JEHO RANY NÁS UZDRAVILI: TRIUMF VYKUPITEĽSKEJ LÁSKY V SÚČASNEJ KRÍZE CIRKVI

Veľký týždeň, a najmä Sväté trojdnie, v ktorom oslavujeme  vykupiteľské umučenie a slávne zmŕtvychvstanie Pána, nám a celému svetu nanovo ohlasuje túto najdôležitejšiu a najútešnejšiu pravdu: Kristus je jediný Spasiteľ ľudstva: "Jeho ranami sme uzdravení", hovorí nám Sväté písmo (porov. 1 Pt 2, 24).

Prečo bol náš Pán a Spasiteľ zranený? Bol zranený za hriechy ľudí, za hriechy všetkých ľudí, za prvý hriech Adama a Evy, za hriechy každého z nás, za každý vážny hriech v mojom živote. Kristus bol zranený, pretože to sám chcel. Prečo to chcel? Pretože nekonečne miluje každého človeka, každého hriešnika. Kristovo utrpenie je najväčším zjavením Božej lásky k ľudstvu. Z každej Kristovej rany, z jeho svätého kríža zaznievajú tieto slová: Vidíte, ako veľmi som miloval ľudstvo! Vidíte, ako veľmi som vás osobne miloval!

Svätý František Saleský napísal:

"Nič tak nepohne srdcom človeka ako láska. Ak človek vie, že je milovaný, nech je milovaný kýmkoľvek, je povinný lásku opätovať. Ale ak ten, kto ho miluje, je veľký monarcha, o čo viac sa cíti nútený ! A teraz, keď vieme, že Ježiš Kristus, pravý večný a všemohúci Boh, nás miloval až do tej miery, že chcel za nás podstúpiť smrť, dokonca smrť na kríži, či sa to všetko nerovná tomu, že držíme svoje srdcia ako v lise, aby z nich bola vytlačená láska, a to silou a násilím o to neodolateľnejším, že je milšia a príjemnejšia? Z toho vyplýva to, čo si od nás Kristus želal, aby sme sa mu pripodobnili, aby, ako hovorí apoštol, tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Ó, môj Bože, aký silný je tento dôsledok vo veci lásky! Ježiš Kristus zomrel za nás; svojou smrťou nám dal život; nežijeme my, ale preto, že On zomrel; náš život teda nie je náš, ale Jeho, ktorý ho pre nás získal svojou smrťou; preto už nemáme žiť sami pre seba, ale pre Neho; nie pre seba, ale pre Boha. Zasväťme božskej láske, s ktorou náš Spasiteľ zomrel, všetky okamihy svojho života, vzťahujme na Jeho slávu všetky svoje podniky, všetky svoje víťazstvá, všetky svoje skutky, všetky svoje činy, všetky svoje myšlienky a všetky svoje náklonnosti. Rozjímajme o tomto božskom Vykupiteľovi natiahnutom na kríži, na ktorom zomiera z lásky k nám. Prečo sa naňho v duchu nevrhneme, aby sme zomreli na kríži spolu s ním, ktorý z našej lásky chcel aj zomrieť? Chytím sa Ho, mali by sme povedať, keby sme boli veľkorysí, zomriem s Ním a zhorím v samotných plameňoch Jeho lásky; jeden a ten istý oheň strávi tohto božského Stvoriteľa a Jeho úbohé stvorenie. Môj Ježiš "je celý môj a ja som celý jeho" (Kán. 2, 16); a budem žiť a umierať na jeho hrudi; "ani smrť, ani život ma od neho nikdy neoddelí" (Rim 8, 38-39)." (Traktát o Božej láske, VII, 8)

Umučenie Pána a jeho svätý kríž obsahujú a vyžarujú všemohúcnosť božskej lásky. Len táto vykupiteľská láska premáha hriech, všetko sebectvo a všetku satanovu moc. Táto vykupiteľská láska má najväčšiu premieňajúcu moc. Kristove rany vyžarujú najväčšiu duchovnú krásu. Kristovo umučenie je najvznešenejším aktom oslávenia Boha a obsahuje v sebe všetku nádheru nadprirodzenej krásy. Sám Ježiš takto hovoril o svojej obeti na kríži: "Teraz sa moja duša trápi, a čo mám povedať: Otče, vysloboď ma z tejto hodiny? Ale ak pre toto som prišiel na túto hodinu: Otče, osláv svoje meno". Vtedy sa ozval hlas z neba: "Oslávil som ho a ešte raz ho oslávim" (Jn 12, 27-28). Svätý Augustín, keď hovoril o Kristovom umučení, povedal: "Milujme Ženícha! Čím deformovanejší sa nám zdá, tým je nádhernejší, tým sladší pre svoju nevestu" (Homília na Iz XLIV, 4). V trpiacom Kristovi na kríži nachádzame poklady duchovnej krásy, ako povedal svätý Bonaventúra: "Tvoje Srdce, dobrý Ježišu, je bohatý poklad, drahocenná perla, ktorú sme objavili v tvojom zranenom tele ako v rozkopanom poli" (Mystický vinič. Traktát o utrpení Pána III, 3).

Môžeme sa pýtať, prečo spása prostredníctvom vykúpenia? Svätý Tomáš Akvinský povedal, že keby bol človek jednoducho spasený, nebol by vykúpený, pretože vykúpenie so sebou nesie dostatočné zadosťučinenie (porov. III Sent., dist 20, q. 1, a. 4). Kristus adekvátne odčiňuje urážku a ponúka niečo, čo Boh, ktorý bol urazený urážkou, miluje rovnako alebo dokonca viac ako urážku. Kristus utrpením z lásky a poslušnosti dal Bohu viac, ako bolo potrebné na kompenzáciu urážky celého ľudského rodu (porov. sv. Tomáš Akvinský, S. th., III, q. 46, a. 3). "Prečo muselo byť Kristovo vykupiteľské utrpenie také strašné? Na to niet inej odpovede ako jeho láska. Aby mohol plne obsiahnuť ľudstvo, chcel zostúpiť až do samých hlbín jeho tragédie. V tejto prvej parúzii neprišiel odstrániť našu úzkosť, ale vziať ju na seba a osvetliť ju. Vzal ju úplne na seba: "Bol skúšaný vo všetkom, podľa toho, ako sa nám podobal, okrem hriechu" (Hebr 4, 15). Boh, píše svätý Pavol, "dokazuje svoju lásku k nám tým, že keď sme ešte boli hriešnici, Kristus za nás zomrel" (Rim 5, 8). Kristus, píše svätý Ján, "si nás zamiloval a obmyl nás z našich hriechov svojou krvou" (Zjv 1, 5). On sám povedal: "Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov" (Jn 15, 13). Ako sme mohli u Boha predpokladať taký záujem, takú potrebu našej spásy? Až pred priepasťou Ježišovej agónie začíname tušiť, aká je Božia láska k nám." (Charles Journet, The Mass. Prítomnosť obety kríža, South Bend, Indiana 2008, s. 12-13; originál: La Messe - Presence du Sacrifice de la Croix). "Umučenie Krista, ktorý zachránil stratený svet od prvého hriechu a založil vesmír vykúpenia, je neoddeliteľne obetou a aktom lásky. Obetou, vonkajším aktom uctievania, liturgiou, ale zahŕňajúcou najčistejšiu a najintenzívnejšiu lásku, aká kedy vytryskla z ľudského srdca. Akt lásky, ale zabalený do dobrovoľnej obety, vonkajšieho aktu uctievania, liturgie. Cirkev spieva o Kňazovi lásky, ktorý obetuje svoje sväté telo: Almique membra corporis Amor sacerdos immolat (Hymnus veľkonočného obdobia Ad regias Agni dapes)" (Charles Journet, The Mass. Prítomnosť obety kríža, s. 19).

Dni Veľkého týždňa opäť stavajú pred oči našej viery túto ústrednú pravdu: sme spasení svätými ranami a krížom nášho Pána a Boha. Boli sme vykúpení a stali sme sa Božími deťmi Kristovou láskou. Boh nás nielen stvoril z lásky, ale nás aj vykúpil ešte väčšou a nevýslovnou láskou. Kresťan je človek kríža, Kristovho kríža, ktorý premáha všetko zlo. Prijmime preto Kristov kríž s vierou, láskou a veľkou vďačnosťou. Nikdy nezapierajme Kristov kríž. Všetky naše veľké i malé utrpenia a kríže nášho života spojme s víťazstvom Kristovho kríža. Potom dostaneme silu lásky a všetky naše kríže budú mať vykupiteľskú a večnú hodnotu. Kristov kríž už v sebe obsahuje víťazstvo a svetlo vzkriesenia. "Cez drevo kríža prišla radosť na celý svet", spieva Cirkev v posvätnej liturgii.

V našich časoch celá Cirkev prežíva úzkostné a ťažké hodiny pod krížom. Naša svätá Matka Cirkev je bitá a ponižovaná svojimi nepriateľmi, ktorí sú vo vnútri Cirkvi a niekedy dokonca zaujali vplyvné pozície. Ale čím viac sa zväčšuje temnota utrpenia Cirkvi, tým istejšie je jej víťazstvo, tým istejší je príchod svetla Kristovho triumfu do života celej Cirkvi. Súčasné rany života Cirkvi prinesú obnovený duchovný život. Veríme v to, pretože niet spásy a svetla bez Kristových rán, pretože niet spásy a svetla bez nášho osobného spojenia s ranami a krížom Krista, pretože niet svetla a novej duchovnej jari Cirkvi bez účasti celej Cirkvi na tajomstve Kristovho kríža. Aj súčasná hlboká kríza Cirkvi sa premení na novú éru svätých. A v živote Cirkvi sú už dnes svätí, predovšetkým "malí" svätí, skrytí svätí, ako sú sväté deti, svätí mladí ľudia, svätí seminaristi, svätí otcovia a matky rodín, svätí kontemplatívni rehoľníci, muži a ženy. Títo "malí" svätci pripravujú pôdu pre éru svätých biskupov a svätých pápežov. Každý z nás by sa mal chváliť Kristovým krížom. Celú Cirkev zdobí Kristov kríž, a to nielen navonok v jej budovách, ale aj v jej živote. Áno, Kristovými ranami sme uzdravení, jeho víťaznými ranami, víťazstvom jeho vykupiteľskej lásky.

+ Mons. Athanasius Schneider, pomocný biskup

https://infovaticana.com/2024/03/27/por-sus-llagas-fuimos-curados-el-triunfo-del-amor-redentor-en-la-crisis-actual-de-la-iglesia/