OČISTEC - KATOLÍCKY VYNÁLEZ?

STÁLA NÁUKA

Svätá katolícka cirkev, verná učeniu nášho Pána Ježiša Krista, nás naučila modliť sa za duše zosnulých, aby oslobodené od viny dosiahli večnú slávu, videnie Boha. Cirkev vždy ukazovala učenie o očistci ako platbu prostredníctvom časného trestu za všedné hriechy, splatné a nesplatené v okamihu smrti.

Existenciu blahoslaveného očistca popierali a prekrúcali mnohí heretici, napríklad Basilides (2. storočie), Erio (4. storočie), flagelanti, albigénci, katari a valdénci (v 12. a 13. storočí), protestanti (16. storočie) a dodnes je predmetom sporov nielen medzi nekatolíkmi, ale dokonca aj medzi niektorými, ktorí sa hlásia ku katolíkom. Pravdepodobne ich k tomu viedla falošná predstava, spôsobená nedostatkom pevnej formácie. Nie je to bez významu, pretože ak sa učenie o očistci od prvých storočí popieralo, treba tiež zdôrazniť, že sa o ňom od prvých storočí aj učilo. Pre katolíkov je existencia blahoslaveného očistca definitívnou náukou (povinnou vierou pre zotrvanie v spoločenstve Cirkvi); existujú početné dokumenty, z ktorých základné sú definície Florentského a Tridentského koncilu. Ten vo svojom dekréte o očistci (rok 1563) hovorí: "Katolícka cirkev, poučená Duchom Svätým, podľa učenia Svätého písma a starobylej Tradície Otcov, učila na svätých konciloch a naposledy na tomto všeobecnom Tridentskom koncile, že existuje očistec a že duše, ktoré sú v ňom zadržiavané, sú v očistci; A aby sa dušiam, ktoré sú v ňom zadržiavané, dostalo úľavy prostredníctvom sviatostí veriacich, a najmä prostredníctvom prijateľnej obety svätej omše; Svätý snem prikazuje biskupom, aby sa čo najviac starali o to, aby sa zdravá náuka o očistci, prijatá od svätých otcov a svätých koncilov, všade vyučovala a hlásala a aby jej veriaci kresťania verili a zachovávali ju."

OČISTEC VO SVÄTOM PÍSME

Skutočnosť očistca je jasne vyjadrená vo Svätom písme, aj keď chýba termín "očistec", ktorý bol prijatý v priebehu času. Tak napríklad v Starom zákone máme tradičné miesto v II. knihe Machabejcov: keď si Júda Makabejský všimne, že jeho padlí vojaci majú medzi oblečením nejaké modloslužobné predmety ukoristené pri plienení Jamnie, pošle do Jeruzalema veľkú sumu peňazí určenú na obetu za mŕtvych; a kniha to vysvetľuje: "Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu." (2. Mach 12, 46). Tento text je taký jasný, že Luther, uvedomujúc si, že podkopáva jeho učenie, že Biblia nehovorí o očistci, poprel kanonický charakter tejto knihy.

V Novom zákone sa nachádzajú narážky rôznej dôkaznej hodnoty. Najzaujímavejšie sú:

1.) "A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, tomu bude odpustené. Kto by však hovoril proti Duchu Svätému, tomu nebude odpustené ani v tomto veku, ani v budúcom." (Mt 12, 32). Tento výraz ani v tomto, ani v budúcom svete jasne ukazuje, že existuje aj iný druh hriechu, ktorý je odpustený aspoň v budúcom živote. Je zrejmé, že to nemožno chápať ani ako nebo, ani ako peklo, preto sa predpokladá iné miesto, kde sa toto odpustenie môže uskutočniť. Popierať to znamená urobiť zbytočnými Kristove slová, ako hovorí svätý Augustín: "Nemohlo by sa pravdivo povedať, že niektoré hriechy sa neodpúšťajú ani na tomto svete, ani v budúcnosti, keby neexistovali iné, ktoré by sa mohli odpustiť, ak nie na tomto, tak aspoň na druhom".

2) "Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný ďalej na ňom stavia; ale každý nech si dá pozor, ako na ňom stavia. Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. Ak však na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je. Ak dielo, ktoré niekto postavil, vydrží, dostane odmenu. Ak niekoho dielo zhorí, utrpí škodu; sám však bude zachránený, ale tiež akoby cez oheň." (1 Kor 3, 10-15). Ide o klasické miesto v Novom zákone, na ktoré sa odvolávajú svätí otcovia a mnohí teológovia, aby potvrdili existenciu očistca. Svätý Pavol tu hovorí o kazateľoch korintskej cirkvi, z ktorých niektorí sú múdri a stavajú veriacich na základ, ktorým je Kristus, iní, ktorých učenie nie je založené na Kristovi. Svätý Pavol o nich hovorí, že ich dielo zahynie, ale oni si zachránia život tým, že najprv prejdú ohňom. Otec Bover vysvetľuje: "pod týmito obrazmi svätý Pavol hovorí o eschatologických a časných trestoch, ktoré utrpí za nie závažné previnenia... Nebudú to tresty tohto pozemského života, ale tresty, ktoré Boh uloží v deň Pánov, pred Božím súdom, ktorý dá každému podľa jeho skutkov. Z týchto výrokov svätého Pavla vyplýva záver: ...po tomto pozemskom živote sú časné tresty uložené za nezávažné previnenia. Eschatologické tresty, o ktorých hovorí apoštol, určite nie sú očistcom, ale nemôžeme z toho, čo hovorí, logicky vyvodiť existenciu očistca? A po ďalšej analýze textu významný exegéta uzatvára: "Z tvrdení svätého Pavla sa logicky odvodzuje existencia očistca". (1)

VIERA V OČISTEC A ZMIERNENIE JEHO BOLESTÍ

Preto bola katolícka Tradícia v tomto ohľade vždy jednotná, napríklad svätý Gregor Veľký povedal: "Čo sa týka niektorých ľahkých chýb, treba veriť, že pred súdom je očisťujúci oheň, podľa toho, čo tvrdí Ten, ktorý je Pravda, keď hovorí, že ak niekto vyslovil rúhanie proti Duchu Svätému, nebude mu odpustené ani v tomto veku, ani v budúcnosti. Z tejto vety môžeme pochopiť, že niektoré chyby môžu byť odpustené v tomto veku, ale iné v budúcom." Svätý Cézar z Arles napísal: "Ak v súžení nebudeme ďakovať Bohu a nebudeme sa snažiť vykúpiť hriechy dobrými skutkami, budeme zadržaní v tom očistnom ohni, kým všetky ľahké hriechy, ako drevo, seno, slama, nezhynú." Mohli by sme uviesť mnoho ďalších svedectiev.

Túto pravdu o očistci hlása aj tradícia so zbožnou praxou obetovania dušičiek za mŕtvych. Ako učí Katechizmus svätého Pia X., "môžeme zmierniť tresty dušiam v očistci tým, že sa nich prihovárame pri svätých omšiach, almužnách, odpustkoch a iných dobrých skutkoch". (2)

Nezabúdajme na bratov a sestry - sestry duše v očistci, najmä na tie, ktoré boli počas svojho pozemského života najviac oddané Najsvätejšiemu Srdcu; modlime sa aj za tých, za ktorých sa nikto nemodlí, za tých, ktorí sú už stáročia opustení a bez prestania sa očisťujú, pretože nik sa nemodlí za ich odpočinok. Majme k nim túto lásku a zmiernite ich očisťujúce muky modlitbou svätého ruženca a, ak môžete, zbožnou účasťou na svätej omši, aby ste priniesli Kalvársku obetu a svoje sväté prijímanie za toľko duší, ktoré boli vo svojom duchovnom živote chladné a ľahostajné a teraz z tohto dôvodu trpia v očistci.

1) Páter José María Valente Bover (1877-1954) - španielsky teológ a spisovateľ. Od roku 1895 bol jezuitom a v roku 1910 bol vysvätený za kňaza. Profesor Svätého písma. Autor "Teológie svätého Pavla" a v spolupráci s Franciscom Canterom Burgosom španielskej verzie Biblie.

2) Katechizmus svätého Pia X., kapitola X, odsek 5.

www.radiospada.org