa pozrieť na záverečný dokument tzv. nemeckej synody, aby sme sa o tom presvedčili. V ňom sa okrem iného dočítame: "Služobné kňazstvo, ktoré by teoreticky bolo vyhradené len pre heterosexuálnych mužov, je pochybné a nezlučiteľné so životnou praxou. Pripúšťanie ku kňazskej vysviacke na základe sexuálnej príslušnosti vytvára zmätok, je diskriminačné a malo by sa odmietnuť. Argumenty, podľa ktorých by celibát bol pre kňazov povinným životným štýlom, už nie sú pre väčšinu prijateľné ani presvedčivé. To, čo sa jasne objavuje, je požiadavka rovnocenného prijatia homosexuality aj medzi kňazmi". Nehovoríme tu o požiadavkách nejakej bezvýznamnej homosexuálnej organizácie, ale o požiadavkách väčšiny Cirkvi v Nemecku.

V Súhrnnej správe z prvého zasadnutia 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody, ktoré sa konalo minulý mesiac v Ríme, sa - chvalabohu - takéto požiadavky nenachádzajú. Nechýbajú v nej však vyhlásenia, ktoré môžu vyvolať znepokojenie. Napríklad v odseku 15G čítame: "Niektoré otázky, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú rodovej identity a sexuálnej orientácie [...], sú kontroverzné nielen v spoločnosti, ale aj v Cirkvi, pretože vyvolávajú nové otázky. Niekedy antropologické kategórie, ktoré sme vytvorili, nestačia na zachytenie komplexnosti prvkov vyplývajúcich zo skúsenosti alebo vedeckých poznatkov a vyžadujú si spresnenie a ďalší výskum. Je dôležité venovať tejto reflexii potrebný čas a investovať do nej čo najviac energie bez toho, aby sme upadli do zjednodušených súdov, ktoré zraňujú jednotlivcov a telo Cirkvi."

Vynárajú sa otázky: Aké antropologické kategórie doterajšieho učenia Cirkvi sú nedostatočné na uchopenie zložitých problémov? Aké sú tieto zjednodušené súdy v Cirkvi, ktoré zraňujú osoby? Ktorých osôb sa to týka? Aké "vedecké poznanie" potrebujeme; nie je to poznanie rodových fakúlt? A v neposlednom rade, kde sú tie "naše najlepšie sily", ktoré sa riadne pustia do reflexie? Žiaľ, človek nadobúda dojem, že rôzne uhladené formulácie skryto pripravujú pôdu pre ďalšie pokusy o zavedenie genderovej/LGBT ideológie do Cirkvi.

prof. Dariusz Kowalczyk SJ

www.opoka.org.pl