NEWMAN: VSTAŤ S KRISTOM
"Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. Upnite svoju náklonnosť na veci hore, nie na veci na zemi. Lebo ste mŕtvi a váš život je skrytý s Kristom v Bohu." (Kol 3, 1-3)
V bohoslužbe prijímania sme nabádaní, aby sme "pozdvihli svoje srdcia"; odpovedáme: "Pozdvihujeme ich k Pánovi" - k Pánovi, to znamená k tomu, ktorý vystúpil na výsosť; k tomu, ktorý tu nie je, ale vstal, zjavil sa svojim apoštolom a odišiel z dohľadu. K tomuto vystúpenému a neviditeľnému Spasiteľovi, ktorý premohol smrť a otvoril nebeské kráľovstvo všetkým veriacim, sme povinní v tento deň a po všetky dni, ale najmä v tomto období, keď si pripomíname jeho zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie, povstať v duchu podľa jeho vzoru. Oveľa inak je to, žiaľ, s mnohými: bráni im v tom tento svet, ba dokonca ich ovláda a pohlcuje, a oni nemôžu povstať, pretože nemajú krídla. Modlitba a pôst boli nazvané krídlami duše, a tí, čo sa nepostia ani nemodlia, nemôžu nasledovať Krista. Nemôžu k nemu pozdvihnúť svoje srdce. Nemajú poklad hore, ale ich poklad, ich srdce a ich schopnosti sú všetky na zemi; zem je ich podielom, a nie nebo.
Veľký je teda kontrast medzi mnohými a tými svätými a požehnanými dušami (a kéž by sme boli v ich spoločnosti!), ktoré povstávajú s Kristom a svoju náklonnosť upierajú na veci hore, nie na veci na zemi. Jedni sú vo svetle a pokoji, druhí tvoria zástup, ktorý sa hrnie a ponáhľa po širokej ceste, "ktorá vedie do záhuby"; ktorí sú v nepokoji, vojne, úzkosti a zatrpknutosti, alebo prinajmenšom v chlade a neplodnosti mysle; alebo v najlepšom prípade len v krátkodobom veselí, prázdnom a nepokojnom; alebo úplne slepí voči budúcnosti. To je prípad mnohých; kráčajú bez cieľa a cieľa, žijú nenábožensky alebo vlažne, no nemajú čo povedať na svoju obranu. Nasledujú všetko, čo ich napadne a čo sa im páči; oddávajú sa svojim prirodzeným záľubám. Nemyslia na to, aby formovali svoje chute a zásady a aby sa pozdvihli vyššie, ako sú, ale klesajú a ponižujú sa k svojim najprízemnejším citom a najzmyselnejším sklonom, pretože tie sú náhodou najsilnejšie. Naopak, sväté duše sa uberajú samostatným smerom; povstali s Kristom a sú ako osoby, ktoré vystúpili na horu a odpočívajú na jej vrchole. Na jej úpätí je všetko hlučné a búrlivé, hmla a tma; ale na vrchole hory je tak veľmi ticho, tak veľmi pokojné a vyrovnané, tak čisté, tak jasné, tak žiarivé, tak nebeské, že pre ich pocity je to, akoby dole neznel hluk zeme a nikde nebolo tieňa a šera.
A naozaj, vrchol hory je v Písme častým obrazom, pod ktorým nám Všemohúci Duch hovorí o našom povolaní v Kristovi. Tak napríklad o kresťanskej cirkvi bolo prorokované, že "vrch Pánovho domu bude ustanovený na vrchole hôr ... a mnoho ľudí pôjde a povie: Poďte a vystúpime na Pánov vrch". A podobne aj Šalamúnov Chrám bol postavený na vyvýšenom mieste; nepochybne okrem iných dôvodov, ktoré sa na prvý pohľad zdajú opačnej povahy, aj preto, aby nám ukázal, že náboženstvo spočíva v odstupe od sveta a v stúpaní k nebu. "Vyvolil si Júdov kmeň," hovorí žalmista, "aj vrch Sion, ktorý si zamiloval. Tam si postavil svoj chrám na výšine." [Izaiáš ii. 2, 3. Ž. lxxvií. 69, 70.] Tým, samozrejme, nechcem povedať, že nábožný môže byť človek, ktorý zanedbáva svoje povinnosti na tomto svete, ale že v nábožných ľuďoch je vnútorný a pravdivejší život, ktorý presahuje život a rozhovory, ktoré vidia ostatní, alebo, slovami textu, ich "život je skrytý s Kristom v Bohu". Kristus síce sám doteraz pracuje, ako pracuje jeho Otec, a aj nám prikazuje "pracovať, kým je deň"; ale pri tom všetkom je pravda, že Otec a Syn sú neviditeľní, že majú medzi sebou nevýslovné spojenie a nie sú v žiadnej závislosti od smrteľných starostí tohto sveta; a tak my v našej konečnej miere musíme žiť podľa ich božského vzoru, udržiavať s nimi spoločenstvo, akoby sme boli na vrchole hory, zatiaľ čo si plníme svoje povinnosti voči tomu hriešnemu a nenáboženskému svetu, ktorý leží na jej úpätí.
Mojžišove dejiny nám poskytujú ďalší príklad tohto pozdvihnutia srdca k Bohu, a aj ten je nám predstavený pod rovnakým obrazom. Štyridsať dní vystupoval na horu a tam videl videnia. A všimnite si, že celý tento čas zostal bez toho, aby jedol chlieb alebo pil vodu. Tento zázračný pôst bol pre nás poučením, ako sa my kresťania máme približovať k Bohu. Ale všimnite si opäť, čo sa dialo na planine, kým bol na vrchu. Bol tam nepokoj, bezbožnosť, hriech sveta. Jeho sluha Jozue povedal, keď počuli hluk kriku: "V tábore je vojnový hluk." Ale Mojžiš povedal: "Nie je to hlas tých, čo kričia o vládu, ani hlas tých, čo kričia, že sú premožení, ale počujem hluk tých, čo spievajú" [Ex 32, 17-18).
Dejiny nášho Spasiteľa nám poskytujú ďalší pozoruhodný príklad tohto Božieho spoločenstva a v protiklade k nemu nepokojný svet. Keď so svojimi tromi apoštolmi vystúpil na horu Premenenia, na vrchole bolo všetko tiché a pokojné ako nebo. Zjavil sa v sláve; Mojžiš a Eliáš boli s ním; bolo počuť Otcov hlas: Svätý Peter povedal: "Učiteľ, je dobré, aby sme tu boli." Vtedy on a jeho bratia apoštoli pocítili, že ich život je ukrytý s Kristom v Bohu. Keď však zostúpili z vrchu, ako sa scéna zmenila! Zostupoval z neba do sveta. "Keď sa zjavili na zemi. Prišiel k učeníkom," hovorí evanjelista, "videl okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ktorí sa s nimi vypytovali. A hneď všetok ľud, keď ho uvidel, veľmi sa začudoval, pribehol k nemu a pozdravil ho." A zistil, že apoštoli sa pokúšajú vyhnať diabla, ale nemôžu. A vtedy povedal slovo, zhodné s Mojžišovým skutkom: "Tento druh nemôže vyjsť ničím iným, iba modlitbou a pôstom." (Mk 9, 5, 14- 15, 29)
A opäť; môžeme dokonca povedať, že keď bol náš Pán vyzdvihnutý na kríži, aj vtedy nám predstavil ten istý príklad duše pozdvihnutej k nebu a skrytej v Bohu, pričom búrlivý svet jej ležal pri nohách. Okolo kríža sa hemžil neveriaci zástup, tí, čo prechádzali okolo, sa mu vysmievali a zákonníci sa mu posmievali. On sám bol zatiaľ uprostred svojej agónie v božských rozjímaniach. Povedal. "Otče, odpusť im." "Prečo si ma opustil?" "Je dokonané." "Do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha." A ako bol skrytý v Bohu, tak aj v tej hroznej chvíli bol niekto po Jeho boku a hľadel na Neho a bol s Ním skrytý v Bohu. Kajúci lotor povedal: "Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." Ježiš mu povedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji." (Lk 23, 42-43).
A oveľa viac sa pri svojom zmŕtvychvstaní vzdialil od tohto nepokojného sveta a mal pokoj, ako to predpovedal žalmista. "Svojho Kráľa som postavil na. svojom svätom vrchu Sione." "Od počiatku sveta je pripravené tvoje sídlo, ty si od vekov. Povodne sa zdvihli, Pane, povodne pozdvihli svoj hlas, povodne zdvihli svoje vlny. Vlny mora sú mocné a strašne sa rozbúria, ale Pán, ktorý prebýva na výsostiach, je predsa mocnejší." (Ž 2, 6; 93, 3-5).
Tieto úryvky možno chápať ako typy, ak nie ako príklady učenia a poučenia, ktoré obsahuje text. Kristus je vzkriesený na výsostiach, my musíme povstať s ním. On odišiel z očí, my ho musíme nasledovať. On odišiel k Otcovi, aj my musíme dbať na to, aby náš nový život bol ukrytý s Kristom v Bohu. Toto bolo milostivé prisľúbenie, ktoré je naznačené v modlitbe, ktorú predniesol pred svojím umučením za všetkých svojich učeníkov až do konca sveta. "Svätý Otče," povedal, "zachovaj skrze svoje meno tých, ktorých si mi dal, aby boli jedno, ako sme my... Nemodlím sa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich uchránil od zlého. Oni nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta... Ani sa nemodlím len za nich, ale aj za tých, ktorí uveria vo mňa skrze ich slovo, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby boli jedno v nás ... Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonalí v jednom... aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich." (Jn 17, 11, 15-16, 20, 21, 23, 26). V zhode s týmto posvätným a hrozným oznámením hovorí svätý Pavol v texte a nasledujúcich veršoch: "Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych," hovorí, "hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. Upnite svoju náklonnosť na veci hore, nie na veci na zemi. Veď ste mŕtvi a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Preto umŕtvujte svoje údy, ktoré sú na zemi."
Je teda povinnosťou a výsadou všetkých učeníkov nášho osláveného Spasiteľa, aby boli spolu s ním vyvýšení a premenení; aby vo svojich myšlienkach, pohnútkach, cieľoch, túžbach, záľubách, modlitbách, chválach, príhovoroch žili v nebi, aj keď sú v tele; vyzerať ako iní ľudia, byť zaneprázdnení ako iní ľudia, míňať sa v dave ľudí alebo byť dokonca opovrhovaní či utláčaní, ako to môžu robiť iní ľudia, ale zároveň mať tajný kanál komunikácie s Najvyšším, dar, o ktorom svet nevie; mať svoj život skrytý s Kristom v Bohu. Ľudia tohto sveta žijú v tomto svete a sú na ňom závislí; svoje šťastie vkladajú do tohto sveta; hľadajú jeho pocty alebo pohodlie. Ich život nie je skrytý. A každého, koho stretnú, považujú za rovnako zmýšľajúceho. Myslia si, ţe si môţu byť istí, ţe kaţdý iný človek sa stará o veci, po ktorých túţia, tak ako si môţu byť istí, ţe má rovnaký zovňajšok, rovnakú značku, dušu a telo, oči a jazyk, ruky a nohy. Pozerajú sa hore-dolu po svete, a pokiaľ vidia, jeden človek je rovnaký ako druhý. Vedia, že mnohí, ba oveľa väčšia časť, sú ako oni sami, milovníci tohto sveta, a z toho vyvodzujú, že všetci sú takí. Diskreditujú možnosť, že by v človeku boli prvoradé iné pohnútky a názory ako tie, ktoré patria tomuto svetu. Pripúšťajú síce, že človek môže byť ovplyvnený náboženskými pohnútkami, ale riadiť sa nimi, žiť podľa nich, vlastniť ich ako smerodajné a prvotné a konečné zákony svojho správania, to je to, čo neuznávajú. Vymysleli príslovia a porekadlá o tom, že každý človek má svoju cenu; že každý z nás má svoju slabú stránku; že náboženstvo je krásna teória; a že najnáboženskejší človek je len ten, kto najšikovnejšie skrýva pred sebou samým, ako aj pred ostatnými, svoju lásku k svetu; a že ľudia by neboli ľuďmi, keby nemilovali a netúžili po bohatstve a cti. A v súlade s týmito názormi pripisovali samému nášmu Pánovi všetky nízke a zlé veci, namiesto toho, aby mu uverili, že je tým, o čom hovorí, že je. Hovorili, že je podvodník; že sa chcel stať kráľom; že Jeho zázraky sa diali prostredníctvom Belzebuba. Ale On, Syn človeka, po celý čas len navonok pôsobil, keď sa zdržiaval tu, a duchom bol v nebi. Nasledujte Ho na púšť počas štyridsaťdňového pôstu, keď nejedol ani nepil; alebo po diablovom pokušení, keď prišli anjeli a slúžili Mu; alebo choďte s Ním na ten vrch, aby sa modlil, kde, ako som už povedal, sa premenil a hovoril s Mojžišom a Eliášom; a uvidíte, kde skutočne bol a s kým, keď sa zdržiaval na zemi, - so svätými a anjelmi, so svojím Otcom, ktorý ho vyhlásil za svojho milovaného Syna, a s Duchom Svätým, ktorý na neho zostúpil. Bol "Synom človeka, ktorý je na nebesiach" a "mal pokrm", o ktorom iní "nevedeli".
A takí budeme vo svojej miere aj my, na pohľad i v skutočnosti, ak budeme Jeho. "Vskutku, naše spoločenstvo je s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom." Pokiaľ však ide o tento svet, budeme mať len malý význam. "Svet nás nepozná, lebo ho nepoznal." (1 Jn 1, 3; 3, 1). Alebo, čo je ešte viac, možno sa nám budú vysmievať pre naše náboženstvo, budú nami opovrhovať alebo nás potrestajú: "Ak nazvali pána domu Belzebubom, o čo viac ich z jeho domu?" (Mt 10, 25). Taký je stav tých, ktorí povstanú s Kristom. On vstal v noci, keď ho nikto nevidel; a aj my vstaneme, nevieme kedy ani ako. O dejinách nášho náboženstva, o našom obrátení k Bohu, o našom raste v milosti, o našich úspechoch nevie nikto nič, iba sám Boh, ktorý je v skrytosti ich príčinou.
Takto sa tešme z tohto svätého obdobia a majme z neho úžitok; Kristus "zomrel, ba skôr vstal z mŕtvych, ktorý je dokonca po pravici Boha a ktorý sa za nás aj prihovára". Udiali sa zázračné veci, zatiaľ čo sa zdalo, že svet ide ďalej ako zvyčajne. Poncius Pilát si myslel, že je ako ostatní miestodržitelia. Židovskí vládcovia pokračovali v cieľoch a predsudkoch, ktoré ich dovtedy ovládali. Herodes pokračoval vo svojej hriešnej kariére a po tom, čo videl a usmrtil jedného proroka, dúfal, že uvidí zázraky od druhého. Všetci sa pozerali na všetky veci ako na veci tohto sveta; hovorili: "Zajtra bude ako dnes, a to v oveľa väčšom množstve." Počúvali správy a videli pamiatky, zabezpečovali potreby tejto chvíle a zabúdali na myšlienku na Boha. Takto ľudia pokračovali na úpätí vrchu a nestarali sa o to, čo je na vrchole. Nechápali, že pod závojom tohto sveta postupuje vpred iný a obdivuhodný systém, ktorý je v rozpore s týmto svetom. Tak to bolo vtedy, tak je to aj teraz. Svet nie je svedkom tajného spoločenstva Božích svätých, ich modlitieb, chvál a príhovorov. Ale napriek tomu majú súčasné výsady svätých - poznanie, radosť a silu, ktoré nedokážu obsiahnuť ani opísať, a ani by to nedokázali, keby mohli. "Ó, aká hojná je tvoja dobrota, ktorú si zhromaždil pre tých, čo sa ťa boja, a ktorú si pripravil pre tých, čo v teba vkladajú svoju dôveru, ešte pred synmi ľudskými." Sú v úzkosti? "Skrývaš ich v súkromí pri svojej prítomnosti pred provokáciami všetkých ľudí; tajne ich chrániš vo svojom príbytku pred hádkami jazykov." Sú sklamaní? "Vložil si im do srdca radosť, odkedy sa rozmnožilo obilie, víno a olej ich nepriateľov." Sú opovrhovaní prosperujúcimi? "Majú deti podľa svojej túžby," hovorí iný žalm, "a zvyšok svojho majetku nechávajú pre svoje nemluvňatá; ale čo sa mňa týka, budem hľadieť na tvoju prítomnosť v spravodlivosti, a keď sa prebudím podľa tvojej podoby, budem s ňou spokojný." Sú v skľúčenosti? Žalmista im poskytol útechu: "Napriek tomu som stále pri tebe, lebo ty ma držíš za pravú ruku; vedieš ma svojou radou a potom ma prijmeš so slávou. Koho mám v nebi, ak nie Teba? A na zemi niet nikoho, po kom by som túžil v porovnaní s Tebou. Moje telo a moje srdce ochabuje, ale Boh je sila môjho srdca a môj podiel naveky." Sú v nebezpečenstve? "Kto býva pod ochranou Najvyššieho, zostane v tieni Všemohúceho... Tisíc padne vedľa teba a desaťtisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíži." Tak je tu plnosť bez miery pre každú potrebu, ktorú možno nájsť v tom, u ktorého je náš život uložený; je tu to, čo nás "nasýti hojnosťou svojho domu, ktorý nám dáva piť zo svojich rozkoší ako z rieky. Lebo u neho je studňa života a v jeho svetle uvidíme svetlo." Aby mohli vhodne zvolať: "Chváľte Pána, duša moja, a všetko, čo je vo mne, chváľte jeho sväté meno... ktorý odpúšťa všetky tvoje hriechy a uzdravuje všetky tvoje neduhy; ktorý zachraňuje tvoj život pred záhubou a korunuje ťa milosrdenstvom a láskavosťou; ktorý sýti tvoje ústa dobrotami a robí ťa mladou a žiadostivou ako orla." [Ž. xxxi. 21, 22; iv. 8; xvii. 15, 16; lxxiii. 22-25; xci. 1-7; xxxvi. 8-9; ciii. 1, 3-5.]
Toto všetko, bratia moji, hovorím, je náš údel, ak sa rozhodneme, že ho prijmeme. "Kto vystúpi na Pánov vrch alebo kto povstane na jeho svätyňu? Kto bude bývať v tvojom stánku alebo kto bude odpočívať na tvojom svätom vrchu? Aj ten, kto vedie neporušený život a koná, čo je správne, a hovorí pravdu zo svojho srdca. Ten dostane požehnanie od Pána a spravodlivosť od Boha svojej spásy. To je pokolenie tých, {219} ktorí ho hľadajú, tých, čo hľadajú tvoju tvár, Jakub." Usilujte sa teda byť "spoluobčanmi svätých a Božích domácich". Nasledujte ich kroky, ako oni nasledovali Krista. Aj keď je kopec strmý, neochabuj, lebo odmena je veľká; a kým si neprešiel skúškou, nemôžeš si vytvoriť predstavu, aká veľká je táto odmena a aká vysoká je jej povaha. Výzva znie: "Ochutnajte a uvidíte, aký je Pán milostivý." Ak ste doteraz na tieto veci mysleli príliš málo, ak ste si mysleli, že náboženstvo spočíva len v tom, v čom určite spočíva tiež, v tom, že dobre plníte svoje svetské postavenie, že ste milí, dobre sa správate, ste ohľaduplní a poriadkumilovní, - ale ak ste si mysleli, že nejde o nič viac, ak ste zanedbali vzbudiť veľký Boží dar, ktorý je uložený hlboko vo vás, dar vyvolenia a znovuzrodenia, ak ste boli skromní vo svojich pobožnostiach, v príhovoroch, modlitbách a chválach, a ak v dôsledku toho máte málo alebo nič zo sladkosti, víťaznej milosti, nevinnosti, sviežosti, nežnosti, veselosti, vyrovnanosti Božích vyvolených, ak máte v súčasnosti naozaj nedostatok v modlitbe a iných Božích cvičeniach, začnite odteraz odznova. Začnite teraz s týmto svätým obdobím a povstaňte s Kristom. Pozri, On ti ponúka svoju ruku; On povstáva; povstaň s Ním. Povstaňte z hrobu starého Adama; z hrabivých starostí, žiarlivosti, roztopašnosti a svetských cieľov; z otroctva zvyku, z búrky vášní, z fascinácie tela, z chladného, svetského, vypočítavého ducha, z ľahkomyseľnosti, zo sebectva, zo zženštilosti, z namyslenosti a povýšenosti. Odteraz sa pustite do toho, čo je tak ťažké robiť, ale čo by sa nemalo, nesmie zostať nevykonané; bdejte a modlite sa a rozjímajte, to znamená podľa voľného času, ktorý vám Boh dal. Daruj svoj čas slobodne svojmu Pánovi a Spasiteľovi, ak ho máš. Ak ho máte málo, preukážte svoj zmysel pre túto výsadu tým, že dáte aj to málo. Ale akokoľvek, ukážte, že vaše srdce a vaše túžby, ukážte, že váš život je s vaším Bohom. Každý deň si vyhraďte čas na jeho hľadanie. Pokorte sa, že ste doteraz boli takí márniví a neistí. Žite prísnejšie podľa neho; vezmite si na plecia jeho jarmo; žite podľa pravidiel. Nevyzývam ťa, aby si odišiel zo sveta alebo sa vzdal svojich povinností vo svete, ale aby si vykupoval čas; aby si nevenoval hodiny len zábave alebo spoločnosti, zatiaľ čo minúty venuješ Kristovi; aby si sa k nemu modlil, len keď si unavený a nehodíš sa na nič iné ako na spánok; úplne nevynechávať jeho chválu alebo príhovor za svet a Cirkev; ale v dobrej miere si úprimne uvedomovať slová textu, "upínať svoju náklonnosť k veciam hore", a dokazovať, že ste jeho, pretože vaše srdce je vzkriesené s ním a váš život je ukrytý v ňom.
sv. John Henry Newman
https://www.newmanreader.org/works/parochial/volume6/sermon15.html