NÁVŠTEVA PÁPEŽA U RADIKÁLNEJ BOJOVNÍČKY ZA KULTÚRU SMRTI

Návšteva Františka u Emmy Bonino so sebou nesie negatívny súd. Je pozitívne navštevovať trpiacich, ale je povinnosťou nevyvolávať pohoršenie u tých, ktorí sú vo viere krehkí, a toho, kto – ďaleko od skutočnosti byť „príkladom slobody“ – podporuje nekrofilnú slobodu, vyzvať k obráteniu. 

Ďalší výlet pápeža Františka, ktorý 5. novembra navštívil Emmu Bonino. Tá bola pred pár dňami prepustená z nemocnice po respiračnej kríze. Historická líderka radikálov na X-tú oznámila, že František jej daroval „kyticu ruží a čokolády“. Dodala, že ju zasiahlo, „keď jej povedal, aby bola ‚príkladom slobody a odporu‘. To ma „naplnilo radosťou“. Pápež sa s Boninovou stretol už pri iných príležitostiach a ani v minulosti nechýbala chvála na jej adresu a jej prácu. V roku 2016 ju zaradil „medzi velikánov dnešného Talianska“ a pri inej príležitosti s odkazom na angažovanosť zakladateľky +Europa v prospech migrantov vyhlásil, že „ponúkla Taliansku najlepšiu službu pri spoznávaní Afriky“.

Ako posudzovať návštevu pápeža u Boninovej? Bohužiaľ, hodnotenie je negatívne. Skúsme si vysvetliť dôvody.

V prvom rade sa spýtajme: šiel pápež navštíviť presvedčenú zástankyňu interrupcií, pretože aj on podporuje interrupcie? Nie. V tejto otázke bol Františkov postoj k interrupciám vždy jednoznačný. Pápež opakovane označil tých, ktorí vykonávajú interrupcie, za vrahov. Takže, použitím tohto istého obrazu, ktorý použil sám pápež, pred dvomi dňami išiel Svätý otec navštíviť sériovú vrahyňu, keďže je známe, že Emma Bonino pred prijatím zákona 194 sama vykonala niekoľko interrupcií iným ženám! Ako teda spojiť tento jednoznačný postoj odsudzujúci interrupcie nielen s návštevou, ale aj, a predovšetkým, s vyjadrením ocenenia Boninovej, ktoré pápež vyslovil počas tejto návštevy a aj pri iných príležitostiach? Ako je možné odsudzovať interrupciu a zároveň oslavovať niekoho, kto nielenže podstúpil interrupciu, ale ju aj vykonával, a kto bol jednou z najvýznamnejších verejných postáv v boji za rozšírenie interrupcií, eutanázie, rozvodu, legalizácie drog atď., v našej krajine?

Na jednej strane, ako v tých istých stĺpčekoch vysvetlil Stefano Fontana, ktorý sa odvolával aj a práve na Boninovú, prax víťazí nad doktrínou. Boninová podľa pápeža pracuje v mnohých oblastiach so zásluhami, a preto musíme uznať jej hodnotu. Žiaľ, propagácia prenatálnej vraždy prevyšuje svojou závážnosťou všetky ostatné politické iniciatívy radikálneho vodcu (mimochodom, iniciatívy, ktoré sú veľmi pochybné). Známe rozlišovanie je oceniteľné, pokiaľ sa robí komplexne a identifikuje nielen (domnelé) zásluhy, ale aj chyby. Je to, ako keby sudca pred obžalovaným, ktorý sa priznal k mnohým vraždám, vyniesol oslobodzujúci rozsudok a dokonca mu dal veľkú sumu peňazí ako odmenu, pretože napríklad dobrovoľne pracuje s migrantmi. To vysvetľuje slová pápeža, ktorý, keď čelil kritike za takéto prejavy úcty voči zaprisahanému nepriateľovi Cirkvi, pri jednej príležitosti odpovedal: „Trpezlivosť, treba sa pozerať na ľudí, na to, čo robia. A práve pri pohľade na ľudí a na to, čo robia, by bolo vhodné, pre spásu Boninovej duše a aby sa zabránilo pohoršeniu medzi veriacimi, vyzvať ju, aby sa vrátila k pravde.”

Z iného pohľadu pápežovo rozhodnutie navštíviť Boninovú možno vysvetliť odkazom na Františkom nesprávne interpretované pojmy spravodlivosti a milosrdenstva a na pontifikovu komunikačnú stratégiu.

Začnime prvým aspektom. Vo Františkovej veľmi súkromnej teológii neexistuje nič také ako božská spravodlivosť. Spravodlivosť je neustála a večná vôľa uznať každému to, čo je jeho. Dobrému odmenu, zlému trest. Podľa Františka je potrebné odmeniť každého, ale naozaj „každého, každého“ a nikoho nepotrestať, ale naozaj nikoho, nikoho: preto by v jeho perspektíve bolo peklo prázdne. Preto sú si všetky náboženstvá rovné: keďže všetci sú úradne spasení, Kristovo vykúpenie je zbytočné. Kresťanstvo je teda zbytočné, a preto každé náboženstvo umožňuje spasenie z jednoduchého dôvodu: Boh spasí každého. V tejto perspektíve sa milosrdenstvo stáva falošným dobráctvom. Boh miluje každého a naozaj chce spasiť každého. Zároveň je však zrejmé, že nie každý reaguje na jeho lásku, a preto nie každý chce byť spasený. Františkove falošné dobráctvo namiesto toho zachraňuje aj nekajúceho hriešnika: zachraňuje ho nasilu, dokonca proti jeho vôli: raj bude plný nie svätých, ale hriešnikov. Pod týmto uhlom pohľadu sa prijatý a nikdy neopustený hriech stáva nepodstatným prvkom, nerozlišujúcim aspektom. Preto pápež okrem iného tak veľmi trvá na tom, že v spovednici treba vždy rozhrešovať, aj keď na to nie sú podmienky.

Preto v tejto perspektíve nikdy nie je potrebné vyzývať Boninovú k obráteniu - a to aj preto, lebo František opakovane odsúdil prozelytizmus -, pretože Boninová je už spasená. Nevadí, že bojovala proti životu a rodine: Emma si už kúpila lístok do raja. Prečo ju teda navštevovať? Len preto, aby sme jej boli ľudsky nablízku v čase skúšky, aby sme ju sprevádzali na tejto náročnej časti cesty, aby sme sa k nej priblížili filantropicky a nechali v Santa Marte lásku, pretože ide o slovo, ktoré odkazuje na lásku ukrižovaného Krista, realitu, ktorá nie je pre ateistku akou je Boninová zvestovateľnou.

Existuje pravdepodobne ešte tretí dôvod, prečo sa pápež rozhodol navštíviť Boninovú: posilniť obraz pápeža blízkeho tým, ktorí sú vzdialení, trpiaceho s trpiacimi (pozri fotografiu oboch na invalidnom vozíku na Boninovej terase), ktorý nesúdi hriešnikov, ktorý vezme svoje biele auto 500X s poznávacou značkou SCV a vyberie sa na existenčné periférie (no nie na mestské periférie, pretože Boninová žije v centre Ríma). Zároveň – a to treba pripomenúť – neotvára dvere svojej kancelárie, aby prijal kardinálov, ktorí majú pochybnosti, a udržiava odstup od tých, ktorí sa nezhodujú s jeho smerovaním. Toto vysvetľuje, prečo bolo stretnutie zverejnené alebo, prinajmenšom, prečo sa neurobilo všetko pre jeho utajenie pred médiami (veľa napovedá aj to, že novinár z denníka Repubblica už čakal pápeža na ulici pred Boninovej domom, ešte skôr, než odtiaľ vyšiel).

Pontifikovia mali vždy vo zvyku stretávať sa s očividnými hriešnikmi, aby ich priviedli späť na správnu cestu. Zvykli to však robiť väčšinou v súkromí, aby sa vyhli škandálom, t. j. aby sa vyhli tomu, čo sa namiesto toho deje v týchto hodinách: mnohí katolíci boli prinajmenšom prekvapení, keď videli, že pápež chváli presvedčeného zástancu potratov, eutanázie, umelého oplodnenia, rozvodov, homosexuality atď. Sloboda Boninovej, ktorú František chváli, je sloboda ženy zabiť svoje dieťa potratom, manželov zničiť rodinu rozvodom, nevyliečiteľne chorého vziať si život eutanáziou, homosexuála odporovať prírode homosexualitou, drogovo závislého zničiť si život závislosťou. Sloboda smrti. A odpor, ktorý pápež stále chváli, nemôže byť nič iné ako odpor Boninovej voči dobru a pravde.

Dalo by sa povedať, že takto súdime zámer samotný. Odpoveď: je pozitívne stáť po boku trpiacich, o to viac, ak trpia kvôli vzdialenosti od Boha. Avšak malo by byť povinnosťou, zvlášť pre pápeža a obzvlášť vo vzťahu k človeku, ktorý sa blíži k večnosti, nielen prejavovať blízkosť, ale pripojiť k týmto gestám aj gestá evanjelizácie alebo aspoň nevyvolávať pohoršenie u tých, ktorí sú vo viere krehkí. Mohli by si totiž myslieť, že návšteva Boninovej je aj apoštolským požehnaním pápeža pre všetko, čo robila.

Tommaso Scandroglio

https://lanuovabq.it/it/il-papa-dalla-bonino-perche-e-una-visita-che-scandalizza