HOMOSEXUALITA NIE JE GENETICKY VRODENÁ

Národný štatistický úrad Spojeného kráľovstva zverejnil svoju výročnú správu o obyvateľstve. Pozrime sa na časť týkajúcu sa sexuálnej orientácie: „V roku 2023 sa 3,8 % obyvateľov Spojeného kráľovstva vo veku 16 rokov a viac identifikovalo ako lesby, gejovia alebo bisexuáli (LGB), čo je nárast oproti 2,2 % v roku 2018. Mladí ľudia sa častejšie identifikovali ako LGB ako starší ľudia: približne 1 z 10 (10,4 %) vo veku 16 - 24 rokov sa identifikoval ako LGB, v porovnaní s približne 1 zo 100 (0,9 %) medzi ľuďmi staršími ako 65 rokov.“ LGB vo veku 16 - 24 rokov v roku 2018 tvorili 4,4 %. Za 5 rokov teda došlo k nárastu o 6 percentuálnych bodov, z celkovej populácie.

Čo nám tieto údaje hovoria? Že homosexualita nie je genetická, nie je prirodzenou premennou sexuálnej orientácie, ale je výsledkom podmieňovania. Ak by išlo o genetický/prirodzený fakt, mali by sme v priebehu času rovnaký podiel homosexuálov. Namiesto toho zisťujeme, že len za päť rokov sa počet mladých homosexuálov zvýšil o 6 percentuálnych bodov. To isté platí aj pre veľmi výrazný rozdiel v podiele LGB medzi mladými a starými. Ak by homosexualita bola prirodzeným stavom, pretože je vrodená, mali by sme nájsť rovnaké percentá homosexuálov v každej vekovej skupine. Ale nie je to tak. A potvrdzujú to aj iné štatistiky v iných krajinách: najväčší podiel homosexuálov sa nachádza v skupine mladých.

Potom reagujeme na nasledujúcu obvyklú námietku: mladí ľudia sa k svojej homosexualite hlásia častejšie ako starší ľudia, pretože títo vyrastali v spoločenskom prostredí, ktoré homosexualitu stigmatizovalo, a preto sú v tejto otázke ospalejší. Túto námietku ľahko prekonáme, ak si uvedomíme, že demoskopický prieskum je anonymný. Preto mohli respondenti, vrátane „starších občanov“ a vyššie, odpovedať úplne slobodne a bez akýchkoľvek podmienok.

Späť k rozdeleniu na mladých a starších. Prečo je medzi mladými ľuďmi viac LGB ako medzi staršími? Pretože homosexualita sa nedávno stala spoločenským fenoménom. A kto je viac ovplyvnený módou? Kto je najviac transgresívny? Mladí. Preto podiel homosexuálov prevažuje medzi mladými ľuďmi. Mimochodom, nárast počtu LGB ľudí v rokoch 2018 až 2023 sa týka najmä tých, ktorí sa hlásia k heterosexuálom aj k homo, teda k bisexuálom. Dôkaz, že homosexualita je pre mnohých túžbou zažiť niečo nové, ale bez toho, aby opustili starý stav. Ďalší dôkaz, že homosexualita je sociálny konštrukt, nie prirodzený sklon. Poznámka na okraj: aj keby bola homosexualita vrodená, neznamenalo by to, že je prirodzená, pretože nie všetko, čo je vrodené, je prirodzené.

Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je nasledujúci fakt: „Väčšina ľudí, ktorí sa v roku 2023 identifikovali ako LGB, nikdy neuzavrela manželstvo alebo civilný zväzok (77,2 %), v porovnaní s 36,8 % ľudí, ktorí sa identifikovali ako heterosexuáli“. Väčšina homosexuálnych ľudí teda na rozdiel od heterosexuálnych ľudí neuzavrela manželstvo. Na jednej strane to možno vysvetliť tým, že najväčší podiel homosexuálov je v skupine mladých ľudí, teda v skupine, ktorá nie je naklonená uzatváraniu manželstva ani v skupine heterosexuálov, ale na druhej strane to možno vysvetliť aj alergiou LGB ľudí na stabilné zväzky (Porovnaj D. McWirther - A. Mattison, The male couple, Reward Books, 1984; M. Xiridou, The contribution of steady and casual partnerships to the incidence of HIV infection among homosexual men in Amsterdam, „Aids“, 17 (2003), s. 1029-1038; A.P. Bell - M.S. Weinberg, Homosexualities: A study of diversity among men and women, Simon & Schuster, New York 1978; E. Goode - R. Troiden, Correlates and accompaniments of promiskuous sex among male homosexuals, „Psychiatry“, 43 (1980), s. 51-59). To je dôvod, prečo v tých štátoch, kde boli občianske zväzky alebo homosexuálne „manželstvá“ legalizované, len málo homosexuálov následne uzavrelo občianske zväzky alebo „manželstvá“.

Tieto údaje potvrdzujú, že ideológia opisuje „realitu“, ktorú realita následne odmieta.

Tommaso Scandroglio

https://lanuovabq.it/it/lomosessualita-non-e-genetica-la-conferma-nei-dati-inglesi

Previous
Previous

BL. PIUS IX. - PÁPEŽ PRENASLEDOVANÝ AJ PO SMRTI

Next
Next

SVÄTOSŤ CIRKVI (6): ČNOSŤ LÁSKY (I)