JE SMRTEĽNÝ HRIECH PRÁVOM?
Stal sa smrteľný hriech právom? Zdá sa, že áno, pretože sa škandalózne prejavuje tak v apoštolskej exhortácii Amoris Laetitia z 19. marca 2016 (rúhavý "dar" svätému Jozefovi a Cirkvi), ako ukazuje článok otca Serafina Lanzetta v týchto riadkoch (https://www.vhod-nevhod.blog/vhod-nevhod/anonymne-a-anomalne-pozehnania-o-fiducia-supplicans), ako aj vo vyhlásení Dikastéria pre náuku viery, zverejnenom tesne pred Vianocami, 18. decembra 2023: rúhavý "dar" Dieťaťu Ježišovi a dušiam, ktoré sa k nemu obrátili.
Pod rúškom medovej dobroty, s luteránsko-modernisticko-rahneriansko-relativistickou teológiou... a teraz aj s pornografickou teológiou, o ktorej hovorí súčasný prefekt Dikastéria pre náuku viery, argentínsky kardinál Víctor Manuel Fernández - autor kníh ako Uzdrav ma svojími ústami. Umenie bozkania (1995) a Mystická vášeň: spiritualita a zmyselnosť (1988) je presvedčený, že smrteľný hriech nemá vplyv na kresťanský stav človeka, preto aj keď sa človek rozhodne vyspovedať zo svojich hriechov, vrátane smrteľných, spovedník je povinný odpustiť aj nekajúcim, požehnať všetkým, akoby sa nič nestalo, a ponechať "krehkého chudáka" v stave, v akom je, bez potreby obrátenia, a teda bez potreby zmeniť svoj život.
Skrátka, zdá sa, že smrteľný hriech sa stal právom, ktoré je právom súčasťou sekulárnej "Deklarácie ľudských práv". Sekularizmus a liberalizmus už niekoľko desaťročí s nadhľadom vstupujú do ľudskej Cirkvi a za Františkovho pontifikátu sme dospeli k rozjarenej laxnosti, ba až lascívnosti, ak vezmeme do úvahy literárne pozadie súčasného prefekta Dikastéria pre náuku viery. Hriešnici majú "právo" zostať v stave smrteľného hriechu bez toho, aby boli pozvaní k pokániu, obráteniu a posväteniu: základným faktorom na to, aby sa človek mohol skutočne nazývať členom Kristovej Cirkvi. Čelíme pastoračnej apostáze, ktorá logicky podmieňuje aj doktrinálnu apostázu.
Toto sú slová, ktoré pápež František 14. januára doslovne povedal Fabiovi Faziovi počas programu "Che tempo che fa" na Channel Nine:
"Pán žehná každého, každého, kto prichádza. Pán požehnáva všetkých, ktorí sú schopní dať sa pokrstiť, to znamená každého človeka; ale potom ľudia musia vstúpiť do rozhovoru s Pánovým požehnaním a vidieť, aká je cesta, ktorú im Pán navrhuje, ale my ich musíme vziať za ruku a pomôcť im ísť touto cestou, nie ich od začiatku odsudzovať, a to je pastoračná práca Cirkvi; to je veľmi dôležitá práca pre spovedníkov. Spovedníkom vždy hovorím: vy všetko odpúšťajte a správajte sa k ľuďom veľmi láskavo, ako sa Pán správa k nám, a potom, ak chcete ľuďom pomôcť, môžete sa s nimi rozprávať a pomôcť im pohnúť sa vpred, ale všetkým odpúšťajte. Za 54 rokov kňazstva, ja, to je spoveď, 54 rokov, čo som kňazom, som starý eh, za týchto 54 rokov som len raz odoprel odpustenie kvôli pokrytectvu človeka, raz; vždy som všetko odpustil, dokonca poviem s tým vedomím, že ten človek možno recidivuje, ale Pán nám odpúšťa; pomôžte, aby nerecidivoval alebo aby recidivoval menej, ale vždy odpustite".
(https://nove.tv/che-tempo-che-fa-puntata-14-gennaio-2024-intervista-papa-francesco-video)
Sväté písmo a Matka Cirkev nepotvrdzujú tento liberálny subjektívny pocit, ktorý produkuje omyl na omyl a ponecháva duše, ako sa to deje v prípade macošskej Cirkvi, ich neúprosnému osudu s jeho dôsledkami temna.
Spasiteľ prišiel na svet kvôli hriešnikom, nie aby ich ponechal v ich stave: prišiel s nekonečnou láskou, aby ich svojou krvavou obetou zachránil od hriechu. Jeho obeť však na záchranu nestačí, potrebujeme aj my svoj malý podiel, a to tým, že sa rozhodneme, zmeníme svoj život, zriekneme sa toho, čo nás oddeľuje od Boha, hriechu, ktorý je najväčším nepriateľom človeka.
Satan láka duše, aby ich priviedol do záhuby, Kristus pozýva duše k sebe, aby ich priviedol do večnej blaženosti. Hereziarcha Luther výslovne tvrdil, že na vstup do nebeského kráľovstva stačí viera, pretože Kristus už za všetko zaplatil. Požehnanie hriešnikov v stave smrteľného hriechu teda znamená ponechať ich v ich uväznení, v tomto prípade nábožensky neregulárnych párov a homosexuálnych párov. Cirkev ako dobrá Matka je povinná chrániť svoje pokrstené deti pred smrteľným hriechom.
Boh poskytuje, odmeňuje, trestá, hovorí Katechizmus, a je milosrdný, nakoľko koná v dokonalej spravodlivosti. "To, čo sa chystám povedať, nie je dogma viery, ale moja osobná vec. Rád si myslím, že peklo je prázdne, dúfam, že je to skutočnosť," citoval ešte pápeža Františka Fazio. Faktom zostáva, že peklo existuje: Ježiš o ňom hovoril, tradícia Cirkvi ho vždy potvrdzovala, od apoštolov po otcov a doktorov Cirkvi, videli ho svätí a sama Panna Mária ukázala peklo a jeho obyvateľov trom pastierikom z Fatimy.
Šieste prikázanie z desiatich daných Mojžišovi, ktoré dnes už zrejme nikto neberie vážne, znie: "Nebudeš konať nečisté skutky". Čo hovorí Ježiš mladému mužovi? "Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania" (Mt 19, 17). Druhý zo štyroch hriechov, ktoré volajú po pomste v Božích očiach, sa týka hriechu proti prirodzenosti; zatiaľ čo tretím hriechom proti Duchu Svätému je hriech "odporovať poznanej pravdy".
Svätý Pavol hovorí: "A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo.” (Gal 5, 19 - 21); zatiaľ čo svätý Ján Evanjelista výslovne hovorí o hriechoch, ktoré vedú do pekla: "Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť."" (Zjv 21, 8).
Cudzoložnicu, ktorú nikto neodsúdil, Ježiš dôrazne vyzýva týmito imperatívnymi slovami: "Choď a odteraz už nehreš!" A Magdaléne, pretože sa kajá, hovorí: "Odpúšťajú sa ti hriechy" (Lk 7, 48), čo musí urobiť každý dobrý spovedník.
Apoštol pohanov vysvetľuje "Timotejovi, pravému synovi vo viere: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána. Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené." (1 Tim 1, 1-11).
Toto je naša viera, ostatné: "Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!" (Gal 1, 8). Zdravá pastorácia nie je nič iné ako uplatňovanie zdravého učenia, inak patologická a mätúca pastorácia nakazí samotné učenie. Diabol využíva všetko a všetkých, ale nie tých, ktorí odolávajú vo viere, aby zostali Božími deťmi: "Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. 18 A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť" (Rim 8, 17 - 18).
Cristina Siccardi
https://www.corrispondenzaromana.it/il-peccato-mortale-e-un-diritto/