KARDINÁL SV. JOHN HENRY NEWMAN UČITEĽOM CIRKVI?

Americkí biskupi podporili žiadosť britského episkopátu o udelenie titulu "učiteľ Cirkvi" anglickému kardinálovi žijúcemu v 19. storočí sv. Johnovi Henrymu Newmanovi, ktorého život a dielo ovplynili nie len Cirkev v jeho dobre, lež ovplyvňujú životy veriacich a život celej Cirkvi až do dnes.

Komisia pre doktrínu biskupov Spojených štátov amerických 15. novembra na svojom každoročnom jesennom zasadnutí v Baltimore požiadala hierarchov, aby podporili petíciu, ktorú predložila Konferencia biskupov Anglicka a Walesu a v ktorej žiada Vatikán, aby kardinála Newmana vyhlásil za "učiteľa Katolíckej cirkvi".

Iba dvaja biskupi boli proti zaslaniu listu pápežovi Františkovi na podporu návrhu britských hierarchov.

Newman, narodený v roku 1801, konvertoval z anglikánstva na katolicizmus, čo spôsobilo, že musel čeliť prudkej reakcii svojej komunity a rodiny. Podľa biskupa Barrona, ktorý je v americkom episkopáte zodpovedný za evanjelizačné záležitosti, by vyhlásenie kardinála Newmana za "učiteľa Cirkvi" "mohlo pomôcť zaceliť niektoré rozpory v našej Cirkvi".

Katolícka tlačová agentúra pripomína, že "pred svojím obrátením sa Newman preslávil ako známy a všeobecne uznávaný oxfordský učenec, kazateľ a intelektuál. Jeho obrátenie na katolícku vieru v roku 1845 malo za následok stratu mnohých priateľov vrátane jeho vlastnej sestry, s ktorou sa už nikdy nekontaktoval".

Newman sa v roku 1847 stal kňazom a v Anglicku založil Oratórium svätého Filipa Neriho. Venoval sa najmä otázkam vzdelávania. Založil dve školy pre chlapcov a Katolícku univerzitu v Írsku. Bol mimoriadne plodným autorom. Zomrel v Birminghame v roku 1890 vo veku 89 rokov. Pápež František ho v roku 2019 kanonizoval.

Titul učiteľ Cirkvi sa udeľuje vtedy, keď sa preukáže zjavná svätosť kandidáta, potvrdená jeho kanonizáciou za svätého; vynikajúce znalosti doktríny vyjadrené zanechaním súboru učenia, ktoré významne a trvalo prispelo k životu Cirkvi; a formálne vyhlásenie Cirkvou, zvyčajne pápežom.

V rozhovore, ktorý poskytol britský spisovateľ a literárny kritik Joseph Pearce v októbri 2020, uviedol, že Newmanova konverzia prispela k rozmachu "katolíckej obrody" v Británii. Rozhodnutie uznávaného vedca konvertovať na katolicizmus spôsobilo "seizmické otrasy medzi britským cirkevným a politickým establišmentom. Bez jeho konverzie a jeho kultúrneho a teologického vplyvu by k tomuto oživeniu možno nikdy nedošlo, alebo aspoň nie v takom rozsahu," komentoval britský literárny kritik.

Z celosvetového hľadiska Newmanova kanonizácia upevňuje jeho miesto jedného z najvplyvnejších teológov posledných dvesto rokov. Jeho osvetlenie vývoja doktríny v rámci obmedzení, ktoré stanovila Tradícia, pomohlo objasniť rozdiel medzi zakorenenením autentického vývoja a nezakorenením modernizmu. Okrem toho jeho veľká štúdia o prvotnej Cirkvi a prvých herézach bola prínosom k depozitu poznania Cirkvi v týchto oblastiach, zdôraznil Pearce.

Podľa jeho názoru "katolícku obrodu" na Ostrovoch - napriek masívnemu prenasledovaniu - umožnila anglická romantická reakcia na scientizmus samozvaného "osvietenstva" a sekularizmus Francúzskej revolúcie, najmä keď sa táto reakcia prejavila v poézii Wordswortha a Coleridgea a v novostredovekej tvorbe Waltera Scotta. V tomto zmysle zapustilo oživenie korene koncom 18. storočia. Bola to však Newmanova konverzia v roku 1845, ktorá britskému establišmentu oznámila, že prítomnosť katolíkov v anglickej kultúre je opäť silou, s ktorou treba počítať. Newman bol ako učenec a kazateľ a velikán literatúry tak vysoko uznávaný, že jeho obhajoba Ríma upevnila intelektuálnu a kultúrnu dôveryhodnosť Katolíckej cirkvi. Po Newmanovej konverzii bolo pre každého v Anglicku oveľa ťažšie jednoducho odmietnuť katolicizmus ako "náboženstvo pre cudzincov", hodnotí spisovateľ.

Literárny kritik poukázal na literárny odkaz, ktorý zanechal kardinál Newman, ktorý nepísal len teologické traktáty, ale aj romány, básne, listy atď. Svätec vraj "vyšliapal literárnu stopu, ktorá inšpirovala neskorších spisovateľov. Bol teológom, filozofom, historikom, apologétom a kazateľom. Napísal dva veľké romány a mnoho nádherných básní. Bol nielen svätou dušou a veľkým mysliteľom, ale aj jedným z najbrilantnejších spisovateľov literatúry vo viktoriánskej ére, ktorá sama o sebe bola zlatým vekom literatúry," komentoval Pearce.

"Apologia pro vita sua" je "najväčším svedectvom o obrátení, aké bolo kedy napísané, samozrejme, s výnimkou neporovnateľných Vyznaní svätého Augustína".

Román "Strata a zisk" je literárnou klasikou. Z teologického hľadiska je esej "O vývoji kresťanskej náuky", podľa Brita, "charakterizuje" kardinála Newmana ako "potenciálneho učiteľa Cirkvi".

www.catholicnewsagency.com/www.pch24.pl