IDENTITA BUDÚCEHO PÁPEŽA: POZNÁMKY ISTÉHO KARDINÁLA
VATIKÁN ZAJTRAJŠKA
V marci 2022 sa objavil anonymný text - podpísaný "Demos" a nazvaný "Vatikán dnes" -, ktorý nastoľuje množstvo vážnych otázok a kritiky pontifikátu pápeža Františka. Stav Cirkvi sa od objavenia tohto textu podstatne nezmenil, tobôž nie zlepšil. Preto tu ponúkané úvahy majú nadviazať na tie pôvodné vo svetle potrieb zajtrajšieho Vatikánu.
Záverečné roky pontifikátu, akéhokoľvek pontifikátu, sú časom na zhodnotenie stavu Cirkvi v súčasnosti a potrieb Cirkvi a jej veriacich v budúcnosti. Je zrejmé, že silnou stránkou pontifikátu pápeža Františka je jeho zvýšený dôraz na súcit so slabými, solidaritu s chudobnými a ľuďmi na okraji spoločnosti, starostlivosť o dôstojnosť stvorenia a z nej vyplývajúce environmentálne problémy a úsilie sprevádzať trpiacich a odcudzených v ich bremenách.
Rovnako zjavné sú aj jeho nedostatky: autokratický, niekedy zdanlivo pomstychtivý štýl vládnutia; určitá nedbalosť v otázkach práva; netolerancia voči nesúhlasu, dokonca aj voči úctivému nesúhlasu; a - čo je najvážnejšie - vzor nejednoznačnosti v otázkach viery a morálky, ktorý spôsobuje zmätok medzi veriacimi. Zmätok plodí rozdelenie a konflikty. Podkopáva dôveru v Božie slovo. Oslabuje evanjeliové svedectvo. Výsledkom je dnes Cirkev, ktorá je roztrieštená viac ako kedykoľvek v nedávnej histórii.
Úlohou budúceho pontifikátu preto musí byť obnovenie a znovunastolenie právd, ktoré sa medzi mnohými kresťanmi pomaly zahmlievali alebo strácali. Medzi ne patria niektoré základné princípy, hoci sa neobmedzujú len na ne:
(a) nikto nie je spasený inak ako skrze Ježiša Krista a len skrze neho, ako to on sám jasne vyjadril;
(b) Boh je milosrdný, ale aj spravodlivý a dôverne sa zaujíma o každý ľudský život, odpúšťa, ale nás aj volá k zodpovednosti, je Spasiteľom aj Sudcom;
(c) človek je Božím stvorením, nie jeho výmyslom, a je stvorením nielen citov a chúťok, ale aj intelektu, slobodnej vôle a večného osudu;
(d) objektívne a nemenné pravdy o svete a ľudskej prirodzenosti existujú a dajú sa poznať prostredníctvom Božieho zjavenia a používania rozumu;
(e) Božie slovo zaznamenané v Písme je spoľahlivé a má trvalú platnosť;
(f) hriech je skutočný a jeho účinky sú smrteľné;
(g) jeho Cirkev má právomoc aj povinnosť "získavať učeníkov zo všetkých národov". Neschopnosť radostne prijať toto dielo misionárskej a spasiteľskej lásky má svoje dôsledky. Ako píše Pavol v 1 Kor 9, 16, "beda mi, ak nebudem hlásať evanjelium".
Z uvedenej úlohy a zoznamu vyplýva niekoľko praktických postrehov.
Po prvé: Pravá autorita sa podkopáva, keď sa na jej uplatňovanie používajú autoritárske prostriedky. Pápež je Petrovým nástupcom a garantom jednoty Cirkvi. Nie je však autokratom. Nemôže meniť cirkevnú náuku a nesmie svojvoľne vymýšľať alebo meniť cirkevnú disciplínu. Cirkev riadi kolegiálne so svojimi bratmi biskupmi v miestnych diecézach. A vždy tak robí vo vernej kontinuite s Božím slovom a učením Cirkvi. Nové paradigmy" a "nové neprebádané cesty", ktoré sa od oboch odchyľujú, nie sú od Boha. Nový pápež bude musieť obnoviť hermeneutiku kontinuity v katolíckom živote a potvrdiť chápanie správnej úlohy pápežstva, ako ju stanovil Druhý vatikánsky koncil.
Po druhé, tak ako Cirkev nie je autokraciou, nie je ani demokraciou. Cirkev patrí Ježišovi Kristovi. Je to jeho Cirkev. Je to mystické telo Kristovo, ktoré sa skladá z mnohých členov. Nemáme právomoc meniť jej učenie tak, aby vyhovovalo svetu. Okrem toho katolícky sensus fidelium nie je vecou prieskumov verejnej mienky, ani názorom väčšiny pokrstených. Vyplýva len od tých, ktorí skutočne veria a aktívne praktizujú alebo sa aspoň úprimne snažia praktizovať vieru a učenie Cirkvi.
Po tretie, nejednoznačnosť nie je ani evanjeliová, ani ústretová. Naopak, podnecuje pochybnosti a schizmatické impulzy. Cirkev je spoločenstvom nielen slova a sviatostí, ale aj viery. To, čomu veríme, nás pomáha definovať a udržiavať. Preto doktrinálne otázky nie sú bremenom, ktoré ukladajú necitliví "doktori práva". Nie sú ani mozgovou osnovou kresťanského života. Naopak, sú životne dôležité pre autentický kresťanský život, pretože sa týkajú aplikácie pravdy, a pravda si vyžaduje jasnosť, nie ambivalentné nuansy. Súčasný pontifikát od začiatku odolával evanjeliovej sile a intelektuálnej jasnosti svojich bezprostredných predchodcov. Zrušenie a reorganizácia Inštitútu Jána Pavla II. v Ríme a marginalizácia textov ako Veritatis Splendor naznačujú vyzdvihovanie "súcitu" a emócií na úkor rozumu, spravodlivosti a pravdy. Pre veriace spoločenstvo je to nezdravé a veľmi nebezpečné.
Po štvrté, Katolícka cirkev je okrem slova, sviatosti a viery aj spoločenstvom práva. Kanonické právo riadi život Cirkvi, harmonizuje jej inštitúcie a postupy a zaručuje práva veriacich. Medzi znaky súčasného pontifikátu patrí prílišné spoliehanie sa na motu proprio ako nástroj vlády a všeobecné ignorovanie a nechuť ku kánonickým detailom. Podobne ako v prípade nejednoznačnosti doktríny, aj v prípade nerešpektovania kánonického práva a správneho kánonického postupu sa podkopáva dôvera v čistotu poslania Cirkvi.
Po piate: Cirkev, ako ju krásne opísal Ján XXIII, je mater et magistra, "matka a učiteľka" ľudstva, nie jeho poslušná nasledovníčka; strážkyňa človeka ako subjektu dejín, nie ich objektu. Je Kristovou nevestou; jej povaha je osobná, nadprirodzená a intímna, nie iba inštitucionálna. Nikdy ju nemožno zredukovať na systém flexibilnej etiky alebo sociologickej analýzy a pretvoriť ju tak, aby zodpovedala inštinktom a chúťkam (a sexuálnym zmätkom) doby. Jednou z hlavných chýb súčasného pontifikátu je jeho ústup od presvedčivej "teológie tela" a nedostatok presvedčivej kresťanskej antropológie... práve v čase, keď sa množia útoky na ľudskú prirodzenosť a identitu, od transgenderizmu až po transhumanizmus.
Po šieste, globálna cesta tak dobre poslúžila pastierovi, akým bol pápež Ján Pavol II. vďaka jeho jedinečným osobným darom a povahe doby. Časy a okolnosti sa však zmenili. Cirkev v Taliansku a v celej Európe - historickom domove viery - je v kríze. Samotný Vatikán naliehavo potrebuje obnovu morálky, očistu inštitúcií, postupov a personálu a dôkladnú reformu financií, aby sa pripravil na náročnejšiu budúcnosť. To nie sú žiadne maličkosti. Vyžadujú si prítomnosť, priamu pozornosť a osobnú angažovanosť každého nového pápeža.
Siedmy a posledný bod: Kolégium kardinálov existuje preto, aby pápežovi poskytovalo rady na vysokej úrovni a aby po jeho smrti zvolilo jeho nástupcu. Táto služba si vyžaduje mužov s bezúhonnými osobnosťami, solídnym teologickým vzdelaním, zrelými skúsenosťami vo vedení a osobnou svätosťou. Vyžaduje si tiež pápeža, ktorý je ochotný požiadať o radu a počúvať. Nie je jasné, do akej miery to platí pre pontifikát pápeža Františka. Súčasný pontifikát kladie dôraz na diverzifikáciu kolégia, ale nedokázal kardinálov spojiť do pravidelných konzistórií zameraných na podporu skutočnej kolegiality a dôvery medzi bratmi. V dôsledku toho sa mnohí z voliteľov, ktorí budú hlasovať v nasledujúcom konkláve, nebudú navzájom skutočne poznať, a tak môžu byť náchylnejší na manipuláciu. Ak má kolégium v budúcnosti slúžiť svojmu účelu, kardináli, ktorí ho tvoria, potrebujú viac než červené zukle a prsteň. Súčasné kolégium kardinálov by sa malo aktívne spoznávať, aby lepšie pochopilo ich rozdielne vízie Cirkvi, situáciu v ich miestnych cirkvách a ich osobnosti - čo sú všetko dôležité faktory pri uvažovaní o novom pápežovi.
Je pochopiteľné, že čitatelia sa pýtajú, prečo je tento text anonymný. Odpoveď by mala byť zrejmá každému, kto pozná súčasné rímske prostredie. Úprimnosť nie je vítaná a jej dôsledky môžu byť nepríjemné. Tieto úvahy by však mohli pokračovať na mnohých ďalších stranách a poukázať najmä na silnú závislosť súčasného pontifikátu od Spoločnosti Ježišovej, na nedávne problematické pôsobenie kardinála Fernandeza na Dikastériu pre náuku viery a na vznik malej oligarchie dôverníkov s nadmerným vplyvom vo Vatikáne - to všetko napriek tvrdeniam o synodálnej decentralizácii.
Práve z týchto dôvodov môžu byť úvahy, o ktorých sa tu píše, užitočné v nasledujúcich mesiacoch. Dúfame, že tento príspevok pomôže usmerniť potrebné rozhovory o tom, aký by mal byť Vatikán v nasledujúcom pontifikáte.
Demos II
https://lanuovabq.it/it/lidentikit-del-prossimo-papa-gli-appunti-di-un-cardinale