POVEDZ AKO PRIJÍMAŠ A JA TI POVIEM, AKÝM SI KATOLÍKOM
Prieskum odhaľuje, že mnohí zdieľajú obavy z toho, ako sa dnes bežne pristupuje k sv. prijímaniu počas omše
Vážna kríza, v ktorej sa nachádza Katolícka cirkev, bola jasne zdôraznená v niektorých nedávnych prieskumoch. Z týchto prieskumov vyplynulo, že mnohí z tých, ktorí chodia v nedeľu na omšu a pristupujú ku svätému prijímaniu, už neveria v reálnu prítomnosť Krista v konsekrovanej hostii. Príčina tejto vážnej nevedomosti spočíva aj, a pravdepodobne najmä, v spôsobe, akým je Eucharistia podávaná a prijímaná: postojačky a na ruku.
Eucharistia je stredobodom katolíckeho kultu, a preto by mala byť základným vierovyznaním pre katolíkov, ktorí by prirodzene mali byť vedení k prijímaniu tela a krvi nášho Pána s patričnou úctou a oddanosťou, bez ohľadu na to, čo Cirkev povoľuje, ale neprikazuje. Bez úmyslu kohokoľvek súdiť – mnohí veriaci v dobrej viere veria, že prijímajú postojačky a na ruku, pretože „cirkev hovorí, že to máme robiť takto“ – skutočne praktizujúci katolíci pristupujú ku konsekrovanej hostii s úplne iným postojom. Potvrdzuje to prieskum uskutočnený v lete 2024 organizáciou Real Presence Coalition (RPC), ktorá sa opisuje ako „neformálna skupina vplyvných katolíkov, ktorí pracujú na obnovení viery v reálnu prítomnosť Ježiša Krista v najsvätejšej Eucharistii“. Ako uvádza newsletter Tradizione Famiglia Proprietà zo 7. novembra, 96 % opýtaných sa zúčastňuje na svätej omši aspoň raz týždenne a polovica tejto skupiny chodí na omšu každý deň alebo viackrát týždenne. Niečo viac ako 40 % sa zúčastňuje eucharistickej adorácie aspoň raz týždenne. Drvivá väčšina (84 %) je katolícka od detstva a ďalších 11 % sa obrátilo pred viac ako desiatimi rokmi. V ostrom kontraste s prieskumom Pew Research z roku 2019, 97 % vzorky vyjadrilo svoju úplnú vieru v reálnu prítomnosť Krista v konsekrovanej hostii. Zaujímavé je, že iba 21 % opýtaných sa zúčastňuje výhradne na omši v latinskom jazyku; 36 % sa zúčastňuje výhradne na omši novus ordo, zatiaľ čo najväčšia skupina, 43 %, sa zúčastňuje prevažne na pokoncilovom ríte a len občas na omši v latinčine. Opýtaní sa domnievajú, že Eucharistia nie je dostatočne známa a rešpektovaná, a väčšina vyjadrila obavy týkajúce sa prijímania tejto sviatosti. Viac ako polovica prejavila obavy z bežnej praxe prijímania na ruku a postojačky, pričom uviedli, že táto prax vedie k strate úcty a „zvyšuje riziko znesvätenia Eucharistie“. Väčšina uprednostňuje prijímanie na jazyk, pričom mnohí opýtaní vyjadrili aj preferenciu pre kľačanie počas prijímania.1
Obzvlášť prekvapujúce boli rozšírené obavy z využívania „mimoriadnych rozdávateľov Eucharistie“. Dokument Redemptionis Sacramentum z roku 2004 jasne uvádza, že „titul riadneho vysluhovateľa Eucharistie patrí výlučne kňazovi. Z titulu posvätného vysvätenia sú riadnymi rozdávateľmi svätého prijímania biskupi, kňazi a diakoni“. Dokument ďalej uvádza: „Ak to vyžadujú dôvody skutočnej potreby, diecézny biskup môže podľa práva delegovať na tento účel aj iného laika ako mimoriadneho rozdávateľa, ad actum alebo ad tempus, pričom použije primeranú formulu požehnania.“ Podtext je jasný: mimoriadni rozdávatelia majú byť skutočne mimoriadni. Napriek tomu na mnohých omšiach prítomnosť týchto rozdávateľov vôbec nie je mimoriadna. Naopak, takmer na každej omši je prítomný aspoň jeden, často aj viacerí. Pôvodným zámerom tejto inovácie bolo uľahčiť rýchlejšie rozdávanie, pri predpoklade, že skrátenie omše o päť minút má nejaký význam. Napriek tomu drvivá väčšina opýtaných vyjadrila obavy z takto rozšírenej praxe. Až 65 % opýtaných uviedlo, že sa snažia prijímať Eucharistiu priamo od kňaza. Pozoruhodne vysoký počet ľudí vyjadril tiež sklamanie z „nedostatku pokory a úcty k Eucharistii“ zo strany ostatných účastníkov a dokonca aj kňazov. Príliš veľa farností sa snaží podporiť „uvoľnenú“ atmosféru v mylnej viere, že väčšina veriacich sa vyhýba posvätnosti. Tradične zmýšľajúci laici často tieto obavy pociťujú, ale nechávajú si ich pre seba. Obávajú sa, že budú označení za „tých, čo vylučujú“, „tých čo posudzujú“ alebo jedným z mnohých pojmov, ktoré modernisti používajú na označenie svojich oponentov. Príliš často majú tiež pocit, že tí, ktorí sa skutočne starajú o zachovanie úcty počas svätej omše, sú sami, že nikto iný ich obavy nezdieľa. Prieskum RPC by však mal byť pre týchto veriacich povzbudením, že vôbec nie sú sami.
Pietro Licciardi
Poznámky:
https://realpresencecoalition.com/wp-content/uploads/2024/11/Pew-vs-RPC-Survey.pdf
https://www.informazionecattolica.it/2024/11/11/dimmi-come-ti-comunichi-e-ti-diro-che-cattolico-sei/