KARDINÁL ZEN: ANALÝZA ODPOVEDÍ NA DUBIÁ

Piati kardináli 5 dubií nezverejnili 11. júla odpovede pápeža na 5 dubií predložených 10. júla 2023, pretože to neboli presné odpovede a nevyriešili pochybnosti. Teraz, keď ich Svätá stolica zverejnila, sa zdá vhodné, aby sme na tieto odpovede reagovali, aby veriaci pochopili, prečo ich piati z nás nepovažovali za adekvátne odpovede. Vzhľadom na časovú tieseň som sa nekonzultoval s ostatnými štyrmi kardinálmi, a preto som za túto iniciatívu osobne zodpovedný len ja.

Predslov

Nie je opovážlivé spochybňovať odpovede pápeža?

Nie.

1. Žiadny zrelý katolík si nebude myslieť, že "každý, kto odporuje Svätému Otcovi, je heretik a schizmatik", ako uviedol významný Fernandez. V skutočnosti je náš Svätý Otec obdivuhodne pokorný, keď uznáva chyby, svoje vlastné aj svojich predchodcov v Cirkvi (ako napríklad cestoval až do Kanady a šesť dní mu trvalo, kým vyslovil "mea culpa" za tzv. krutosti spáchané pred mnohými rokmi na domorodej mládeži v rezidenčných školách).

2. V tomto prípade mám dôvodnú pochybnosť, že tieto odpovede nepochádzajú z pera najvyššieho pápeža, keďže tentoraz môžem vo svoj prospech citovať, čo povedal Najjasnejší Fernandez o dokumente podpísanom s autoritou pápeža: "Necítim pápeža". V skutočnosti neuveriteľná promptnosť odpovedí (11. júla), najmä v kontraste s prípadom iných slávnych 5 dubií z roku 2016, ktoré boli jednoducho ignorované, vyvoláva podozrenie, že tieto odpovede sú súčasťou arzenálu, ktorý si organizátori synody, pravdepodobne s pomocou Najvyššieho Eminenta, už pripravili, aby mohli reagovať na narušiteľov ich programu.

3. Čo sa týka ostatného, v tom, čo poviem, súhlasím s pápežom vo väčšine jeho slov, len jeho odpovede neboli presnými odpoveďami na naše dubia, ba niekedy ich potvrdzujú. Prejdime k analýze.

Analýza odpovede na prvé dubium.

Môžem súhlasiť s bodmi a) b) c) d) e), kde hovorí o pokroku, lepšom chápaní, lepšom vyjadrovaní, lepšej interpretácii, jednoznačnejšom vyjadrení niektorých aspektov, zrelšom úsudku...

To všetko je dobré, ale nie do takej miery, aby sa poprelo to, čo predtým uviedlo Magistérium. Svätý Ján Henrich Newman správne povedal, že vývoj cirkevnej náuky je vždy homogénny. Napísal o tom celú knihu.

Odseky f) g) h) sú zložitejšie.

Odsek f)

Prípad otrokov. Otroctvo bolo nevyhnutnou súčasťou spoločenského poriadku, dokonca aj najuznávanejší filozofi, ako napríklad Platón a Aristoteles, uznávali, že ľudia sa delia na tri kategórie: filozofi, vojaci a otroci. Začínajúce kresťanské spoločenstvo nemohlo ani len pomyslieť na to, aby to zmenilo. List svätého Pavla Filemonovi však ukazuje, ako poňatie človeka ako Božieho syna už začínalo radikálne meniť vzťah medzi pánom a otrokom a nakoniec spochybní samotnú inštitúciu otroctva.

Prípad ženy. Keď človek pochopí, aká vzácna je petrovská a mariánska charizma, že ide o dve rôzne úlohy, ale o rozdielnej dôstojnosti nemôže byť ani reči (v tejto súvislosti si uvedomme, aká veľká je moc matky, pretože má prevažnú váhu pri výchove mladých životov. Aj keď sa stanú kráľmi a kráľovnami, veria, že je ich povinnosťou ctiť si kráľovnú matku).

Odsek g)

Výraz "pre spásu všetkých" sa nevzťahuje na časť zjavenia, ale na celok zjavenia, ktorého obsah tvorí, áno, hierarchiu hodnôt, ale v harmonickom celku a nesmie sa stavať proti sebe.

Odsek h)

Na druhej strane tam, kde sa v odseku h) hovorí o teológii a jej "rizikách" ako o pokojne prijateľných, vzniká otázka: nemá autorita Cirkvi povinnosť brániť jednoduchých veriacich pred rizikami, ktoré môžu ohroziť čistotu viery?

Analýza odpovede na druhé dubium.

Odseky a) b) c) potvrdili jediné pravé poňatie manželstva, ktoré sa navyše žiadny katolík nikdy neodvážil poprieť. Ohromila nás však veta v odseku (a), ktorá cituje z "Amoris laetitia": "Ostatné formy zväzku tak robia len čiastočne a analogicky"!

Rovnako nás ohromuje veta v odseku (a), kde sa povoľujú určité formy požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Nezahŕňa takýto zväzok sexuálnu aktivitu osôb rovnakého pohlavia, ktorá je jednoznačne hriešna, rovnako ako je hriešna každá sexuálna aktivita mimo legitímneho manželstva?

Pokiaľ ide o náš všeobecný postoj k homosexuálom, odseky e) f) sú tendenčné v tom, že proti chápavosti a nežnosti stavajú len obhajobu objektívnej pravdy, len popieranie, odmietanie a vylučovanie, len zaobchádzanie s homosexuálmi ako s hriešnikmi. V skutočnosti sme presvedčení, že s porozumením a nehou im musíme predložiť aj objektívnu pravdu, že homosexuálna aktivita je hriešna, je v rozpore s Božím plánom lásky. Musíme ich tiež povzbudiť k metanoii v Cirkvi a dôverovať v Božiu pomoc pri nesení ich ťažkého kríža na ceste k večnému šťastiu.

Odsek g)

Tento odsek g) je z pastoračného hľadiska neudržateľný. Ako môže Cirkev v takej dôležitej veci nechať ľudí bez jasnej normy a dôverovať individuálnemu rozlišovaniu? Nevznikne tak chaos kazuistiky, veľmi nebezpečný pre duše?

Analýza odpovede na tretie dubium

Pôvodné dubium vychádza z toho, že súčasná synoda, ktorá nie je zložená z celého kolégia biskupov, akoby chcela riešiť veci, o ktorých má právo rozhodovať iba ekumenický koncil s pápežom. To by bolo nesprávne.

Zdá sa, že odsek a) odpovede namiesto toho vychádza zo synodality chápanej jednoducho ako spoločné rozprávanie a kráčanie v Cirkvi. V tomto zmysle skutočnosť, že kardináli predložili pápežovi doubia, potvrdzuje, že súhlasia s týmto princípom synodality. Odsek b) ďalej rozvíja uvedenú koncepciu a hovorí, že "všetok Boží ľud sa zúčastňuje na misii rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach". Tu je dôležité nezabudnúť na "rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach". V skutočnosti synodálne dokumenty na jednom mieste dokonca uznávajú rozdiel medzi "rozhodovaním" a "prijímaním rozhodnutí" (t. j. rozdiel medzi účasťou na procese smerujúcom k rozhodnutiu a samotným aktom rozhodovania). Ale tie isté dokumenty tiež naznačujú, že hierarchia by mala nielen "počúvať", ale aj "počúvať", počúvať hlas ľudu, t. j. laikov, čím sa obracia pyramída hierarchickej konštitúcie Cirkvi, ktorú založil Ježiš na apoštoloch.

Analýza odpovede na štvrté dubium.

Pokiaľ ide o služobné kňazstvo, Druhý vatikánsky koncil hovorí, že sa líši od spoločného kňazstva "nielen stupňom, ale podstatne", teda aj stupňom. Sviatostným svätením kňaz koná in persona Christi, má účasť na Kristovom kňazstve vo vyššom stupni. To však hovorí o funkcii, a nie o dôstojnosti, svätosti či inej nadradenosti osôb, s čím súhlasí aj pápež, ktorý cituje Christifideles laici.

V odseku c) uznáva, že výlučné udelenie služobného kňazstva mužom nie je dogma, ale definitívne, jasné a autoritatívne vyhlásenie, ktoré musia všetci rešpektovať. V odpovedi však ponecháva kodu: "napriek tomu môže byť predmetom skúmania, ako v prípade platnosti ordinácií v anglikánskom spoločenstve". Takže napriek definitívnemu vyhláseniu sa o ňom môže diskutovať ad infinitum?! Mimochodom, porovnanie, ktoré sa tu použilo, je neadekvátne, pretože platnosť ordinácií v anglikánskom spoločenstve je historický problém, zatiaľ čo náš prípad je teologický.

Analýza odpovede na piate dubium

Odsek a)

Práve preto, že sme správcami, a nie pánmi sviatostí, musíme dodržiavať pravidlá, zabezpečiť pokánie a riešenie. Prečo týmto spôsobom robíme zo spovede "zvyk"!

Odsek b)

Spovedník nesmie ponižovať kajúcnika, ale kajúcnik musí byť pokorný, musí vedieť, že je potrebné vyjadriť úmysel viac nehrešiť (aj preto, aby sa vyhol bezprostredným príležitostiam na hriech. Úprimný sľub však nevylučuje anticipáciu možnej recidívy, dôležité je dať najavo, že hriech nás vzďaľuje od Boha a od nášho šťastia, nielen od večného šťastia, ale aj od nášho dnešného šťastia.

Sme tiež presvedčení, že sa musíme naučiť skutočne sa stať poslami nekonečného Božieho milosrdenstva, ktoré je schopné aj z nás hriešnikov urobiť svätých.

+J.Em. kardinál Joseph Zen

oldyosef.hkdavc.com